Prečítané leto, 9. týždeň: O knihách

Viete o tom, že knihy môžme okrem čítania použiť aj na celkom zábavné hry? Takéto hry s knihami dokonca môžu u deti pomôcť s prekonaním čítacieho vzdoru, alebo tým zdatnejším čitateľom môžu pomôcť s výberom ďalšej knihy na čítanie.

Tak poďme na to. Aké hry s knihami poznáme?

Nájdi vetu

Táto jednoduchá hra nás doma vždy rozosmeje a “rozpustí ľady” pred čítaním. Nepotrebujete k nej nič, okrem kníh, ktoré aktuálne čítate. Tri deti povedia číslo od 1 do 20.

Podľa prvého čísla si otvoria deti knihu na danej strane, a podľa ďalších dvoch čísel nájdu dve vety.

A teraz prichádza na rad tá zábava. Tieto dve vety sú základom príbehu, ktorý budeme okolo nich stavať. Príbeh to môže byť kratučký, nikto od detí nežiada žiadne litánie, ale musí obsahovať tieto dve vety. Príbeh sa môže úplne líšiť od toho v knihe, alebo môže byť pokračovaním toho existujúceho. Dovolené je tu všetko. A verte, že deti si to užijú a vymyslia príbehy, aké by ste nečakali.

Túto hru môžte hrať s rôznymi obmenami. Napríklad podľa dátumu narodenia si každý nájde stranu a vetu, ktorá bude prvou jeho nového príbehu. Alebo na prvých piatich stranách knihy vyberte piatu vetu a skúste týchto päť viet spojiť do nejakej srandy.

Nový nadpis

Na túto hru potrebujete 5 kníh. Všetci môžte hrať s tými istými piatimi knihami alebo si každý vyberie svoju kôpku piatich kníh.

Z nadpisov každej knihy vyberte jedno slovo a vytvorte úplne nový nadpis. A fantázia už pracuje.

Keď máte nový nadpis, premýšľajte o čom by takáto kniha mohla byť, akých hlavných hrdinov s akými vlastnosťami by mohla mať, kde by sa dej mohol odohrávať. Čo ak sa nájde medzi deťmi jedno, ktoré sa aj reálne podujme tento príbeh napísať? To by bolo skveléééé.

Nájdi knihu, ktorá…

“Scavenger hunts” sú veľmi obľúbené na rôznu tématiku. Tak prečo si jeden nevytvoriť aj na hľadanie kníh?

Inštrukcie, podľa ktorých majú deti hľadať im môžte spísať na papier, rozdať a nechať deti hľadať všetky poklady samostatne. Alebo môžte hľadať postupne spoločne knihu po knihe.

A aké knihy začleniť do tejto hľadačky? Všetky možné, aké len doma nájdete.

  1. Nájdi knihu so žltou farbou na obálke
  2. Nájdi knihu, ktorá ma menej ako 50 strán
  3. Nájdi knihu, ktorá ma na obálke zvieratko
  4. Nájdi knihu, ktorá má v nadpise menej ako 5 slov
  5. Nájdi knihu, ktorá má v nadpise viac ako 5 slov
  6. Nájdi knihu, ktorej obálka je v tvojej obľúbenej farbe
  7. Nájdi knihu s dievčenským (chlapčenským) menom v názve
  8. Nájdi knihu, ktorá má na obálke menej ako 4 farby
  9. Nájdi knihu s číslom v názve
  10. Nájdi knihu, ktorá má v názve zviera.

S týmito kniha môžte následne robiť ďalšie veci a spojiť tak príjemné s užitočným.

  • odmerajte knihy a zoraďte ich podľa veľkosti
  • odvážte knihy a zoraďte ich podľa váhy
  • zoraďte knihy podľa počtu strán
  • zoraďte ich podľa farby obálok, od najsvetlejšie po najtmavšie
  • zoraďte ich podľa abecedy

A samozrejme niektorú si môžte vybrať a spoločne prečítať.

Nájdi v knihe

Táto “hľadačka” je obmenou tej predchádzajúcej, akurát, že nehľadajú deti knihy, ale niečo v knihe.

