Tak sme si dovolili s dievčatami taký menší úlet. Uleteli sme na predĺžený víkend do Grécka a navštívili sme Atény. Povedali sme si, že keď Terezku tak veľmi zaujíma antické Grécko, že sa ho pôjdeme dotknúť.

atény

A to bol teda výlet. Ani neviem, či sa mi všetky dojmy z neho zmestia do jedného článku a ak áno, tak bude určite dosť dlhý. No ale poďme pekne po poriadku.

Keď sa povie Atény, hneď si asi väčšina predstaví antické pamiatky, alabastrové sochy a samozrejme Akropolu. Presne za týmto sme šli aj my. Ale Atény nás prekvapili. Je to mesto plné kontrastov.

Chvíľu sa prechádzate po hlučných uliciach veľkomesta, aby ste vzápätí prešli do ticha aténskej Agory. Kedysi to bolo hrdé námestie s trhoviskami a rôznymi inštitúciami, dnes sú už z neho viac-menej len ruiny. Stojí však za to sa po ňom poprechádzať. Možno v tom tichu začujete kroky starovekých filozofov a učencov, ktorí tu kedysi trávili čas.

Atény

Alebo stretnete suchozemské korytnačky, ktoré sa tu len tak voľne prechádzajú.

Ďalším kontrastom, ktorý mi udrel do očí, boli grafity. Nejak mi to k Aténam, ktoré som mala vo svojej predstave nesedelo. V modernej časti mesta boli všade. Aj tie klasické čmáranice, ktoré budovy špatia, ale našlo sa aj dosť veľa kúskov, ktoré by som už nazvala umeleckými dielami. Myslím si, že keby bola niekde na svete vyhlásená súťaž o najpomaľovanejšie mesto na svete, určite by Atény mali veľkú šancu vyhrať. Toľko grafitov na každom kroku som ja osobne ešte nevidela.

Atény

Slávnu Akropolu už videl asi každý, minimálne na fotke. No to vás nepripraví na jej skutočnú krásu. My sme mali to šťastie, že sme ju prvýkrát videli naživo po tme. Vysvietenú, monumentálnu, nádhernú. Ten pohľad sa nedá ani opísať slovami.

A vyjsť hore, zdolať ten kopec, a potom sa prechádzať po miestach, kde sa odohrával mýtický boj Atény a Poseidona o patronát nad mestom, sa naozaj oplatí. Aj keď z niektorých chrámov sú už len ruiny, Aj keď je tam kopa turistov (vraj až 10000 denne), aj tak je to niečo neopísateľné.

atény

Atény

Atény

Trošku v tieni slávnej Akropoly je divadlo Heroda Attika. Bolo postavené v 2.st. p.n.l a konali sa tu divadelné hry, hudobné slávnosti a neskôr vraj aj gladiátorské zápasy. Po 2. svetovej vojne bolo čiastočne zrekonštruované a v dnešnej dobe je využívané hlavne v období aténskych letných slávností.

Atény

No ak chcete mať na Akropolu a celé Atény najlepší výhľad, treba vyjsť na blízky vŕšok Phillopapos hill. Je to kopec múz a nýmf.  Okrem toho, sa práve v tejto časti nachádza Sokratovo väzenie.

Atény

No Atény to nie je len Akropola. Najväčsím chrámom v Aténach bol chrám boha Dia, ktorý nestojí na slávnom kopci. Z tejto kolosálnej stavby už ostalo stáť len niekoľko stĺpov, ale keď človek pod nimi stojí, pripadá si maličký ako mravček.

Atény

My sme navštívili aj Národné archeologické múzeum, kde sa hlavne vyžila naša budúca archeologička. V tomto múzeu sú originál sochy rôznych antických bohov, busty cisárov, ale aj neuveriteľné poklady z Mykénskych vykopávok.

Atény

Juli si prišla na svoje na Panathenskom štadióne. Aj ten nás prekvapil. Hlavne jeho veľkosť (pôvodná kapacita bola až 80000 ľudí, dnes už je to upravené na 45000) a kopa kameňa, z ktorého je postavený. Vďaka audiosprievodcovi sme sa dozvedeli, že tento štadión začali stavať už v 6 storočí p.n.l a konali sa na ňom športové slávnosti, pri ktorých sa uctievala bohyňa Aténa. Práve na tomto štadióne prebiehali prvé obnovené Olympijske hry v roku 1896.

Atény

Atény

Pod štadiónom sa nachádza výstava  všetkých doteraz použitých olympijských faklí a plagátov. Dotkli sme sa aj miesta, v ktorom sa každé 2 roky zapaľuje olympijský oheň, a odkiaľ ho športovci odnesú do celého sveta.

A neboli by sme to baby, keby sme nezašli aj do slávnej aténskej štvrte Monastiraki, plnej obchodíkov a kaviarničiek, preslávenej hlavne blším trhom. Nemám rada preplnené veľkomesta, ale toto námestie má svoje čaro.

Atény

Za 4 dni, ktoré sme v Aténach strávili, sme videli a zažili toľko, že nám to vydrží do konca života.  Pre mňa bol tento výlet splneným detským snom, na ktorý sa oplatilo čakať viac ako 20 rokov.

