V týždni o číslach si doma kraľujeme s Hankou samé. Ocko je v práci a ostatné dievčatá sú na prázdninách. Preto aj naše čítanie tak vyzerá. Vybrali sme si rôzne knihy, ale najviac čítame anglické leporelo Counting kisses. Toto je proste doteraz Hankina najobľúbenejšia kniha. Odkedy sa vie postaviť pri polici s knihami, odvtedy ju odtiaľ vyťahuje a musíme ju čítať stále dookola a dookola.

Counting kisses je kniha o unavenom bábätku, ktoré pred spaním dostáva pusinky od všetkých členov rodiny. A pekne poporiadku, od desiatich pusiniek na malé nožičky až po jednu sladkú pusinku na spiacu hlavičku.

počítacia pusinková hra

Samozrejme, že takúto knihu nemôžme len čítať. Musíte pusinkovať. Kým bola Hani bábätko pusinkovali sme ju podľa knihy, teraz už ona pusinkuje svoje bábiky, alebo nás.

Dokonca sme si podľa tejto knihy vymysleli jednoduchú hru, ktorú volám Počítacia pusinková hra. Vždy keď ju hrávame, musíme sa smiať, neexistuje, žeby sa niekto pri nej pohneval. Navyše Hani si pomaličky osvojuje podobu čísel, pojem množstva a učí sa aj pomenovať rôzne časti ľudského tela.

Na túto jednoduchú pusinkovú hru potrebujete dve čisté kocky. Ja som si ich vyrobila z výkresu, predlohu si môžte stiahnuť napríklad tu. Sú väčšie a lepšie sa s nimi Hanke manipuluje. Na jednu kocku napíšte rôzne číslice. Ja som napísala od 1 po 6. Na druhú kocku nalepte alebo nakreslite obrázky rôznych častí tela.

počítacia pusinková hra

Pravidlá hry sú jednoduché a môžte si ich rôzne obmieňať. Základ je hodiť oboma kockami. Potom podľa toho aké číslo na kocke padne a akú časť tela ukáže druhá kocka, môžte vy pusinkovať svoje bábätko, alebo ono môže dávať pusinky svojej obľúbenej bábike, či plyšákovi. Dôležité je nahlas pomenovať číslicu a pomaly každú pusinku rátať.  Hanke sa táto hra veľmi páči, my ju hrávame aj obrátene, teda, že ja dostávam pusinky od nej.

Obidve kocky, sme neskôr využili aj pri inej aktivite. Ak máte doma nálepkovača, čo by od rána do večera nerobil nič iné, len lepil rôzne nálepky, možno sa vám hodí.

Vytlačila som Hanke na papier veľkú bábiku. A znova sme hádzali oboma kockami. Tentokrát sme ale nedávali pusinky bábike, ale lepili sme po nej kade-tade nálepky. Jediný nedostatok tejto aktivity je, že kocka má len 6 strán, teda len 6 možností onálepokovať bábiku. No vyriešiť sa to dá jednoducho tak, že si prichystáte rôzne kocky s rôznymi časťami tela alebo rôzno farebné nálepky a polepíte bábiku viackrát.

Naše nálepkovanie sa od pusinkových aktivít posunulo ešte trošku dalej. Hani chcela lepiť ešte viac, tak sme sa rozhodli že si spravíme nálepkové srdiečko. Predkreslila som jej srdce na papier a jej úlohou bolo na čiaru lepiť malé bodky. Výborne to precvičuje koordináciu oko-ruka a odliepanie a následne nalepovanie nálepiek je perfektné na rozvoj jemnej motoriky.

Jedno srdiečko nestačilo, tak máme dve. Vraj to bude pusinkový darček pre ocka.

Veľmi radi cestujeme. A veľmi radi hráme spoločenské hry. Preto v poslednej dobe vyhľadávam spoločenské hry, ktoré nezaberú veľa miesta v kurfi, a pri ktorých sa zabaví celá rodina. Jednou z takýchto hier je aj hra Kockatoo.

Hru hrávame  hlavne večer, keď sa chceme s niečim rýchlym zabaviť, lebo jedna hra trvá maximálne 15 minút. Navyše sa hra rýchlo zloží a rozloží, čo ocení určite každá mama, ktorá vie aké je jednoduché hračky vytiahnuť, ale odložiť ich vyžaduje nadľudský výkon. No a samozrejme že nám robí spoločnosť aj na cestách. Hra je určená pre deti od päť rokov a je ideálne ak jednu partičku hrajú traja až piati hráči, ktorí potrebujú hlavne veľkú predstavivosť a rýchly postreh.

kockatoo

Kockatoo je malá plechová krabička, ktorá obsahuje tri druhy okrúhlych kariet rôznej veľkosti. Najväčších kariet je 12 a sú podľa toho očíslované. Najmenších kariet je 24 a sú očíslované v pároch od 1 po 12. Stredne veľké karty sú v tejto hre to, čo vás ako hráčov najviac zaujíma. Sú obojstranné. Na každej s týchto kariet sa nachádza nejaký obrázok. Farebné strany obsahujú obrázky zvierat, na druhej strane, ktorá je modrá sú rôzne veci alebo javy. Je ich 30.

kockatooHráči rozložia najväčšie karty na stôl, stredne veľké karty sa zamiešajú a rozložia na veľké karty. Hráči sa musia dohodnúť, ktorou stranou budú stredne karty klásť. Pre menšie deti je určená strana so zvieratami, staršie deti a zvládnu aj tú opačnú stranu. Následne sa najmenšie karty zamiešajú a položia na kope číslami dolu.