  1. Nájdi v knihe mesto
  2. Nájdi v knihe čo najdlhšie prídavné meno
  3. Nájdi v knihe číslovku zapísanú slovom
  4. Nájdi v knihe niečo smiešne
  5. Nájdi v knihe niečo, čím sa podobáš na hlavného hrdinu
  6. Nájdi v knihe niečo, čím sa vôbec nepodobáš na hlavného hrdinu
  7. Nájdi v knihe aspoň jedno slovo, ktoré bolo pre teba nové
  8. Nájdi v knihe slová s písmenami x, q alebo w
  9. Nájdi v knihe niečo hrubé a niečo tenké
  10. Nájdi v knihe niečo zelené

Túto hru môžu deti mať pri sebe už keď začínajú knihu čítať a dopĺňať hľadané veci postupne, keďže tieto úlohy sú náročnejšie a ťažšie sa hľadajú.

Možno by práve táto hra mohla oživiť deťom ich školské čitateľské denníčky. A možno niektorá ďalšia z týchto hier “roztopí ľady” na prvých hodinách čítania o pár dní v škole.

Dovidenia, Prečítané leto.

o kuchyni

Prečítané leto, 6.týždeň: O kuchyni

Ak by som si mala vybrať z tohtoročného Prečítaného leta najjednoduchšiu tému, bola by to práve táto, O kuchyni.

Veď varí sa asi v každej knihe a podľa mojich pozorovaní je kuchyňa najobľúbenejšia miestnosť detí už od mala. Veľa detí dokonca uprednostňuje rôzne kuchynské náradia a náčinia pred kadejakými najpestrejšími hračkami. A určite mi dáte za pravdu, že ak mama pečie, vždy to trvá dlhšie, lebo má zrazu okolo seba veľa pomocníkov.

Kuchyňa je aj ideálne miesto na zoznámenie sa s fyzikou, či chémiou a o vážení, či meraní objemu a teda matematike ani netreba hovoriť, dokonca sa dá v kuchyni učiť aj o bunke.

Ale môže nám samotné varenie a pečenie pomôcť aj s čítaním?

Kuchárske knihy asi nie sú práve tie, po ktorých sa siaha, keď chceme, aby deti čítali a keď sa bavíme o čitateľskej gramotnosti. Ale skúste sa na to pozrieť z iného uhla. Pri čítaní receptov je čítanie s porozumením kľúčové. Veď skúste variť podľa receptu, ktorému nerozumiete. Navyše, aj najzarytejší nečitateľ zväčša nemá problém prečítať recept a podľa neho potom niečo chutné vykúzliť.

A to predsa chceme, aby čítali a aby čítali s porozumením.

o kuchyni

Doma máme niekoľko detských kuchárských kníh. Pre deti sú lákavejšie, pretože recepty v nich sú jednoduchšie ako v dospeláckych knihách a zároveň sú názornejšie, čo teda privítam pri receptoch aj ja.

Dětské laskominy z ovoce a zeleniny

O kuchyni

Táto kniha okrem receptov, kde sú hlavné ingrediencie ovocie a zelenina, hneď na začiatku naučí deti aj niekoľko dôležitých vecí, na ktoré pri pobyte v kuchyni netreba zabúdať. Okrem toho predstaví aj základných kuchynských pomocníkov.

O kuchyni

Samotné recepty sú vždy na jednej dvojstrane. Postup je nafotený, takže sa ľahšie “číta”.

O kuchyni

Podľa týchto receptov odporúčame variť radšej v spoločnosti dospelého. Pre začínajúcich kuchtíkov by mohli byť trošku náročnejšie.

Receptíky pre malých kuchárov, hravá kuchárka pre deti

Aj v tejto knihe sú recepty pofotené krok za krokom. Recepty sú v nej rozdelené podľa ročných období, takže ak sa vám práve zachce tropický drink, viete kde ho hľadať.

O kuchyni

Pri niektorých receptoch nájdete aj zlepšováky a celkom zaujímavé rady.

Bonusom tejto knihy sú 4 celkom veselé komiksy, v ktorých vystupujú tie isté postavičky, ktoré deťom pomáhajú aj pri receptoch.

Receptíky pre malých kuchárov, hravá kuchárka na detské oslavy

Podobný koncept ako predošlá kniha má aj táto. Tiež v nej nájdete 4 komiksy, a recepty sú taktiež rozdelené do 4 skupín. Nie však podľa ročných období, ale podľa sviatkov. Takže sa môžte tešiť na receptíky na oslavu Veľkej noci, Vianoc, karnevalov alebo narodenín.