V nedávnom článku som písala o našich safari-zážitkoch v Safariparku  a nebola by táto téma ucelená, keby som nespomenula kemp, v ktorom sme bývali. Ten kemp bol totiž podľa slov našich dievčat “úplne úžasný, bombový a najlepší v akom sme doteraz boli”. Keď napíšem, že sa volá Safari kemp asi už tušíte, čím bol taký výnimočný.

safari kemp

Áno, presne tak. Súčasťou kempu je výbeh so zvieratami. Každý deň, od mája do konca septembra, môžte len v rámci kempu, pri svojej rannej káve, pozorovať niektoré zvieratá. Počas našej návštevy tam boli žirafy, zebry, pakone a perličky. A naše baby túto možnosť využívali naplno. Keď zrazu po raňajkách zmizli, vedeli sme, kde ich na 100% nájdeme. Občas to bola naozaj zábava, sledovať bežiace stádo žiráf, či zebier, hlavne keď sa dostali do našej tesnej blízkosti.

safari kemp

Okrem tohto výbehu je v kempe tak trošku nenápadne umiestnená aj chovná stanica gepardov.To bolo radosti, keď sme ju objavili. Juli totiž miluje mačkovité šelmy. No a mať ich takto blízko a pozorovať ich, kedy len chce, bolo pre ňu niečo úžasné. Mali ste vidieť tie rozžiarené oči, keď pozorovala mamu “gepardicu” a jej 4 mláďatá. V noci, v čase, keď už deti spali sme ich občas začuli aj “zamraučať”.

Tematika Afriky sa tiahne celým kempom. Nie sú to len africké zvieratá, ale aj bungalovy so slamenou strechou, všadeprítomné drevené africké sochy, dokonca aj smetné koše boli veselo africké.

safari kemp

Ak sa tu ocitnete v lete, môžte sa osviežiť v bazéne alebo si oddýchnuť vo vírivke. Pre deti je tu samozrejme ihrisko.

V čase dažďa, môžte využiť priestory veľkého altánku, kde sme s dievčatami objavili aj skrine s knihami, ktoré sú voľne k zapožičaniu.

safari kemp

Čo musím určite napísať je, že ak sa ubytujete v kempe na 2 a viac nocí, máte vstupenku do ZOO a do pešieho safari v cene po celý čas vášho pobytu, dokonca aj po záverečnej. To je podľa mňa úplne úžasné.

Viete si to predstaviť, prechádzať sa po ZOO , keď tam už nie sú takmer žiadny návštevníci? Kto by toto nevyužil, že? Preto sme v ZOO boli 3x a mali čas ísť k niektorým obľúbencom aj viackrát. A aj preto je tento kemp pre naše baby, ten najlepší.

mirakulum

Vďaka Bohu za kamošov! Inak by sme sa nedozvedeli o tejto zázračnosti. O parku Mirakulum, neďaleko Prahy.

Ani neviem ako tento park charakterizovať. Zábavný park? To ho zďaleka nevystihuje, lebo pod týmto pojmom si zrejme väčšina predstaví hlučnú kolotočiarsku zábavu. Ale takýto on nie je. Slovo mirakulum znamená, podľa slovníka cudzích slov, niečo zázračné a presne takýto je tento park. Čarovný, zázračný, plný prekvapení a tajomstiev.

mirakulum

Nájdete v ňom labyrinty, mega hojdačky, šmýkačky všetkého druhu, obrovské trampolíny a kadejaké domčeky s tajnými chodbami. Zabavil nás aj lanový park, mestečko pre najmenšie deti, kde sme sa najviac nasmiali na pokrivených zrkadlách. Do podzemných tunelov sa dievčatá najprv báli ísť, bola v nich tma ako v rohu, ale keď som z ruksaku vytiahla čelovky, už šli preskúmať aj tie.

Dominantou Mirakula je drevený hrad, s nadzemnými chodbami, ktoré vedú poriadne vysoko. Napäť dolu, ba až do hradného podzemia, sa zas môžte zviezť dlhým tobogánom.

mirakulum

Kto nepotrebuje byť akčný a chce si len tak posedieť a oddýchnuť, nájde tu kopu miesta na leňošenie.  V parku Mirakulum sa dá aj grilovať, alebo môžte využiť stánky s občerstvením. V lesíku je aj náučný chodník a ak budete mať šťastie, môžte stretnúť aj zopár zvieratiek

Nesmiem zabudnúť na vodný svet, ktorý je založený na hre s vodou. Nečakajte žiadny aquapark, ale zmysluplnú zábavu s vodou, od ktorej deti ledva odtrhnete. Naše baby tu strávili (okrem mega hojdačiek) asi najviac času. Stavali vlastné priehrady, vyskúšali si Archimedovu skrutku, menili tok potôčikov, pokúšali sa spustiť vodný mlyn.  A najmenší člen sa len tak motkal vo vode a užíval si ju.

mirakulum

My rodičia sme sa spočiatku tvárili, že si tu pekne posedíme, popozeráme sa ako si naše dievčatá užívajú zábavu, ale netrvalo nám to dlho. To sa proste nedá len tak tam stáť a nevyskúšať všetko čo sa tu ponúka. Tam si proste každý nájde to svoje.

Musím ešte spomenúť, že sa mi veľmi páčilo celkové prevedenie parku. Všetky atrakcie sú tak nejak nenásilne, bez zbytočného použitia kikirikí farieb a s vkusom, vsadené do prírody a väčšina z nich je vytvorená z prírodných materiálov, ako sú drevo a kameň. My, čo poznáme väčšinou len typické plastové pestrofarebné ihriská, sme ostali naozaj očarení.

Že mal park Mirakulum úspech svedčí aj to, že po šiestich hodinách, čo sme v ňom strávili, naša Juli (najnespavejšie dieťa pod slnkom), odkväcla do postele (až som sa zľakla, že je chorá) a zaspala do 5 minút.  To je u nás historická udalosť hodná zápisu do kalendára.

safari

Zažili sme niečo úžasné a o tom vám musím napísať! Boli sme na safari.

Síce len tu, neďaleko, v Čechách a teda naozaj to neviem porovnať s tým pravým africkým safari, ale toto bola pecka. Ak by ste chceli zažiť niečo podobné, zájdite do Safari parku v Dvůr Králové. Ja som tam bola ako malé dieťa. Len veľmi hmlisto si pamätám niektoré okamihy, ale veľmi silno si pamätám ten pocit, ktorý mi odtiaľ zostal. Preto, keď sa nám naskytla príležitosť tam ísť s našimi babami, tušila som, že to bude nezabudnuteľný zážitok aj pre nich.