Prvý hráč si vyberie malú kartu s číslom tak, aby ju nik iný nevidel. Pohľadom vyhľadá príslušnú veľkú kartu na stole a snaží sa znázorniť zvukom danú vec, či zviera. Gestá nie sú povolené! Ostatní hráči musia rýchlo zareagovať a kto prvý zistí, ktorý obrázok je napodobňovaný zvukom položí naň ruku. Ak uhádne karta je jeho. Na prázdne miesto sa doplní ďalšia zo stredných kariet a na rade je ďalší hráč s ďalším novým zvukom. Víťazom sa stáva ten, kto prvý nazbiera daný počet kariet (ten sa líši podľa toho koľko hráčov hrá).

kockatoo

Znie to síce jednoducho, ale niekedy sa treba naozaj potrápiť (teda trápi sa len ten kto napodobňuje, ostatní z toho majú strašnú srandu). Nie každý vie hneď napodobniť len hlasom ťukanie klávesnice, pukanie popcornu, skákanie delfína alebo plávanie kapra vo vode. Navyše, ak sa dohodnete, že zvieratá nebudete napodobňovať ich typickými prejavmi, ktoré sa ľahko hádajú, bude to náročnejšie aj pre staršie deti.

kockatoo

Stredných kariet je len 30, to znamená, že na napodobňovanie máme 60 rôznych obrázkov. Nie je to tak veľa ako sa na prvý pohľad zdá. Ak hráte hru viackrát za sebou, rýchlo sa môže stať, že sa začnú deti v napodobňovaní zvukov opakovať.  My sme sa doma dohodli, že sa nemôžu pri viacerých partiách za sebou zvuky opakovať. Preto musia byť dievčatá fakt kreatívne a rozmýšľať aj nad zvukmi, ktoré nie sú z obrázka až tak očividné, ale súvisia s ním.

Kockatoo je čistá oddychovka, ktorá má  jednu veľkú výhodu oproti iným. Veľmi veľa (fakt veľa) sa pri nej nasmejete. Hlavne ak hrá rodič s deťmi. Pre deti je vždy náramne zábavné, ak si vie zo seba spraviť srandu dospelý človek. A verte, že pri tejto hre je takýchto situácií až-až.

Dnes sme sa doma hrali na gréckych architektov a stavali sme grécky chrám. Najprv sme si pozreli, ako vyzerajú typické staroveké grécke stavby. Dievčatám hneď ťuklo do oka, že ich hlavnými zložkami sú okrúhle stĺpy, na ktorých je položený nejaký preklad.

Padla jedna nevinná otázka, prečo sú tie stĺpy okrúhle? No, pokojne to môže byť aj kvôli estetickému hľadisku, ale má to aj iné vysvetlenie. Spravili sme si pokus, ktorý nám na to dá odpoveď. Zistíme, aké rozdiely sú v nosnosti rôznych stĺpov.

Pripravili sme si:

  • 3 papiere veľkosti A4
  • lepiacu pásku
  • knihy na zaťaženie

Z troch papierov vytvoríme 3 rôzne stĺpy. Prvý bude okrúhly, zrolujte papier a zlepte ho páskou. Druhý preložte na tretiny, vyformujte trojuholník a hrany zlepte. Posledný bude mať tvar kvádra. Papier preložte na štvrtiny, poskladajte a znova zlepte.

Deti môžu v tomto bode vysloviť svoje hypotézy. Ktorý zo stĺpov unesie najväčšiu váhu?

Aj keď sme vedeli, že grécke chrámy stoja na okrúhlych stĺpoch, a teda, nám to už bolo viac-menej jasné, aj tak bolo pre dievčatá neuveriteľné, žeby mali byť silnejšie ako napríklad kváder. Tak sme to šli vyskúšať.

Ako prvý bol na rade trojuholníkový stĺp. Opatrne sme naň položili prvú knihu, držal, ale bolo vidno, že je to už jeho maximum. Druhá kniha ho položila.

Druhý v poradí šiel kváder. Ten na sebe udržal 4 knihy.

Posledný okrúhly stĺp zvládol 7 kníh. Veľmi zaujímavé.

Určite to doma vyskúšajte, deti budú prekvapené. Vysvetlenie je pritom celkom jednoduché. V okrúhlom stĺpe je jeho sila rozložená rovnomerne, nemá žiadne slabé miesto. Zvyšné dva stĺpy majú svoje hrany oslabené na tých miestach kde sa lomia.

Keď sme teda viac menej dostali odpoveď na otázku, prečo sú chrámové stĺpy okrúhle, zadala som dievčatám výzvu.

Postavte z plastových pohárov a kartónov čo najpevnejší antický chrám.