V oboch knihách sa nájdu recepty jednoduché, ktoré zvládne aj začínajúci kuchár, aj náročnejšie, kde je potrebná asistencia rodiča.

Vieš, čo ješ?

Táto kniha je najobsiahlejšia zo všetkých. Nie je to len kuchárska kniha. Táto kniha okrem receptov obsahuje aj množstvo informácií o tom, ako sa vyrábajú, čo obsahujú a ako nám môžu niektoré potraviny škodiť. Zameriava sa hlavne na sladké potraviny, vyprážané, ale posvieti si napríklad aj na konzervanty.

Každá kapitola sa zaoberá inou potravinou. V komiksovom prevedení sa deti dozvedia prečo nie je pre nás vhodná a na ďalších stranách im je ponúknutá alternatíva vo forme receptu na výrobu nejakej podobnej, ale zdravšej dobroty. Recepty v tejto knihe sú už troška náročnejšie, ale s asistenciou rodiča ich deti v pohode zvládnu.

Dokopy je v knihe 20 zdravých receptov, ktoré sa naozaj oplatí vyskúšať. Možno objavíte nové chute, ale určite sa z tejto knihy dozviete aj veľa prospešných informácií.

Tak, dobrú chuť!

Prečítané leto 5.týždeň, O tichu a načúvaní

Videli ste už tancovať soľ na pesničku Bad guy od Billie Eilish? Že ako to súvisí s tohto týždňovou témou O tichu a načúvaní? Čítaj ďalej a uvidíte.

Keďže u nás je ticho nedostatkový tovar, šli sme na to z opačného konca a pozreli sme sa bližšie na zvuk ako taký a hlavne na to ako sa šíri. A keď píšem, že sme sa pozreli, tak sme sa fakt pozreli.

Akože, čože? Pozreli sa na zvuk? Dá sa zvuk vidieť?

Veruže sa dá. Ukážeme vám ako na takom jednoduchom pokuse, že ho môžte spraviť hneď a zaraz vo vašej kuchyni.

Na tento pokus budete potrebovať:

  • misku
  • potravinársku fóliu alebo balón
  • tortové ozdôbky, také tie mini farebné guličky
  • soľ
  • nejaký zdroj zvuku (váš hlas, reprák, mobil…)
  • vysávač alebo metlu

Na misku natiahnite potravinársku fóliu, alebo rozstrihnutý balón. Na vrchu misky sa musí spraviť pevná blana. Na natiahnutú fóliu nasypte guľôčky. Môžte jemne v strede blany zatlačiť prstom, spraví sa priehlbinka a do nej ich vsypte, inak sa majú tendenciu hneď rozkotúľať, čo nechceme.

zvuk

A teraz prichádza na rad zdroj zvuku. Skúste guličkám zaspievať. Ústa majte tesne pri miske, nemusíte sa jej ani dotknúť a guličky sa rozkmitajú podľa intenzity vášho hlasu. Ak si myslíte, že ich rozkmitáva váš dych, skúste robiť len hmmmmm. Aj tak budú tancovať. Je možné že sa vám roztancujú po celej izbe, ale my sme pripravení, vysávač si s nimi poradí.

A kde je tá sľúbená tancujúca soľ? Nasypte na natiahnutú fóliu soľ, pustite reprák a tancujte s ňou. Zvukové vlny rozkmitajú všetko okolo seba (hlavne ak máte doma štyri baby).

No a po tancovačke, si určite oddýchnite pri dobrej knihe. U nás tento týždeň u najmladšej Hanky boduje Boribon, hlavne časť Dobrú noc Ankapanka. Dve staršie dievčatá v tichu načúvajú môjmu čítaniu magickej knihy, ktorá dostala aj mňa, Kúzelníkov slon od Kate DiCamilio.

No a najstaršia už číta tretiu časť trilógie Nespútaný chaos, kde ľudia počujú navzájom svoje myšlienky a ticho je niečo, čo by nikdy nemali objaviť.