Safari park sa nachádza v meste Dvůr Králové a pokrýva rozlohu približne 90 hektárov. Ako už názov napovedá, je to ZOO, ktorá sa orientuje výlučne na chov afrických zvierat. Je rozdelená na 2 časti. Jedna je klasická ZOO, kde si môžte poobzerať zvieratká v ich výbehoch a druhá časť, to je to čo robí tento park jedinečným, je safari. Po safari sa môžte previezť svojím autom,  safari truckom, alebo safari autobusom.

Safari

My sme využili safari truck. Nielenže to super vyzeralo, skoro ako na naozajstnej africkej safari, ale mali sme aj výhodu sprievodcu.

Tým bol jeden veselý pán, ktorý nám veľa rozprával o všetkých zvieratkách, ktoré sme na safari stretli. A to nielen kadejaké suché encyklopedické fakty, ale aj rôzne pikošky.

Prečo takmer  vyhynuli somáre africké, koľko kráv watusii stojí pekná  masajská žena a koľko škaredá. Dozvedeli sme sa, že vraj najkrajší zvierací pohľad sa nám naskytne, keď sa na nás zadíva antilopa vodárka, ktorá má okolo ňufáčika škvrnu v tvare srdiečka. Ale aj to, prečo levy nelovia, ale nechávajú túto prácu leviciam. A vieme už napríklad aj to, že mlieko antilopy losej má až 12% tuku.

A keď píšem, že sme tie zvieratá stretli, tak sme ich fakt stretli. Cez cestu nám prechádzali žirafy aj zebry.

Kravy watussi boli tak blízko, že sme ich z nášho trucku mohli pohladkať. Medzi nimi bola aj jedna menovkyňa našej Marušky (tá s tým zakriveným rohom).

Antilopy nám na hodnú chvíľu zabránili postupovať ďalej, keď sa nevedeli rozhodnúť, či idú z cesty  napravo, alebo naľavo.

Ale najväčší zážitok, aj keď bol naozaj len krátky, mali dievčatá z leva. Veru, aj toho sme stretli. Samec Napoleon si ležal pri kraji cesty. Ani sa nepohol, keď sme v aute prechádzali okolo neho, len sa lenivo obzeral dookola.

Zdalo sa, že sa mu fakt nič nechce, ale my, čo sme sedeli v poslednom “vozni”, sme videli, čo sa dialo za nami. Napoleon sa rozhodol, že ponaháňa auto idúce za tým naším. Predstavte si, že šoférujete a v spätnom zrkadle vidíte bežiaceho leva. UFFF!!

Našťastie je toto levie safari oddelené od ostatných zvierat a pred vstupom doňho musíte na aute pozatvárať všetky okná a nás vo vozni tiež “zamrežovali”, takže sa nikomu nič nestane.

Celá prehliadka safari so sprievodcom nám trvala približne 50 minút a bol to veľmi silný zážitok. To som si myslela, že ma v tejto Zoo už nič neprekvapí. Ako som sa mýlila.

ZOO

Na druhý deň sme šli do Safari parku znova. Tentokrát sme chceli viac preskúmať samotnú ZOO. Poviete si, veď africké zvieratá každý pozná. Zebry, žirafy, slony. Klasika.

No to áno, ale my sme spoznali jedno nové krásne zviera, o ktorého existencii som nemala ani páru. Volá sa okapia.

safari

Vyzerá ako srnka krížená so zebrou, ale ani s jedným z týchto zvierat nemá nič spoločné. Je to najbližšia žijúca príbuzná žirafy. A podobá sa jej hlavne jazykom. Má ho taký dlhý, že si s ním môže vyčistiť uši. Okapie sú citlivé na hluk, a často sa pred návštevníkmi skrývajú, no my sme mali to šťastie a videli sme ich. Je to nádherné zviera, úplne nás očarilo.

Deti tu zaujali aj kadejaké interaktívne hry na spoznávanie rôznych zvierat.

safari

safari

Mne sa zas veľmi páčili repliky dvoch afrických dediniek, ktoré sú tu postavené. V malých domčekoch boli vystavené aj rôzne sochy, či iné artefakty domorodcov.

Dostala nás aj africká škola. Jasné, že sme ju museli vyskúšať. Troška recesie nezaškodí :-). Aj pre toto je táto ZOO iná ako ostatné, ktoré sme doteraz navštívili. Nie je len o zvieratách ale približuje aj bežný život ľudí z niektorých afrických oblastí.

A viete čím je ešte Safari park v Dvůr Králové ešte je jedinečný? Napríklad aj tým, že niektoré druhy zvierat vracajú späť do prírody. Poznáte posledné dve žijúce samice nosorožca bieleho? Tak tie tu vychovali.

Myslím, že jedinečné je aj to, že v celej Zoo nenájdete plastové slamky, či príbory, alebo jednorázové plastové poháre. Tiež tu vraj nepoužívajú výrobky s palmovým olejom, keďže umelo vysádzaným plantážam palmy olejnej padajú za obeť tropické pralesy.

No, čo poviete? Zájdete tam?

Nám sa odtiaľ vôbec nechcelo odísť, ešte tesne pred odchodom, sme zašli pozdraviť okapiu a lemury. Táto ZOO proste predčila naše očakávania a odnášame si z nej zážitky  na celý život. Myslím, že sme v Safari parku neboli poslednýkrát.