K dispozícií mali 15 plastových pohárov, kartóny a plechy na pečenie. Najprv spravili dvoj poschodové budovy. Potom sme zisťovali, akú váhu unesú. Kládli sme na ne knihy, stavebnice, zošity, čo prišlo pod ruku.

Kládli sme a kládli a chrámy sa nie a nie zboriť. Keď už to vyzeralo, že do neho stačí fúknuť a zrúti sa, baby sa rozhodli, že náklad odvážime. A čo sme zistili? Náš antický chrám, ktorého hlavnou zložkou sú stĺpy z  plastových pohárov, hravo unesie 10 kg!

stĺpy

Pokusné doobedie týmto ale neskončilo. Juli sa rozhodla, že ide stavať svoj chrám do výšky. Ako najvyššie sa jej bude dať, koľko jej budú stačiť poháre a kartóny (ešteže máme blízko garáž a v nej kadejaké staré krabice). Potom samozrejme musela vyskúšať, či aj takýto vysoký zvládne udržať 10 kíl kníh.

stĺpy

Ani sa nezachvel. Viac už sme na neho ale nenakladali, Juli rozhodla, že ho nechce zbúrať a že bude v obývačke chvíľu slúžiť ako dekorácia.

Terezka chce byť archeologičkou. Úplne ju pohltil svet antického Grécka, bohovia Olympu a staré mýty. Navnadila aj deti z okolia a ak práve vonku nehľadajú stratené antické poklady, tak nám po záhrade pobehujú lovkyne od Artemis, či Poséidonové dcéry. Že mi potajomky berie čítačku a číta už 4. časť Percyho Jacksona (v češtine!) je už asi len taký bonus. Preto, keď som úplne náhodou natrafila v obchode na archeologickú hru Aténa, a predstavte si, že to bol posledný kus, musela som ju proste kúpiť. Aténa je jednou z Terezkiných obľúbenkýň, tak sa zamýšľam, či to fakt bola len náhoda. 🙂

Vôbec som netušila do čoho idem, v obchode som si len prečítala, že je to hlavolam pre jedného hráča od 8 rokov, s 50 rôznymi archeologickými úlohami.

Aténa

O čo teda v tejto hre ide?

Pri archeologických vykopávkach sa našla socha bohyne Atény, ktorú treba vrátiť na jej miesto, na podstavec do antického chrámu. Lenže po nálezisku sa pohybuje rôzne množstvo archeológov,  a zvedavcov, a viete ako, na takomto vzácnom mieste si nemôžte robiť chodníčky kde sa vám zachce. Môžte postupovať len po vyznačených trasách a svojich kolegov nemôžte preskakovať.

Je to teda klasický hlavolam, kde musíte postupne presúvať panáčikov tak, aby sa vám otvorila cesta k cieľu.

Na tejto hre je mi veľmi sympatické jej prevedenie. Hrací plán je vlastne archeologické nálezisko, na ktorého kraji stojí priečelie antického chrámu. Na začiatku hry vyzerá zvláštne, je celý posiaty dierami.

Aténa

Akonáhle naň uložíte jednu kartu so zadaním začne všetko dávať svoj zmysel. Niektoré otvory sa kartou prikryjú, iné zostanú orámované farbami, ktoré vám napovedia, ktorí  archeológovia sa práve na tomto nálezisku nachádzajú, kde stojí váš archeológ so sochou a kde je cieľ vašej cesty, teda podstavec.

Figúriek je 18, jedna hnedá drží sochu Atény, zvyšné predstavujú rôznych pracovníkov na nálezisku. Nájdu sa tu zelení fotografi, modrí kopači, žltí prieskumníci a hnedí zapisovači. Po ich rozostavení môže začať lúštenie hlavolamu.

Kariet so zadaním je 50, všetky sú označené číslom. Toto číslo vám napovie akú obtiažnosť, ktorá karta má. Kým prvé karty zvládnu naozaj aj 8 ročné deti, čím bližšie sa blížite k 50, už to také ružové nie je. Posledných 10 je už riadny masaker aj pre dospelého.

Aténa

Hra obsahuje aj malú brožúrku s riešeniami každej situácie, takže ak sa naozaj zamotáte môžte si nechať poradiť.

Aténa

Alebo môžte rozostaviť figúrky do východiskovej polohy a začať úplne odznova. Niekedy je toto naozaj jediná možnosť ako sa pohnúť ďalej.

Hru určite neodporúčame netrpezlivým hráčom, hlavne teda vyššie levely a odporúčame ju každému, kto má rád hlavolamy a chce si potrénovať svoje logické myslenie.

Nikdy by som neverila, že existuje dieťa, ktoré si bude dobrovoľne pýtať stále nové a nové cvičenia na určovanie pádov podstatných mien. Ale stalo sa to, že mám také jedno dieťa doma. Aby pre ňu to určovanie nebolo stále o tom istom, vymysleli sme si  Gramatické domino.

Na domino sú potrebné páry, to podstatné meno a jeho pád spĺňajú. Pádov je 6, takže konečný počet kartičiek nebude veľký a hra nebude nekonečná. Zdalo sa mi to ako dobrý nápad. Tak sme sa pustili do výroby.