K tejto téme však môžte vziať do rúk akúkoľvek knihu a čítať. Pretože všetky knihy majú takú moc, že vždy keď sa otvoria, každý zvuk okolo stíchne a všetko začne načúvať.

Prečítané leto, 4.týždeň: O stromoch

Čo je toto za otázka? Veď stromy nerozprávajú. Alebo? Ak ste zvedaví, odpovede môžte nájsť v knihe Počuješ rozprávať stromy? od Petra Wohllebena.

stromy

Táto kniha patrí medzi tie, ktoré musia byť vo vašej domácej knižnici. Takzvaná “masthevka”. Je mi jasné, že byty, či domy sa nafúknuť nedajú, police z knihami sa doma už prehýbajú, ale táto sa vám tam ešte určite zmestí.

Pre koho je určená?

Kniha hovorí, že pre všetky deti a zvedavcov od šiestich rokov. Potvrdzujem. Deti doma naozaj zaujala. Ale čo je ešte lepšie, ba asi aj najlepšie, kniha zaujala aj mňa. Lebo neviem ako vy, ale mňa ak nejaká kniha nebaví, ja ju proste nedokážem mojim deťom čítať. Spoločné čítanie musí byť spoločná zábava. A pri tejto knihe sme ju naozaj mali.

Mám rada knihy, z ktorých cítiť, že autor je nadšenec a znalec vo svojom obore, a to o čom píše aj dokonale pozná a žije to.

Táto kniha to má. Peter Wohlleben je dlhoročný lesník, ktorý písal hlavne knihy pre dospelých. No okrem toho, už niekoľko rokov sprevádza deti po lese a ako sám hovorí, vždy ho nudilo vysvetľovať len rozdiely medzi jednotlivými druhmi stromov. Ako dobre, že sa nakoniec odhodlal a napísal aj knihu pre deti.

Počuješ rozprávať stromy?

Počuješ rozprávať stromy? totiž nie je len taká obyčajná kniha, ktorú prečítate a odložíte pre mladšieho súrodenca. Toto je adept na časté vyťahovanie, listovanie a hľadanie inšpirácií. Je to kniha, ktorá nielen ponúka zaujímavé informácie zo života lesa, ale obsahuje aj kvízy a konkrétne aktivity, ktoré deťom (a nielen deťom) pomôžu lepšie preskúmať a možno aj pochopiť les a jeho obyvateľov.

Kniha kladie deťom také otázky, ktoré by si v živote v súvislosti s lesom zrejme nepoložili.

Viete čoho sa stromy boja? Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či chodia aj zvieratá do školy? Alebo prečo rastú na stromoch huby? Je aj v lese internet? Vedeli ste, napríklad, že malé diviaky sa rady maznajú, ale malé srnce práve naopak? Alebo, že si včely dokážu zapamätať ľudské tváre a vedia sa na ľudí aj nahnevať? Tieto a mnoho, mnoho iných otázok vás prinúti pozerať sa na les odrazu inými očami.

Počuješ rozprávať stromy?

Odkedy sme ju my čítali, prechádzky v lese už nie sú rovnaké.

Skúmame v lese internet, obchádzame korene, hľadáme spriatelené stromy, podľa vetvičiek určujeme vek stromov, všímame si, či majú stromy vyrážky, alebo jazvy a kopu iných vecí. Spoznávanie lesa je tak oveľa zábavnejšie, ako len poznávať rôzne druhy stromov, kríkov, rastlín a húb, ktoré sa v ňom nachádzajú.

stromy

Človek zrazu vníma les ako jeden veľký nový svet, ktorý vôbec nie je taký obyčajný ako sa zdá.

Prečítané leto, 1.týždeň: O mestách

Prečítané leto sa aj tento rok hlási o slovo. Už piatykrát, wow. A ja sa teším, že znova môžme byť jeho súčasťou. U nás to bude o to zaujímavejšie, že máme doma čitateľov z rôznych kategórií. Jeden kus bádateľa-poslucháča, jeden kus prváčika, jeden kus odradenca a 2 kusy rozbehnutého čitateľa (akurát fakt neviem, kde mám zaradiť hlavu našej rodiny 🙂 )

mesto

Prvý týždeň sú v hlavnej úlohe mestá. To je taká krásna a široká téma, že juj. Na čítanie sme si vybrali tieto knihy:

  • To je Londýn od Miroslava Šaška,
  • To je Rím tiež od Miroslava Šaška
  • Líza, mačka z Trojice od Jána Uličianskeho
  • Pozri, čo je na svete od Nataši Tánskej
  • Nikdekoľvek od Neila Gaimana

A teraz veľký pozor!