Už ste premýšľali ako sa rozlúčiť s prazdninami a zároveň zahájiť nový školský rok? My si vždy spravíme jeden taký špeciálny deň. Ideme niekam, kde sme dlho neboli, alebo navštívime nejaké zaujímavé miesto. Trávime čas spolu a zároveň vytvárame spomienky. Ak teda nad niečim podobným premýšľate, mám tu jeden nápad. Choďte s deťmi navštíviť Tatrapolis.

tatrapolis

My sme sa tam zastavili počas našich letných liptovských túlačiek, keďže sme už trošku potrebovali vyvážiť naše zážitky spojené s históriou, niečím súčasným. Tatrapolis bol na to ako stvorený. Ako sľubuje reklama, nájdete tu rôzne atrakcie pre deti, kováčske výrobky najrôznejších tvarov, ale hlavne 12 miniatúr súčasných svetových stavieb.

Jednotlivé miniatúry sú rozostavené na Zemeguľatom námestí, ktorého dominantou je veľká točiaca sa kovová Zemeguľa. Uvidíte tu napríklad šikmú vežu, operu zo Sydney, Sochu slobody, Eiffelovku, Big Ben, Bruselské Atómium, ale aj slovenský Kamzík. Všetky sú vyrobené z kovu. Môžte si ich poriadne poobzerať, urobiť pri nich zaujímavé fotky, ale aj sa o nich niečo zaujímavé dozvedieť.

tatrapolis

Nám sa veľmi páčili informačné letáky pri každej stavbe. Obsahovali najdôležitejšie informácie o stavbe vo viacerých jazykoch, ale aj kadejaké pikošky, ktoré deti zaujímajú najviac. Dozvedeli sme sa napríklad koľko slonov by vyvážilo Big Ben, alebo koľko ľudí by sa na seba muselo postaviť aby boli vysokí ako Eiffelovka. Deťom tieto údaje boli bližšie ako obyčajné čísla.

Okrem týchto miniatúr sa po celom areáli Tatrapolisu nachádzajú rôzne kovové diela. Slovenský znak, Faun s píšťalou, Saruman z Pána prsteňov. Ak máte šťastie a v kováčskej dielni sa práve nachádza kováč, môžte vidieť naživo ukážku jeho práce.

tatrapolis

Po prehliadke týchto kovových nádher, sme sa šli trošku zabaviť. Internetová stránka Tatrapolisu sľubuje 34 rôznych atrakcii. Nepočítala som ich, ale pre deti tam toho naozaj bolo dosť. Rôzne nápadité hojdačky (ako inak kovové), reťazový kolotoč pre najmenších, popletené člnky, autodrom, strelnica, na ktorej môžte vyskúšať strieľať z praku.

Mne učaroval bicyklový kolotoč. Jednoduchý, a pritom originálny nápad. Ak baby chceli aby sa točil, museli si ho samé rozpedálovať. Tak makali.

tatrapolis

Našli sme tu aj zrkadlový labyrint. Nebol príliš dlhý, ale dobre nám zamotal hlavu. Riadne sme sa v ňom nasmiali, keď sme zopárkrát buchli čelami do zrkadla, lebo sme si boli na 100% istí, že už ideme do uličky.

Myslím, že najväčšou atrakciou v celom Tatrapolise je vodná strela. Nasadnete do člnku, s ktorým vás vytiahnu hore na banskú vežu a potom vás pustia a váš člnok letí dolu, na konci vystrelí, pár sekúnd letíte vzduchom, jačíte až dopadnete do vody. Je to parádna zábava, naše baby si na vodnú strelu odstáli rad niekoľkokrát.

tatrapolis

Mimochodom, ľudí v Tatrapolise bolo v tomto čase naozaj dosť, ale na žiadnu atrakciu sme nikdy nečakali príliš dlho.

Ak začne pršať (podobne ako nám), môžte ísť preskúmať Lezovisko. Veľkú, krytú arénu s rôznymi povrazovými preliezačkami. Alebo si obzrieť Anjelský vŕšok s malým kostolíkom, či sa najesť v hostinci.

V areáli Tatrapolisu premáva aj vláčik.  Ja som práve vo vláčiku hodnú chvíľu rozmýšľala, čo mi to celé pripomína. Bola som si istá, že som tu ešte nikdy nebola, a potom mi trklo. Celý Tatrapolis je postavený v bývalom areáli westernového mestečka. Možno si niektorí pamätáte, že sme niečo také na Slovensku mali.

tatrapolis

Tak ma to potešilo, že tento priestor neostal stáť ladom, ale že slúži aj naďalej ľuďom. Nám tam bolo naozaj dobre. Zabavili sme sa, symbolicky sme precestovali kus sveta a aj sme sa niečo nové dozvedeli.

V kempe Villa Betula sme boli ubytovaní počas našich liptovských túlačiek. Vybrali sme si ho preto, lebo sme mali so sebou 6 detí vo veku od 2 do 10 rokov a mali sme taký tušák, žeby sa im tam mohlo páčiť všetkým. Hľadali sme niečo, kde budeme môcť my dvaja nerušene piť kávu (aspoň chvíľu), zatiaľ čo si všetky “naše” deti nájdu nejakú zábavku na blízku.

A želanie sa nám splnilo.

Villa Betula

Kemp Villa Betula je súčasťou turistického strediska Villa Betula resort, na severe Slovenska, v okrese Liptovský Mikuláš. Okrem miesta pre stany, karavany, či obytné prívesy, ponúka možnosť ubytovať sa aj v mobilných domoch, či dokonca v penzióne. Sociálne zariadenia tu  boli čisté.

Keďže mám ešte relatívne malé deti, veľmi oceňujem, že sa pri umývadlách nachádzali stupienky pre menšie deti a bol tam tiež nočník a redukcia na záchod. Sprchy boli síce na žetóny, ale voda tiekla dosť dlho. My sme sa na jeden žetón stihli osprchovať vždy dve. Pre ubytovaných sú ďalej k dispozícií aj dve kuchynky, s dvojplatničkami a mikrovlnkami. Je tu tiež práčka, ktorú si treba v prípade potreby priplatiť.

kemp Villa Betula

Zábava

Čo ho robí výnimočným, je priestor, ktorý je tu vymedzený pre deti. Ja som už čo to videla, ale toľko rôznych atrakcií v rámci jedného strediska, ešte nikdy.