Výroba domina je aj vecou matematiky. Treba predsa zistiť aké kombinácie môžme z daných predmetov spraviť. Tak Terezka najprv pokombinovala všetky pády medzi sebou a zistila, že zo 6 pádov vie spraviť 21 rôznych dvojíc.

Potom sme nastrihali výkres a vyrobili sme “domino kocky”. Popísať ich už bola čisto Terezkina práca. Dohodli sme sa, že na každej dominovej kartičke bude na ľavej strane nejaké podstatné meno a na pravej strane názov pádu. Terezka postupovala podľa kombinácii, ktoré si predtým spísala. Takže prvá dvojica bola PES-NOMINATÍV, druhá MAMA-GENITÍV, tretia STÔL-DATÍV a tak pokračovala až kým nedošla k poslednej možnej dvojici, ktorou je S MEDVEĎOM –  INŠTRUMENTÁL.

gramatické domino

Pri písaní podstatných mien treba dať pozor na také, ktoré majú rovnaký tvar v rôznych pádoch, napríklad slovo stôl môže byť v nominatíve, ale aj v akuzatíve. Preto sme sa dohodli, že si pomôžeme predložkami.

gramatické domino

Kedže ide o gramatické domino, ktoré sa týka podstatných mien, každú kartu sme označili ich symbolom podľa montessori pedagogiky. (Viac som o zavedení podstatných mien podľa montessori písala v tomto článku).

No a keď toto všetko Terezka zmákla, šli sme sa hrať.

Všetky kartičky sa rozdelia medzi 2 hráčov. Je ich nepárny počet, takže tú, ktorá ostala bez majiteľa položíme do stredu. Prvý hráč nájde medzi svojimi kartičkami takú, ktorá bude nadväzovať na prvú kartu buď vhodným podstatným menom, alebo vhodným pádom. Môže teda začať hru na ktorúkoľvek stranu. Keď položí svoju kartičku, na rade je druhý hráč. Kartičky teda hráči ukladajú striedavo a môžu ich ukladať do oboch smerov. Ak hráč v niektorom kole nemá potrebnú kartičku, tak toto kolo vynecháva a ide druhý hráč. Hra pokračuje dovtedy, dokým sú hráči schopní ukladať kartičky. Keď už nie je táto možnosť, hra končí a vyhráva ten, komu ostalo najmenej kartičiek.

gramatické domino

Pri tejto hre zabijete dve muchy jednou ranou. Pri jej výrobe si bez nudy dieťa niekoľkokrát zopakuje skloňovanie podstatných mien, náročnejšie mená pádov sa určite naučí naspamäť a ešte sa aj na konci spolu zabavíte.

Nedávno som dostala otázku, ako sa doma učíme angličtinu. No, sú to hlavne hry, ktoré nám pomáhajú zvládať anglické slovíčka a anglickú gramatiku. Máme ich v zálohe viac, tak sa s niektorými najobľúbenejšími vami podelíme.

1. Hangman

Myslím si, že túto hru pozná každý. Ak nie v angličtine, v slovenčine určite.

Pravidlá sú jednoduché. Jeden hráč si premyslí nejaké slovo a na papier naznačí počet písmen v danom slove. Druhý hráč (ďalší hráči, ak vás je doma viac) háda písmenko po písmenku. Samozrejme, musí hláskovať po anglicky.  Ak uhádne prvý hráč dané písmeno zaznačí. Za každé neuhádnuté písmeno však postupne kreslí šibenicu. Čo bude hotové skôr? Šibenica alebo slovo na papieri?

Občas, hlavne pri krátkych slovíčkach, si miesto šibenice kreslíme smajlíka.

hry na angličtinu

2.WHO AM I?

Túto hru moje deti milujú. Veľa sa na nej nasmejeme. Jej príprava je veľmi jednoduchá. Potrebujete len nastrihaný papier, pero a  papierovú lepiacu pásku.

Na nastrihané papieriky napíšte názvy zvierat, alebo rôznych postavičiek z rozprávky. Alebo hoc aj skutočné postavy. Môžte ich napísať pred hrou vy, alebo to môžte nechať na deti. Potom otočte všetky papieriky lícom dolu a premiešajte ich.

hry na angličtinu

Teraz si prvý hráč vezme jeden papierik, tak aby nevidel čo je na ňom napísané a nalepí si ho papierovou lepiacou páskou na čelo. Úlohou ostatných hráčov je opísať jednoduchými vetami osobu, či zviera, ktoré je na papieriku.

hry na angličtinu

Moje baby sú angličtinárky začiatočníčky, takže si pri tejto hre precvičujú hlavne vety typu:

You can swim/cook/fly/run…

You have got blond hair/two legs/four legs/wings…

You are small/big/funny/long…

You like fish/bananas/seeds…

Hráč s nalepeným papierikom na čele sa tak snažím uhádnuť kto vlastne je. Môže sa pýtať Am I monkey/cinderella/grandpa? Alebo ak si je istý povie I am penguin.

3. Crazy animals

Viete ako vyzerá smutný somárik alebo nervózna krava? Táto hra vám to ukáže.

Prichystajte si dve veľké, čisté hracie kocky. Viem, že sa v kadejakých hobby obchodoch dajú kúpiť drevené čisté, ale nám postačia doma aj papierové, ktoré si môžte stiahnuť napríklad tu.