Dajte si pozor na Šaskove knihy. Hrozí pri nich nebezpečenstvo, že vás deti prinútia cestovať. Nám sa tak nejak podobne stalo s knihou Tohle jsou Benátky, keď sme jednoducho do tých Benátok museli vycestovať. No a od včera doma nepočúvam nič iné, len kedy už pôjdeme do toho Londýna, lebo jednoznačne musíme vidieť ako sa otvára Tower Bridge a aký vysoký je Big Ben.

mesto

Knihu Líza, mačka z Trojice som vybrala pre nášho čitateľa-odradenca, hoc je pôvodne zaradená do výberu pre deti do 8 rokov. Pre odradencov je ale dôležité, aby čítali hlavne niečo čo ich bude baviť. No a zvieratko v knihe, málo strán, plus známe mesto, na ktoré máme dobré spomienky, to je takmer 100% istota, že sa do takejto knihy pustí.

Nikdekoľvek si zatiaľ požičiavame s Terezkou. Ona číta do polnoci, ja cez deň na terase pri kávičke. Takéto fantasy svety sú niečo pre nás obe.

Kniha Pozri, čo je na svete je jedna z najobľúbenejších kníh našej Hanky. A najradšej má práve tú časť o meste a dedine. Textu v nej nie je veľa, ale oveľa viac ju bavia ilustrácie. Tie si obzeráme stále dookola a stále dookola “čítame” aké rôzne budovy sa v meste nachádzajú. No a práve toto ma inšpirovalo k jednej jednoduchej aktivitke.

mesto

Vyrobíme si papierové mesto s rôznymi budovami!

Jeho výroba je veľmi jednoduchá a nenáročná. Ak máte doma obyčajný (alebo aj farebný, vzorovaný, trblietavý a kadejaký iný) papier a čokoľvek na kreslenie, tak sa môžte do stavania mesta pustiť aj hneď. Také je to jednoduché.

  • Ako prvé potrebujete štvorec papiera, ktorý preložíte na polovicu (zhora dole, dole sa bude papier otvárať)
  • Vzniknutý obdĺžnik znova preložte na polovicu a zas vystrite, ta stredová čiara bude pomáhať
  • Chyťte jednu stranu obdĺžnika a preložte ju k stredovej čiare, to isté spravte z druhou stranou obdĺžnika
  • Posledným krokom je spraviť na domčekoch strechu. Môže sa to javiť ako náročná práca ale vôbec to nie je také zložité. Chyťte vzniknutý obdĺžnik hore pri zhybe a ťahajte obe strany smerom dolu a od seba.
  • Hotové domčeky dokreslite podľa vlastnej fantázie. A nezabudnite, že sa dajú otvoriť a aj tam dotvoriť
papierové mesto

Potom už len stačí domčeky rozostaviť podľa fantázie a papierové mesto osídliť, hoc aj panáčikmi z Lega, prípadne nejakú lego budovu dostavať.

papierové mesto
mesto

My sme si na týchto domčekoch precvičili aj angličtinu, lebo dozadu som napísala názvy jednotlivých budov po anglicky. To, že sa pri skladaní cvičí jemná motorika, to je hneď jasné.

A viete, čo je na tom všetkom najlepšie? Že hoci sa mesto postavilo raz-dva, počas daždivých chvíľ deti zabavilo na dosť dlhú dobu (a stále ešte veru zabáva).

A čo keď to nedokážem? To je názov jednej útlej knižočky, ale aj veta, ktorú z času na čas začuje každý rodič (a úprimne, koľko dospelákov si tú vetu kladie potichu?). Táto kniha je ako stvorená na čítanie v poslednom (juj 🙁 ) týždni Prečítaného leta. Pretože sa týka odvahy.

A čo keď to nedokážem

Malá Tea sa chystá s rodičmi k moru  a keďže nevie plávať, rodičia ju chcú prihlásiť na tréningy plávania. Lenže Teu zrazu ohromí strach. Čo keď sa to nepodarí? Čo keď to nezvládne?  A rozhodne sa, že na plávanie nepôjde. Tea si totiž hanbí, že nevie plávať a jej kamaráti to už dávno vedia.