Strávili sme tu 4 dni, ale s určitosťou viem povedať, že deti nestihli preskúmať a vyskúšať všetko, čo sa tu ponúka. Lebo v tomto kempe bolo fakt všetko.

Obrovské detské ihrisko, vraj najväčšie na Liptove (to fakt niekde na Slovensku je väčšie?). Ani neviem  povedať, koľko rôznych preliezačiek na ňom bolo, ale viem, že všetky deti si tu našli to svoje. Naša 2 ročná Hanka sa zabávala na menších šmýkačkách, alebo v rôznych mini domčekoch rozhodených kade-tade po kempe.

Maruška často skúšala svoje sily v mini lanovom parku a najstaršie baby boli najčastejšie asi na vysokej lanovej lezeckej pyramíde alebo pri rôznych kárach a vozítkach.

kemp Villa Betula

Asi najväčší úspech u dievčat mala obrovská trampolína. Nobelovu cenu tomu, kto ju vymyslel. A dve Nobelovky tomu, kto trampolínu ohradil, rozdelil na viacero menších úsekov tak, že sa jednotlivé deti navzájom nerušia, každý si skáče svoje a pritom sú všetci v bezpečí v jednej “klietke”.

V kempe nájdete aj mini farmu s rôznymi hospodárskymi zvieratkami, dokonca tam bol aj emu. Ráno nás budilo híkanie somárikov a gagot husí.

kemp Villa Betula

No a samozrejme, že naša Juli objavila aj stajňu s koňmi, pri koníkoch mačku s mačiatkami, takže ona mala o zábavu postarané. Mačičky sa prechádzali voľne po kempe, občas sme ich našli uvelebené aj v našich kempových stoličkách. Na koníkoch sa dá v kempe za príplatok aj zajazdiť. Buď v jazdeckej aréne alebo aj voľne.

kemp Villa Betula

Komu je v lete horúco, môže využiť malý prírodný bazénik. Voda v ňom nie je nijako upravovaná, takže je dosť studená (povedali košické deti). Alebo sa stačí popreháňať medzi malými fontánkami, ktoré si tu veselo celý deň vystrekujú ako sa im zapáči a osviežujú každého naokolo.

kemp Villa Betula

A to ešte nie je všetko. V prípade zlého počasia, alebo veľmi horúceho, môžte zaliezť dnu na interierové ihrisko. Deti sa vyšalejú aj tam a rodičia si zatiaľ dajú kávičku, alebo si môžu posedieť v “obývačke” a prečítať si nejakú knihu.

kemp Villa Betula

Je toho fakt veľa, nemáte šancu na nudu. Zaujímavé je, že aj keď je tu pre deti naozaj veľa atrakcií a počas nášho pobytu sa tu premlelo dosť veľa ľudí, vôbec tam nebol hluk. Kempová časť sa nachádza na okraji celej detskej parády, takže ak máte radšej kľud, aj ten tu nájdete.

My môžme resort Villa Betula len odporučiť. Pre deti je to raj.

Skanzen Pribylina sme nemali vôbec na pláne. Ale viete ako, človek mieni, deti menia.

Totiž, poslednou zastávkou v rámci archeoskanzenu Havránok je gotická veža z 13.storočia na brehu Liptovskej Mary. Samozrejme, že sme k nej zašli. Dozvedeli sme sa, že táto veža je pôvodná a patrila ku kostolu, ktorý je prevezený a zrekonštruovaný v skanzene Pribylina a tam je k nemu dostavaná verná kópia tejto veže.

Keď dostanete takéto informácie a zistíte, že skanzen je len 30 km od kempu, tak tam proste musíte ísť.

Skanzen Pribylina

Tento skanzen je najmladší na Slovensku. Prevažná väčšina objektov do neho bola prevezená v období, keď vznikala Liptovská Mara, aby sa zachovali dôležité pamiatky zo zatopených obcí. A bol to veru dobrý nápad.

skanzen pribylia

Skanzen si môžte pozrieť aj sami, ale odporúčam vám počkať si na sprievodcu. Z jeho výkladu sa nielenže dozviete veľa zaujímavých vecí, ale hlavne sa dostanete aj dovnútra troch najhlavnejších budov v celom skanzene, ktoré sú inak pre návštevníkov zamknuté. Ide o zemiansku kúriu z Paludze, kaštieľ z Parížoviec a gotický kostol zo zatopenej dediny Liptovská Mara.

Nás to hnalo hlavne ku kostolu, kde sme sa chceli presvedčiť či pri ňom naozaj stojí kópia veže z brehu priehrady. A tú bolo vidno už zdiaľky.

skanzen pribylina

Kostolík je to naozaj nádherný. Obsahuje pôvodne ručne maľované lavice, oltár, bočný oltár, krstiteľnicu. Pôvodné sú aj fresky na stenách. Všetko je to približne z 13 až 15. storočia. A vraj sa v ňom občas konajú aj bohoslužby, či dokonca svatby.

skanzen pribylina

Z kostolíka sme sa presunuli k zemianskej kúrii z 19.storočia. Aj tu sme mohli vojsť dnu a poriadne sa tu porozhliadnuť. Zvláštnosťou tejto kúrie je to, že obsahovala samostatnú destkú izbu. Dovtedy nevídaná vec. V tej dobe to bol naozaj luxus.

Poslednou zastávkou so sprievodcom bol kaštieľ z jednej zo zatopených dedín, z Parížoviec. Je to vraj najstaršie zemianske sídlo na Liptove.

skanzen pribylina

Aj keď nábytok v ňom nie je pôvodný, pretože ten sa pri sťahovaní “stratil”, aj tak sa nám v ňom veľmi páčilo. Dievčatám hneď naštartoval fantáziu, už som ich len počula šepkať, aké by to bolo tu bývať, obliecť si dlhé šaty a piť čaj v dámskom salóne. Zaujímavosťou je, že podľa fresky na stene v hlavnom salóne, na ktorej je nakreslený vtáčik s vetvičkou v zobáčiku sa predpokladá, že tento kaštieľ mohol byť aj sídlom Mateja Korvína.