Jednu kocky popíšte rôznymi zvieratami, na druhú napíšte rôzne emócie. Kocky zlepte a poďte sa hrať.

Prvý hráč hodí obe kocky a to čo na nich padne znázorní pantomímou. Pri tejto hre platí pravidlo, čim šialenejšia kombinácia emócie a zvieratka, tým väčší bruchabôľ. Od smiechu samozrejme.

anglické hry

My túto hru hrávame aj s menšou obmenou. Jeden hráč si vezme kocky na nejaké skryté miesto, tam s nimi hodí, aby to ostatní hráči nevideli. Potom zvieratko znázorní a ostatní musia uhádnuť zviera aj to aká emócia nim zmieta.

4. SNAKE

Hra Snake môže mať rôzne obmeny. Záleží len na tom, čo chcete s deťmi precvičovať.

Dajme tomu, že sa práve s deťmi učíte predložky. Prvý hráč začne tvoriť vetu, I can see a doll in the box, druhý hráč zopakuje to čo povedal prvý hráč a pridá niečo svoje. I can see a doll in the box and pillow on the sofa. Ďalší hráč zopakuje celú vetu, ktorú povedal druhý hráč a opäť pridá niečo svoje. Konkrétne pri tejto predložkovej hre deti hovoria o reálnych veciach v reálnom priestore, tak budete môcť odsledovať či dané predložky aj správne chápu.

Alebo ak sa práve učíte s deťmi o oblečení, môžte začať tvoriť hada slovným spojením I have got a pridávať rôzne kusy oblečenia.  Zábavnejšie to bude ak najprv naskladáte rôzne veci na jednu kopu a deti si z nej potom môžu to o čom hovoria aj obliekať.

Alebo pri spojení I can / I can´t môžte precvičovať rôzne slovesá a zároveň deti môžu dané činnosti napodobňovať.

Takže ak hráte napríklad traja (ako my) môže celá veta vyzerať takto: I can sing, but I can´t swim, you can jump, but you can´t fly and you can run, but you can´t cook.  Je už len na vás, či vám stačí jedno kolo, alebo budete hrať až do kým sa úplne nezamotáte.

Príjemnú zábavu s angličtinou, prajeme.

most leonarda da vinci

Poznáte most Leonarda da Vinci? Vymyslel ho približne okolo roku 1486 a je špecifický tým, že na jeho stavbu netreba žiadne klince, či lepidla alebo iné spojovacie prvky. Bol určený pre vojsko, aby mohli vojaci v prípade potreby most postaviť a po jeho použití aj rozobrať.

most leonarda da Vinci

zdroj: leonardo-da-vinci-models.com

Toto nás zaujalo, tak sme sa rozhodli, že si mini verziu takéhoto mostu spravíme.

Ešte predtým, ako sme ho postavili podľa návodu, som nechala dievčatá, nech skúsia prísť s vlastnými návrhmi a stavbami. Každá si vzala niekoľko paličiek (vhodné sú napríklad aj lekárske, ktoré kúpite v zdravotníckych potrebách) a pustili sa do práce.

Bolo zaujímavé ich sledovať, ako dumajú a skúšajú kadečo. No aj keď niečo postavili, akonáhle som na ich most postavila nejakú figúrku, alebo inú drobnosť, spadol.

most Leonarda da Vinci

Ako to ten Leonardo spravil?

Na youtube.com je veľa rôznych videí ako na to, dokonca rôzne verzie týchto mostov (napríklad tu alebo tu).  Ja som vybrala jeden, ktorý sa mi zdal najvhodnejší vzhľadom k materiálu, z ktorého sme most stavali a hlavne vzhľadom na možnosti mojich detí.

Ono to síce vyzerá jednoducho, ale vyžaduje to istú dávku trpezlivosti a zručnosti, no a občas treba padnuté paličky predýchať a začať stavať odznova.

Na náš most sme použili 12 paličiek. Pre ľahšiu orientáciu som ich farebne odlíšila.

  • Krok č.1:  Dve paličky položte vodorovne, tretiu položte cez ich stred zvisle a štvrtú tiež zvislo ale popod prvé dve.

  • Krok č.2: Paličkou č.4 mierne nadvihnite ostatné paličky
  • Krok č.3: Pod nadvihnutú paličku zasuňte dve vodorovné paličky tak, že sa koncami budu opierať o prvú zvislú paličku.

  • Krok č.4: zopakujte krok 2

  • Krok č.5: zopakujte krok 3

  • Krok č.6: zopakujte krok č.2

  • Krok č.7: nadvihnite poslednú zvislú paličku a zasuňte pod ňu, ale tentokrát do stredu dve vodorovné paličky. Znovu sa ich konce musia opierať predošlú zvislú paličku. A most Leonarda da Vinci je hotový.

Pri tomto kroku bude možno nutná asistencia druhého človeka. Jeden nech nadvihuje most a druhy dáva paličky.

most leonarda da vinci

Keď bol most hotový, skúšai sme s Terezkou, akú váhu unesie. Dala som naň misku a postupne sme do neho dávali mince. Dali sme tam všetky, ktoré sme doma našli. A most stále držal.

most leonarda da vinci

Do misky sme prihodili zrkadielko, peňaženku, navrch sme dali peračník…a most stále držal.