A čo keď to nedokážem

Postupne však zisťuje, že každý z nich má strach, z niečoho iného, čo naopak Tea ovláda perfektne. Dokonca aj jej babička mala z niečoho strach, ktorý dokázala prekonať. Práve babička nakoniec Tei ukáže, že ak chceme niečo dosiahnuť musíme nabrať odvahu a pokúsiť sa o to.

a čo keď to nedokážem

Kniha je určená pre deti od 4 rokov, ale osloví aj starších čitateľov. Rodičom sa zas bude určite páčiť láskavé riešenie Teinho problému, bez kriku, trestov, zákazov, príkazov.  Mne osobne tento typ detskej literatúry na Slovensku chýbal, tak sa veľmi teším, že tieto knihy došli aj k nám. ( O Tei je ešte jedna kniha, Aké ťažké je klamstvo a recenziu na ňu si môžte prečítať tu )

U nás doma tiež bojujeme z rôznymi strachmi. Bojíme sa tmy, pavúkov, búrky, silného vetra. Ale aj šoférovania, či spania vo vlastnej izbe.  Ale nevzdávame sa. Podobne ako Tea, sa snažíme vlastnému strachu čeliť. Sme proste odvážne ženy. A takéto odvážne ženy si za každodenné prekonávanie strachu zaslúžia odmeny. Preto sme si vyrobili medaily s našimi iniciálkami. Aby nám pripomínali, že sme už veľakrát dokázali nabrať odvahu a niečo nové sme zvládli.

Aj v knihe A čo keď to nedokážem je na konci medaila za odvahu, ktorú si deti môžu vystrihnúť a zavesiť na krk. Ale taká vlastnoručne vyrobená medaila, to je niečo iné. Navyše pri jej výrobe si deti parádne precvičia jemnú motoriku.

Na medailu budete potrebovať:

  • viečka od jogurtov
  • tupú ceruzku (konečne sa zídu aj tupé ceruzky)
  • malá lyžička
  • fixu
  • dierkovač
  • farebný výkres
  • šnúrka, stužka, bavlnka

Postup je taký jednoduchý, že sa zasmejete. Viečko od jogurtu najprv poriadne vyhlaďte. Napríklad palcom alebo zaoblenou stranou lyžičky. Potom na potlačenú stranu fixou predkreslite svoj vzor. Pozor, myslite na to, že keď viečko otočíte, všetko sa vám zobrazí zrkadlovo.

medaila z viečka od jogurtu

Tupou ceruzkou vzor obkreslite. Ceruzka na viečku pravdepodobne nebude zanechávať žiadne stopy, ale to ani nepotrebujeme. Hlavné je, že sa týmto pohybom vytláča fólia. Menšie deti budú zrejme musieť na ceruzku trošku pritlačiť. Ak je tupá tak viečko by sa nemalo prederaviť.

medaila z jogurtoveho viečka

Keď viečko otočíte, ukáže sa vám pretlačený vzor na striebornej fólií. Ak sa pomýlite, žiadne strachy. Jednoducho znova viečko vyhlaďte a inou fixou nakreslite nový vzor, zadnú stranu aj tak nikto neuvidí.

medaila

Keď ste už so svojou medailou spokojní, nalepte ju na farebný výkres (vzadu vám vznikne čistý priestor, na ktorý môžte napríklad napísať za aký odvážny skutok je táto medaila). Predierkujte, navlečte stuhu a medaila je hotová.

medaila A čo keď to nedokážem

S prečítaným letom sa na tento rok lúčime. Do nadchádzajúceho rozlietaného obdobia nám všetkým želám odvahu príjimať nové výzvy a silu popasovať sa s nimi. 😉

Nápad, čo budeme robiť tento týždeň v našom domácom Prečítanom lete, som dostala pri čítaní knihy Boribon ochorel. Keď sme sa totiž dostali k časti, kde Ankapanka zráža Boribonovi teplotu studeným kúpeľom, Maruška sa začala vypytovať, prečo to robí a ako vlastne taká teplota vzniká. Tak mi napadlo, že sa tomu pozrieme bližšie na zúbky a vyrobíme si aj jednoduchý teplomer.