Po tejto prehliadke, ktorá vôbec netrvala dlho, sme sa už po skanzene pohybovali voľne. Ponaháňali sme voľne pasúce sa ovečky a šli sme si obzrieť koníky. Nakukli sme aj do iných chalúpiek a rôznych dielní. Videli sme napríklad dom bezzemka, aj roľníka, či richtára.

skanzen pribylina

V dielňach sme mali možnosť vidieť rôzne nástroje, ktoré pomáhali ľuďom pri ich práci. Všetko to tam vyzeralo tak, akoby si domáci len na chvíľu niekam odskočili. Máte pocit, akoby vás stroj času preniesol niekoľko storočí späť.

skanzen Pribylia

skanzen Pribylina

Takéto miesta sú perfektné na výlety s deťmi. Skanzeny ukazujú svet, ktorý je tak odlišný od toho dnešného, že to v nich vzbudzuje prirodzenú zvedavosť, takže buďte pripravení na množstvo otázok, ktorými vás deti zahrnú. Naše baby najviac zaujal stĺp hanby pred kaštieľom, “nespravodlivosť” v životoch ľudí a delenie obyvateľstva na rôzne vrstvy podľa majetku. Takže debaty v skanzene sa vôbec nemusia točiť len okolo histórie, kľudne sa môže stať, že zabŕdnete aj do politiky.

Máme za sebou ďalší skvelý víkend.  Už viac ako rok sme boli dlžní jeden víkendový výlet naším dvom neterkám, takže sme ho konečne uskutočnili. Cieľom bol tentokrát Liptov a jeho krásy a atrakcie. A teda tých je tam požehnane. Mám pocit, že žiadna iná oblasť Slovenska nemá takto rozvinutý turizmus ako práve Liptov.

Archeoskanzen Havránok

Toto zaujímavé miesto nájdete v okrese Liptovský Mikuláš, 2 km od obce Bobrovník. Je to múzeum v prírode, takže ak sa tam vydáte, spojíte turistiku s dejepisom. Archeoskanzen Havránok je najvýznamnejšou archeologickou lokalitou na Liptove a nájdete tu zrekonštruované stavby už z mladšej doby železnej, ale napríklad aj stredoveký hrádok.

Keďže máme doma nadšenca histórie a vraj budúcu archeologičku, museli sme tam zájsť.

archeoskanzen Havránok

Prvou našou zastávkou v tomto archeoskanzene bola malá expozícia v jednej z chát hneď pri pokladni. V tejto expozícii sa nachádzajú originálne predmety z mladšej doby železnej nájdené pri archeologických vykopávkach. Nádoba pozliepaná z nájdených črepín, najstarší mažiar, ktorý máme na Slovensku, pôvodné drevené sochy, či kelstké mince.

archeoskanzen havránok

No snáď najväčší úspech u detí, pri výklade, ktorý sme dostali, bolo rozprávanie o keltskej svätyni, druidských obradoch a rôznych formách obety. Z tejto svätyne, ktorú sme neskôr aj navštívili je v tejto expozícií aj pôvodný stĺp, tzv stéla.

Z neskorších dôb tu sú vystavené rôzne kovové predmety, pracky, háčiky, hroty do oštepov, či šípov, či jednoduchý tkáčsky stroj. Aj keď je táto expozícia naozaj priestorovo malá, zdržali sme sa tu dosť dlho. Dievčatá boli veľmi zvedavé a pani, ktorá nás sprevádzala veľmi ochotná, takže z toho vznikali zaujímavé rozhovory.

No a potom sme sa už dostali von, do múzea v prírode. Ako prvý nás očakával zrekonštruovaný dom z 2 storočia pred n.l s hrnčiarskou dielňou, prístreškami pre zvieratá a s pôvodnou studňou. Jasné, že sme ho len tak neobišli. Vošli sme dnu a chvíľu sme sa zahrali na Keltov.

archeoskanzen havránok

Potom sme sa miernym stúpaním okolo dreveného opevnenia dostali ku keltskej svätyni. Prešli sme cez veľkú drevenú bránu a ocitli sme sa pred jamou, ktorá slúžila ako obetisko.

Toto miesto bolo veľmi zaujímavé a trošku sme sa tu zdržali. Pre dnešného človeka je proste zaujímavé vidieť a vedieť, ako sa kedysi obetovali aj ľudia, pre rôzne, nám možno nepochopiteľné dôvody.

archeoskanzen havránok

Samotnú svätyňu okrem obetnej jamy tvorila veľká plocha s kamennou dlažbou, ktorú lemovali drevené stĺpy, tzv. stély, alebo totemy, pri ktorých horeli obetné ohniská.

Jedno z posledných zaujímavých miest v tomto archeoskanzene je stredoveký hrádok. Teda jeho časť. Z výkladu sme sa dozvedeli, že sa nevie ako naozaj tento hrádok vyzeral, ale existujú tri verzie. Hrádok stál na najvyššom bode Havránku a svojou obranno pozorovacou funkciou slúžil Liptovskému hradu. No keď bol Liptovský hrad opustený, aj hrádok na Havránku stratil svoj zmysel a začal chátrať. K tomuto hrádku patrí aj cisterna, okolo ktorej sa už dostanete naspäť na začiatok celej obhliadky.

archeoskanzen havránok

Súčasťou tohto múzea v prírode je aj pôvodná veža z kostolíka z 13.storočia, na druhej strane hlavnej cesty, na brehu Liptovskej Mary.  Zašli sme aj k nej a práve tam som dostala nápad na náš ďalší výlet. (Ale o tom už napíšem v ďalšom článku).

archeoskanzen havránok

Výlet na Havránok bol veľmi príjemným výletom. Nenásilnou a zaujímavou formou sa dozvedeli niečo nové z minulosti našej krajiny a navyše sa poriadne vybehali po krásnej liptovskej prírode a čerstvom vzduchu. Krásny výhľad na Kriváň, Západné a Nízke Tatry už bol len bonusom.