Terezka začala hľadať niečo ťažké. Do oka jej padol diár, tak sme ho vymenili za peračník. Toto už zvládal len tak tak. Držal síce, ale mlel z posledného. Na vrch sme ešte skusili prihodiť peračník, ktorý bol na miske pôvodne a to už náš most nezvládol.

Boli sme zvedavé, koľko gramov dokázal most uniesť. Ja som tipovala, že prvý náklad bez diáru váži 760g, Terezkin odhad bol 800g. S diárom sme tipli, že to môže byť 1 kg.

Tak sme to šli prevážiť. Prvý náklad, miska s mincami,peňaženka a peračník spolu vážili 865 g. Druhý  náklad,miska s mincami, peňaženka a diár spolu vážili 1303g.

Wau, most Leonarda da Vinci zostrojený len z paličiek, ktoré dokopy vážia 17 g (sedemnásť!) udržal viac ako jeden kilogram váhy!!!

Boli sme ohromené. Leonardo bol naozaj génius.

Moje prvé Slovensko

Hovorí sa, že kto sa hrá, nezlostí. A veru u nás toto príslovie platí. Vždy keď sa u nás doma schyľuje k búrke, alebo keď sa nikomu nič nechce a tá nečinnosť nás vie doviezť až k robeniu neplechy, vyberáme nejakú spoločenskú hru. No a aby sme  stále nehrali to isté, vo výbere hier sa striedame. Tentokrát padol výber na hru Moje prvé Slovensko.

Moje prvé Slovensko

Je to hra, pri ktorej sa zabavíte, ale aj  sa niečo naučíte o našej krásnej krajine. A to nielen o jej prírodných krásach, ale aj o ľudovej slovesnosti, o známych osobnostiach alebo o kultúrnych pamiatkach. Navyše si pri tejto hre precvičíte aj pamäť a pozornosť, lebo jej súčasťou je aj pexeso.

Pravidlá hry Moje prvé Slovensko

Hra je určená pre minimálne 2 hráčov. Obsahuje 400 kartičiek s otázkami a odpoveďami z piatich rôznych okruhov, 64 kartičiek pexesa a kockomat.

Kartičky sú rozdelené podľa obtiažnosti na 2 skupiny. Zelené kartičky sú určené pre menšie deti (podľa pravidiel v hre od 5 rokov) a červené kartičky sú pre deti od 8 rokov. Otázky na kartičkách sú rozdelené do 5 okruhov. Prvý okruh je Kultúra, druhý Moja vlasť, tretí Príroda, vo štvrtom sú rôzne rébusy, hádanky, príslovia a piaty tvorí kategória “Rôzne”.

moje prvé slovensko

Na začiatku sa pomiešajú všetky karty s otázkami. Podľa veku detí si zvolíte farbu kariet, alebo ich zmiešajte všetky dokopy. Zamiešané karty sa rozdelia rovnakým dielom pre všetkých hráčov, ktorí si ich položia pred seba, otázkami nahor. Nezabudnite zamiešať aj kartičky pexesa a rozložiť ich lícom dolu.

Prvý hráč hodí kockou v kockomate a podľa padnutého čísla na nej, zodpovedá otázku z karty, ktorú mu prečíta jeho spoluhráč po ľavej ruke. Ak hráč odpovie na otázku správne, ťahá dve karty z pexesa. Ak nájde dva rovnaké obrázky, nechá si ich, ak nenájde, v hre pokračuje druhý hráč. Hra končí keď už nie sú na stole žiadne kartičky z pexesa. Vyhráva ten kto ich má najviac.

Niektoré otázky sú pre deti ťažšie, ale netreba sa báť. Na zadnej strane kartičiek sú uvedené 2 alebo 3 možnosti odpovede (okrem kategórie Rébusy). My doma hrávame hru tak, že deti si môžu pomôcť týmito možnosťami, ale ja nie.

moje prvé slovensko

Obrázky na pexese znázorňujú slovenské zaujímavosti. Je na nich napríklad kremnický dukát, či keltský biatec, nesmú chýbať naše najkrajšie hrady a zámky, a čo by to bolo za hru o Slovensku bez Jura Jánošíka, či fujary.

Moje prvé Slovensko

Hra Moje prvé Slovensko je z tých dlhších. Ak máte pozorné deti s dobrou pamäťou, pexeso rozchytajú približne za polhodinu. Ak ste však ako ja, trvá to aj dlhšie.

My si občas pravidlá upravíme a hráme hru bez pexesa. Len odpovedáme na otázky podľa čísla padnutého na kocke a v určitom časovom limite sa snažíme mať čo najviac správnych odpovedí. Alebo hráme len pexeso. Alebo hráme hru podľa pravidiel, ale len s polovičným počtom pexesových kariet.

V každom prípade som sa z tejto hry naučila nové veci aj ja. Napríklad, že aj v slovenských vodách pláva medúza, alebo čo je to firn. A podobných chuťoviek je tam viac.