Najprv sme sa ale rozprávali o tom, akú máme teplotu a čo nám ju môže zvýšiť. Ak by sme strávili niekoľko minút na horúcom slnku, zvýšila by sa? Ak sa poriadne naobliekame, bude naša teplota vyššia? No, bolo treba to overiť.

Najprv sme odmerali teplotu Juli starým, ortuťovým teplomerom. Ukázal nám číslo 36,5 °C. Potom si odmerala teplotu aj Maruška, ona mala 36,4 °C.

Potom sa obe baby naobliekali. Dali si dve mikiny, čiapky a kapucne na hlavu. Maruška spravila zopár drepov, aby sa ešte viac zahriala. Sedeli tak pri stole asi 15 minút a keď už ich sťažovanie na to ako im je horúco, že určite budú mať aspoň 38 stupňov nemalo konca, odmerala som im obom teplotu. A čuduj sa svete, Julinkina teplota sa nepohla a Maruškina len o 0,1 stupňa.

Ešte sme si potrebovali overiť, ako je to s tým slnkom, tak sme šli na pol hodinku von na priame slnko. Spotili sme sa poriadne všetky, veď tieto dni sú veľmi horúce, ale zistili sme, že ani po výdatnom slnení telesná teplota dievčatám nestúpla.

Tak sme náš jednoduchý experiment uzavreli tak, že naša teplota nestúpa v súvislosti s vonkajšími okolnosťami. A aj keď v istých momentoch cítime, že nám je veľmi horúco, naše telo sa samé dokáže ochladiť potením a tak udržať našu stálu teplotu.

Ako to ale bolo s tým Boribonom? Jemu stúpla teplota, lebo bol chorý, v tele mu vystrájal určite nejaký vírus a Ankapanka ho schladila studeným kúpeľom. Samozrejme, že deťom to nestačí len tak povedať, oni to potrebujú vidieť a zažiť. Keďže ale u nás doma momentálne nemá nikto horúčku a nemáme koho ochladzovať museli sme si pomôcť inak. Na tento účel sme si vyrobili jednoduchý teplomer.

Na výrobu teplomera budete potrebovať:

  • fľašu
  • plastelínu
  • vodu
  • potravinárske farbivo
  • priesvitnú slamku (alebo bielu)
  • fixu
  • misku s horúcou vodou
  • misku s ľadovou vodou

Do fľaše nalejte doplna vodu a zafarbite ju potravinárskym farbivom. Potom do nej vložte slamku tak, aby sa nedotýkala dna. Otvor fľaše poriadne napevno uzavrite plastelínou. Tým vlastne zafixujete aj slamku. Alebo ak použijete fľašu s vekom, prederavte ho, cez dieru prestrčte slamku a poriadne plastelínou utesnite všetky možné škáročky. Teplomer je hotový a už sa stačí s ním len hrať a pozorovať ho.

teplomer diy

My sme náš nechali najprv voľne na slnku a pozorovali sme ako s pomaličky zafarbená voda tisne hore slamkou. Tento pohyb nebol ale veľmi dramatický, tak sme položili teplomer do misky s horúcou vodou. A to teda voda letela poriadne hore. Fixou sme naznačili miesto, kde sa zafarbená voda dostala najvyššie.

diy teplomer

Potom sme teplomer premiestnili do misky s ľadovou vodou a sledovali sme čo sa bude diať. Zafarbená voda v slamke začala klesať, tak ako Boribonova zvýšená teplota, keď mu ju Ankapanka začala zrážat.

Tento teplomer nezmeria presne stupne, ale ukáže aký má zvyšujúca, resp. znižujúca teplota okolia efekt na tekutinu v ňom. Pretože zohrievaním sa kvapalina rozpína a keďže nemá kam uniknúť, stúpa v úzkej slamke smerom nahor. Ochladzovaním sa zasa sťahuje a klesá nadol.

Ak chcete s takýmto teplomerom môžte experimentovať ešte viac. Môžte ho nechať vždy určitý počet hodín v každej z izieb v dome a sledovať kde máte najteplejšie. Alebo ho nechajte na jednom mieste počas viacerých dní (napríklad na slnečnom okne) a sledujte, ako bude kvapalina v ňom reagovať.