Nedávno, keď sme trávili predĺžený víkend v kepme Goralský dvor, sme si spravili výlet na zámok Niedzica. Podľa turistických sprievodcov je to vraj jedno z najnavštevovanejších miest v južnom Poľsku. A nečudujem sa. Ak ste romantické typy, tak si to tam určite choďte pozrieť.

niedzica

Hrad Niedzica bol počas, svojej najväčšej slávy, osídlený väčšinou Slovákmi. Patril najprv Uhorsku, potom Slovensku a po 2.svetovej vojne bol pričlenený k Poľsku. Pôvodne hrdo stál vysoko nad korytom rieky Dunajec, no v 80. rokoch tu vznikla vodná nádrž Czorsztyńskie a okolie hradu dostalo úplne nový vzhľad.

Ak sa rozhodnete hrad Niedzica navštíviť, kľudne so sebou vezmite aj menšie deti, v pohode ho zvládnu prejsť celý. My sme to zvládli s Hankou v šatke. Nazreli sme do komnát horného a stredného hradu, v ktorých sa nachádza pôvodné zariadenie panstva. (Žiaľ vypadnutý elektrický prúd v miestnostiach nám znemožnil spraviť dobré fotky.)

V jednej z miestností bola v čase návštevy výstava ikon Madony s dieťaťom. Na tom by nič nebolo zvláštne, ale prvykrát v živote som videla Pannu Máriu zobrazenú ako dojčí. Zaujímavé a krásne.

Deti zas zaujala legenda o kňažnej Brunhilde, ktorá nešťastnou náhodou, po hádke so svojím mužom, vypadla z okna a spadla do studne. Odvtedy vraj po hradbách v noci chodí duch nešťastného kniežaťa, ktorý prosí Brunhildu o odpustenie.

Niedzica

Z hornej časti hradu je nádherný výhľad na okolitú krajinu z viacerých miest. Ideálne miesto na rodinné fotky.

Niedzica

S týmto hradom sa spája ešte niekoľko zaujímavostí. Traduje sa, že vraj bol v hornom hrade, vo väznení odsúdený Jánošík. Ak chcete zistiť, či duch kniežaťa naozaj v noci blúdi po hrade, môžte sa tu dokonca ubytovať.

No úplna topka podľa mňa je informácia, že v roku 1797 tu chvíľu žili Inkovia. Dcéra hradného pána Sebastiana Berzevicza, Umin a jeho vnuk Antonio. Obaja pochádzali z významného peruánskeho indiánskeho rodu a otec Antonia bol priamy potomok kráľovskej dynastie Inkov. Na Niedzicu sa dostali potom, ako bolo v Peru potlačené povstanie proti kolonizátorom a oni museli ujsť, aby sa vyhli smrti. Malý Antonio, ako posledný nástupca kráľa Inkov, bol po násilnej smrti svojej matky potajomky adoptovaný rodinou na Morave, aby aj jeho nestihol podobný osud. Celý tento fantastický príbeh si môžte prečítať napríklad tu. (Pri čítaní takýchto príbehov mi napadne len jedna vec. Prečo sme sa o tom neučili na dejepise?)

A ešte je tu posledná zaujímavosť. V Niedzici má svoju pamätnú tabuľu aj náš slovenský herec Michal Dočolomanský. V tejto dedinke sa narodil.

Po návšteve hradu sa môžte odviezť loďkou na druhú stranu priehrady. Pod bralo, na ktorom tróni zrúcanina pevnosti Czorstyn. Dá sa tam dostať po vode parníkom, či menšími lodičkami, alebo si môžte prenajať loďky v prístave a odveslovať si to sami. Ak tam chcete ísť po súši, dá sa aj to, naokolo celého poloostrova.

Niedzica

Hore na pevnosť sme už nevládali v horúčave vyjsť, čo nám ale vôbec nevadí, lebo máme dôvod sa do tohto kraja minimálne ešte jedenkrát vrátiť. Ostali sme oddychovať dolu pod pevnosťou, kde je umelo vytvorená pláž, deti sa okúpali v jazere a vybláznili na ihrisku.

Tento kraj je naozaj krásny, stojí za to ho navštíviť. Ak vás nezaujímajú hrady a história, tak vás určite presvedčí okolitá príroda, ktorú si môžte vychutnať z bicykla, keďže v blízkosti je jedna z najkrajších cyklotrás na Slovensku. Alebo si môžte vyskúšať splaviť Dunajec spolu s miestnymi goralmi.

Toto leto máme zatiaľ poriadne nabité. Chodíme kade-tade a spoznávame nové miesta. Naposledy to boli Pieniny, kde nás stiahli naši dobrí kamoši. Vraj, poďte s nami do kempu. Chvíľu sme váhali kvôli počasiu, ale potom sme si povedali, tu starú známu pravdu, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečení ľudia, požičali sme si gumáky a vyrazili sme. Smer kemp Goralský dvor v Haligovciach.

Kemp v Haligovciach nie je z tých veľkých, hlučných kempov na aké sme my boli zvyknutí z našej cesty po Európe. Je to malý, útulný rodinný kemp. Má všetko čo má mať každý dobrý kemp. Čisté sociálne zariadenia, kuchynku s vybavením, prípojky na vodu aj elektrinu. Je tu miesto pre stany aj karavany, ale sú v ňom aj chatky.  Nájdete v ňom aj reštauráciu, kde dobre varia, ale ak vám môžem poradiť, kávu si viac vychutnáte vonku, na útulnej terase.