A deti? Tie nasávajú ako špongie aj z tejto hry. Takéto učenie sa im páči 🙂

Máme doma novú hru. Jasné, veď boli Vianoce. Volá sa Karneval lienok a je to opäť jedna z tých hier, pri ktorých sa nikto nebude hnevať, že prehral, pretože všetci zúčastnení hrajú spolu ako tím.

karneval lienok

O čo teda v hre ide?

Osem lienok sa rozhodne ísť na karneval. Nemôžu tam ale ísť len tak bez prestrojenia, najprv si musia navzájom povymieňať svoje farebné “bodky”. Lenže na karneval lienok chcú prísť aj nepozvané maškrtné mravce. Stihnú si lienky povymieňať bodky skôr ako im celú hostinu zjedia mravce? To záleží na vašej šikovnosti a pamäti.

Ešte pred začatím hry treba pripraviť lienky. Každá z nich má na sebe päť dierok, do ktorých je potrebné zasunúť osem kolíčkov jednej farby. Farba kolíčkov určí, na ktorý lupienok kvetu na hracej ploche si lienka sadne. Keď sú všetky lienky usadené, hra môže začať.

karneval lienok

Prvý hráč roztočí šípku v strede kvietku. Ak šípka ukáže na farebný lupienok, hráč z neho vezme lienku a noštekom ju priloží k inej lienke.

A teraz sa ukáže, či si lienka chce vymeniť bodky, alebo nie. V noštekoch majú lienky totiž magnety, ktoré sa buď pritiahnu alebo odpudia. Keď sa teda lienky k sebe pritiahnu, môžu si vymeniť bodky a prvá lienka môže ísť skúsiť šťastie k ďalšej. Akonáhle sa jej nejaká lienka otočí zadočkom, musí sa vrátiť na svoj lupienok a šípkou točí ďalší hráč. Ak ma lienka na sebe rôznofarebné bodky (nie dve rovnaké), odchádza z kvetu na karneval.

karneval lienok

Pozor ale, keď šípka ukáže na zelený lístok medzi lupienkami kvetu. Vtedy krok, po kroku stúpajú k prestretému stolu mravce. A to my nechceme. Takže, kto tam bude prvý? Vy s lienkami, alebo mravce?

karneval lienok

Okrem toho, že sa pri tejto hre deti parádne zabavia, trošku si potrápia aj jemnú motoriku. Prehadzovať kolíčky lienkam nie je pre detské (a niekedy ani pre dospelácke) ruky niekedy jednoduché.

Nám pri tomto s radosťou pomáha Hanka. Pri samotnej hre ešte nevydrží, ale prehadzovanie kolíčkov ju chytilo. Lienky sú veľmi milé, drevené, také akurát do jej rúčky, ale kolíčky sú dosť malé, treba preto dávať pozor, ak máte doma dieťatko, čo ešte rado pchá veci do pusy.

Keďže sa vždy štyri lienky priťahujú a 4 nie a nikdy to nie sú tie isté lienky, lebo vy si pred každou hrou kolíčky nanovo nasúvate, cvičia si detičky aj pamäť.

Musíte si predsa zapamätať, ktoré lienky si nechceli meniť bodky a preto radšej pôjdete k tým druhým. Určite sa chcete na karneval lienok dostať rýchlejšie ako mrave. Tímová práca všetkých hráčov je tu na nezaplatenie.

Táto hra je jedna z tých, pri ktorých je úplne jedno, či máte 5, či 35 rokov. Zabavíte sa všetci.

light box

Doma máme novú srandu. Teda máme ju už dlhšie, ale až teraz slávi úspech. Je to domáci LIGHT BOX (tzv.svetelná krabica 🙂 ).  Deťom som ju spravila už koncom septembra, ale až teraz, keď sú dni kratšie a skôr sa stmieva, našla svoje maximálne využitie.

Jej príprava je úplne jednoduchá a zostrojiť ju vám zaberie fakt len chvíľočku. Garantujem vám, že všetko čo na ňu potrebujete nájdete rýchlo doma, hlavne teraz v predvianočnom čase.

Jedna veľká plastová krabica (teraz na light box, neskôr na uskladnenie koláčikov), vianočné LED svetielka (určite ich už doma máte, a ak ich práve kupujete, prikúpte zopár navyše), papier na pečenie, prípadne alobal.

light box

Do krabice vložte svetielka, na veko krabice zalepte z vnútornej strany papier na pečenie (svetlo zo svetielok sa tak lepšie rozptýli), krabicu zatvorte, svetielka strčte do zásuvky a LIGHT BOX  je hotový. Naše svetielka svietili trošku slabšie, tak sme pod ne dali pokrčený alobal aby sa svetlo viac odrážalo.

No a čo teraz s takým LIGHT BOXom?

Kadečo.

Pôvodne som ho robila kvôli kadejakým výtvarným aktivitkám. Napríklad na učenie farebného kruhu. Kúpila som farebné fólie, že z nich vystrihnem nejaké tvary a ukážeme si na nich ako sa farby miešajú. K tomuto sme sa ale zatiaľ nedostali.

Deti nejak samé spontánne začali vytvárať vlastné aktivity.

