Ako plánujem školu doma

Február klope na dvere a to je vždy pre mňa čas, kedy sa na niekoľko dní zatvorím do jaskyne s hektolitrami kávy a plánujem náš domoškolácky polrok.

Žartujem, nie som v jaskyni a ani to netrvá niekoľko dní. Doma sa učíme už piaty rok, takže už som našla svoju metódu ako plánovať rýchlo a efektívne.

Plán je pre mňa kotva. Nedržím sa ho rigidne, plánujem s ohľadom na našu slobodu a flexibilitu. Takže keď sa stane, že nám do mojich plánov skočí týždňová nemocnica (ako to bolo v septembri), nič sa nedeje. Viem, sa ľahšie vrátiť na cestu, lebo mám dopredu naplánovaný cieľ.

Planovanie domácej školy?

Keď mám takto načrtnutý takýto väčší obraz nášho polroka, viem na začiatku každého týždňa, kde treba pridať, kde môžme ubrať, kedy si môžme dovoliť dať voľno. Ale viem aj to, že ak si spravíme voľno neplánovane, že sa nič nedeje, lebo máme dosť času na naše projekty. V mojom pláne je vždy dosť miesta aj na projekty, ktoré nám napadnú v rôznych kreatívnych chvíľkach. To, čo je naplánované sa proste len trošku posunie, ale stále to na nás svieti.

Plán je pre mňa len vodítko, záchranná kotva. Pri všetkých možných povinnostiach, ktoré mám ja aj deti, ma odbremeňuje, keď viem, že niečo je na papieri, že nemusím každý týždeň riešiť, čo ďalej. Mám tak oveľa viac energie na iné projekty.

Na záver

Chcem ešte podotknúť, že my nepreberáme všetky témy, ktoré máme v pláne, do hĺbky. Nie všetko deti zaujíma. To, čo ich nebaví preletíme, tak aby vedeli, o čom je reč. No na oplátku, to čo ich zaujme preberú niekedy tak do hĺbky, že zvládnu učivo aj vyšších ročníkov.

Práve pre toto, nikdy nič neplánujem podrobne. K jednotlivým témam mám vždy prichystané základné veci, ktoré si myslím, že sú dôležité a počas učenia vidím, či sa tému budeme zaoberať viac alebo nie. Ak deti téma zaujme, veľakrát už pracujú samostatne.

Nie je to tak, že ja sa pred nich postavím a prednášam im svoje poznatky. V dnešnej dobe, keď je informácií kvantum, by to ani nebolo správne. Deti sa musia naučiť hľadať informácie, vyťahovať z nich to čo je dôležité a vedieť to podať ďalej. Preto ja fungujem ako sprievodca. Viem ich naviesť na knihy, webové stránky, projekty, videá a podobné veci, z ktorých potom čerpáme.

Nie, ani ja neviem všetko. Pri mojej druhorodenej sa často dostávam do situácií, kedy nemám odpovede, lebo ju zaujímajú iné veci ako mňa. Ale ono je to oslobodzujúce, nevedieť všetko, ale vedieť, kde nájsť a hľadať a učiť sa spolu.