Ale má aj niečo navyše. Atmosféru, ktorú tam vniesli domáci, a je cítiť, že tento kemp je pre nich srdcová záležitosť. Veď v koľkých kempoch ste videli skanzen dobových strojov? A to len preto, že majiteľ je ich veľký nadšenec. Alebo tie drevené sochy. Sú takmer všade a perfektne dotvárajú atmosféru celého kempu.

kemp Goralský dvor

kemp goralský dvor

A tie maľované, veselé informačné tabule, k tomu niet čo dodať. Snáď len to, že vždy keď som okolo nejakej prešla, musela som sa usmiať.  Majitelia majú skvelý zmysel pre humor.

kemp Goralský dvor

V kempe sme strávili 4 dni a keď sme práve neboli na nejakom výlete v okolí, užívali sme si túto domácku pohodu. Deťom sa najviac páčila mini farmárska ZOO (ako to nazvala naša Juli), v ktorej majú svoje apartmány kozy, 2 mladé býčky, zajace, sliepky kačky a dokonca aj prasiatko. Ak práve netrávili čas pri zvieratkách, boli možno na drevenom ihrisku, alebo v “basénovom móčidle”.

kemp Goralský dvor

Keď sa tu rozhodnete zavítať, určite prídte na viac dní. Blízko je totiž Ľubovniansky hrad, Ľubovniansky skanzen, chlap(c)ov bude určite lákať Vojenské expozícia Michala Strenka. Na skok to je aj do Červeného kláštora alebo do Poľska na hrad Niedzica. Ak ste zdatní turisti, môžte sa potúlať po Haligovských skalách alebo si to vyšlapať na Litmanosvkú horu Zvir. No ako to tak po sebe čítam, budeme sa tam musieť vrátiť. Velmi radi.

Cez víkend sme si odskočili k našim južným susedom.  Smer ZOO Nyíregyháza (čítaj Níreďháza).  Na túto Zoo sme počuli samé chvály a vraj sa máme najviac tešiť na Oceanárium, kde sú aj žraloky.  Zapojili sme teda náš obytný príves za auto a šlo sa. To je sloboda, neriešiť žiadne ubytko, lebo si stále vozíte vlastný domček so sebou.

Zoo Nyíregyháza je naozaj jedna z tých krajších a väčších, aké sme mali možnosť doteraz vidieť (prvenstvo u nás zatiaľ má stále tá Viedenská). Strávili sme v nej takmer celý deň, no vôbec sme nemali pocit, že už toho všetkého máme dosť a čo je priam zázrak, celé osadenstvo si tento prechodený deň užívalo bez reptania. Asi to spôsobila tá rôznorodosť zvierat, ktoré sme mali možnosť vidieť. Celá Zoo je rozdelená do sekcii podľa kontinentov. Pri pokladni dostanete mapu celej Zoo, takže ak chcete vidieť len nejaké konkrétne zvieratá, podľa mapy viete kam sa vydať.

zoo nyíregyháza

My sme šli pekne zaradom, podľa čísel a podarilo sa nám vidieť takmer všetky zvieratká. Bola som z toho aj trošku prekvapená, keďže v takom teple aké vládlo cez víkend som očakávala, že väčšina z nich bude zalezená.

V každej Zoo, ktorú sme doteraz navštívili sme videli vždy nejaké nové zviera naživo. V tejto napríklad aligátora, bieleho páva, ale podarilo sa nám aj prvýkrát v živote, počas jedného dňa, vidieť slona afrického aj slona ázijského. Doteraz som si myslela, že sa líšia len miestom svojho trvalého pobytu, ale už som múdrejšia. Vlastne ma na ich odlišnosti upozornili dievčatá. Ten ázijský mal menšie uši, a niektoré mali kly, iné nie. Pri výbehu so slonom africkým sme zistili prečo.  Človek sa učí celý život.

zoo nyíregyháza

Zlatý klinec celej ZOO bola naozaj časť nazvaná Zelená pyramída. Je to časť kde sa nachádza Oceanárium a nad ním exotické zvieratká tropického pralesa. Bol to naozaj zaujímavý zážitok. Zo začiatku prechádzate úzkou tmavšou chodbou okolo veľkým akvárií, ktoré sú plné rôznych rýb a morských rastlín. Videli sme sasanky, koraly, ryby rôznych veľkostí a tvarov.

No najväčšia zábava začína keď sa zrazu ocitnete v tuneli, kde je voda všade okolo vás a nad vami pláva žralooook. Waaau! Malé deti pišťali, veľké žasli.

Škoda, že tento tunel má len 8 metrov.
Ďalšou zvláštnosťou  ZOO  Nyíregyháza sú visuté mostíky, ktorými sa môžte prejsť ponad výbehy niektorých zvierat z Južnej Ameriky. Tieto mosty sú zabezpečené povrazmi a sú bezpečné aj pre malé deti. Dokonca sa na určitý úsek dostali aj kočiare. Niektoré mosty však už boli adrenalínové. Úzke, veľmi rozhojdané a vysoko. Ale aj my, čo sa bojíme výšok sme to zvládli.

zoo nyíregyháza

Čo sme s dievčatami v tejto ZOO veľmi ocenili, bol popis každého zvieratka vo viacerých jazykoch a teda hlavne v tom našom, slovenskom. Za to má ďalšie plus.

Keď sme obišli celú Zoo, na konci sme zbadali zaujímavý strom. Celý ovešaný cumlíkmi.

zoo nyíregyháza

Pri ňom tabuľa, no žiaľ len po maďarsky. Takže si len môžme domýšľať, čo tento strom znamená. Náš tip je, že je to miesto, kde malé deti odložia navždy svoje cumlíky.

Ak niekto viete po maďarsky, pomôžte nám rozlúštiť túto hádanku.