Ako prvá Hanka. Drobec má očividne silné obdobie na tmu a svetlo, pamätáte si ako sa zatvárala do špajze s vyšitými súhvezdiami a vykrikovala odtiaľ, že svietia? Ešte stále to robí. Keď neviem kde je Hanka, nájdem ju so súhvezdím v špajzi.

Ju light box úplne očaril. Veď svieti. Keď som videla ako si naň hocičo kladie, dala som jej priesvitné žetóniky. Len tak som ich vysypala na kopu a čakala som čo spraví. Začala ich triediť!

Žlté k žltým, modré spolu, červené vedľa. Rýchlo som vytiahla fólie, vystrihla z nich štvorce a dala na light box. Všetky farebné žetóniky po jednom preniesla na fóliu príslušnej farby.  Potom si žetóniky zosypala na kopu a začala odznova.

Sedela pri tom 40 minút. Chápete? Kto má 2 ročné dieťa vie, že to je hromada času.

light box

Potom sa zjavila Maruška. Priniesla si dekoratívne kamienky, ktoré u nás slúžia na všetko možné. Hlavne na matematiku, ale už sa objavili aj v detskej kuchynke. Začala ich ukladať na light box. Krásne sa jej presvietili. Mama zas rýchlo zareagovala. Napísala som na kamienky fixkou písmená. A už sa skladali slová.

light box

A keďže sa vianoce fakt blížia, spravila som Maruške aj aktivitku na ozdobovanie stromčeka. Z fólii som vystrihla stromček a rôzne tvary a ona zdobila a zdobila a zdobila.

light box

Takto vyzerajú fóliové kreácie bez svetla…

a tu so svetlom. Krásne, že?

Nápadov ako sa dá light box využiť je veľmi veľa. Tu mám nejaké naškrečkované . Už sa teším, čo ďalšie vymyslíme. Alebo čo vymyslia dievčatá. Vtedy je to bez mojej námahy a s ich väčším zanietením.

ovocná záhrada

Ak máte radi spoločenské hry minimálne tak ako my a hľadáte niečo, pri čom sa deti nepohádajú (lebo veď zas vyhrala ona a nie ja), a zároveň chcete aby sa hrali malí s veľkými, odporúčam všetkými desiatimi hru Ovocná záhrada.

Často sa na rôznych fórach mamičky vypytujú, ktorou spoločenskou hrou majú začať u svojich krpcov. Väčšine hneď napadne Človeče, nehnevaj sa, alebo rôzne pexesá, či kvarteto alebo Čierny Peter. Všetky tieto hry hrávame aj my doma, ale všetky majú jednu “nevýhodu”. Vždy v nich je niekto porazený a len jeden je víťaz. Vhodnejšie hry pre malé deti sú hry kooperatívne. Hráči v nich musia spolupracovať, aby spoločne dosiahli nejaký cieľ.

Hra Ovocná záhrada je u nás stálica.  Keď sme ju prvýkrát hrali, Juli mala necelé tri roky a bola to prvá hra, pri ktorej vydržala do konca (okrem toho zvládala jedine pexesá, ale len keď vyhrávala). Aj keď už bude mať Juli 8 rokov, stále si ju rada zahrá. Samozrejme, momentálne je najobľúbenejšia Maruškina, a dokonca sa už  k nám prikmotruje aj Hanka.

Tak sa poďme pozrieť na pravidlá

Pravidlá sú veľmi jednoduché. Rýchlo pozbierajte do svojich košíkov úrodu z ovocných stromov, aby vám ju nezjedol nenásytný havran.
Hra obsahuje hrací plán, ktorým je ovocná záhrada, kde rastú 4 stromy. Na každom strome rastie iné ovocie. Každý hráč má k dispozícií svoj mini košíček, do ktorého zbiera ovocie podľa toho, aká farba padne na kocke. Kocka je veľká, perfektne padne do malej detskej rúčky.

ovocná záhrada

Pozor ale, ak padne na kocke symbol havrana, je zle. Vtedy sa nezbiera žiadne ovocie zo stromu, ale sa do stredovej časti hracieho plánu začne skladať obrázok havrana.

Takže ako to bude? Pozbierate spolu ako tím skôr všetko ovocie do košíkov, alebo bude skôr poskladaná skladačka havrana, ktorý vám všetko zje?

ovocná záhrada

To, čo deti na tejto hre baví najviac, sú tie rozkošné drevené jabĺčka, hruštičky, čerešničky a slivky.

Priznávam sa, aj mne sa páčia, málokedy odolám nutkaniu spraviť si z čerešní náušnice. Pre menšie deti, ktoré skúmajú svet rúčkami, je to úplne iný zážitok, hrať takúto spoločenskú hru ako takú, kde sú len obrázky.

Aj čas, ktorý potrebujete na pozbieranie úrody je priaznivý pre malých hráčov. Viac ako 15 minút to určite nebude, takže sa nikto nestihne nudiť.

Ja som hru kupovala cez stránku ihrysko.sk, kde nájdete aj cestovnú verziu, alebo mini verziu tejto hry. Tak ak dumáte nad vhodným vianočným darčekom pre maľúchov, táto hra je na to ako stvorená. Nehrozí pri nej ani nuda, ani zlá nálada z prehratej hry.