Príjemnú zábavu.

V týždni o číslach si doma kraľujeme s Hankou samé. Ocko je v práci a ostatné dievčatá sú na prázdninách. Preto aj naše čítanie tak vyzerá. Vybrali sme si rôzne knihy, ale najviac čítame anglické leporelo Counting kisses. Toto je proste doteraz Hankina najobľúbenejšia kniha. Odkedy sa vie postaviť pri polici s knihami, odvtedy ju odtiaľ vyťahuje a musíme ju čítať stále dookola a dookola.

Counting kisses je kniha o unavenom bábätku, ktoré pred spaním dostáva pusinky od všetkých členov rodiny. A pekne poporiadku, od desiatich pusiniek na malé nožičky až po jednu sladkú pusinku na spiacu hlavičku.

počítacia pusinková hra

Samozrejme, že takúto knihu nemôžme len čítať. Musíte pusinkovať. Kým bola Hani bábätko pusinkovali sme ju podľa knihy, teraz už ona pusinkuje svoje bábiky, alebo nás.

Dokonca sme si podľa tejto knihy vymysleli jednoduchú hru, ktorú volám Počítacia pusinková hra. Vždy keď ju hrávame, musíme sa smiať, neexistuje, žeby sa niekto pri nej pohneval. Navyše Hani si pomaličky osvojuje podobu čísel, pojem množstva a učí sa aj pomenovať rôzne časti ľudského tela.

Na túto jednoduchú pusinkovú hru potrebujete dve čisté kocky. Ja som si ich vyrobila z výkresu, predlohu si môžte stiahnuť napríklad tu. Sú väčšie a lepšie sa s nimi Hanke manipuluje. Na jednu kocku napíšte rôzne číslice. Ja som napísala od 1 po 6. Na druhú kocku nalepte alebo nakreslite obrázky rôznych častí tela.

počítacia pusinková hra

Pravidlá hry sú jednoduché a môžte si ich rôzne obmieňať. Základ je hodiť oboma kockami. Potom podľa toho aké číslo na kocke padne a akú časť tela ukáže druhá kocka, môžte vy pusinkovať svoje bábätko, alebo ono môže dávať pusinky svojej obľúbenej bábike, či plyšákovi. Dôležité je nahlas pomenovať číslicu a pomaly každú pusinku rátať.  Hanke sa táto hra veľmi páči, my ju hrávame aj obrátene, teda, že ja dostávam pusinky od nej.

Obidve kocky, sme neskôr využili aj pri inej aktivite. Ak máte doma nálepkovača, čo by od rána do večera nerobil nič iné, len lepil rôzne nálepky, možno sa vám hodí.

Vytlačila som Hanke na papier veľkú bábiku. A znova sme hádzali oboma kockami. Tentokrát sme ale nedávali pusinky bábike, ale lepili sme po nej kade-tade nálepky. Jediný nedostatok tejto aktivity je, že kocka má len 6 strán, teda len 6 možností onálepokovať bábiku. No vyriešiť sa to dá jednoducho tak, že si prichystáte rôzne kocky s rôznymi časťami tela alebo rôzno farebné nálepky a polepíte bábiku viackrát.

Naše nálepkovanie sa od pusinkových aktivít posunulo ešte trošku dalej. Hani chcela lepiť ešte viac, tak sme sa rozhodli že si spravíme nálepkové srdiečko. Predkreslila som jej srdce na papier a jej úlohou bolo na čiaru lepiť malé bodky. Výborne to precvičuje koordináciu oko-ruka a odliepanie a následne nalepovanie nálepiek je perfektné na rozvoj jemnej motoriky.

Jedno srdiečko nestačilo, tak máme dve. Vraj to bude pusinkový darček pre ocka.

Týždne o vode sú naj. Lebo s vodou sa dá robiť kadečo a pre deti je to v lete najlepšia hračka. Ja som na tento týždeň mala pripravené parádne pokusy pre malých, aj veľkých, ale v Prečítanom lete šéfujú deti, takže to u nás vyzerá úplne inak ako som ja plánovala. Totiž, najmladší člen dostal na meninky krásnu knižku od  Rudolfa Lukeša, O neposlušnom ľadovom medvedíkovi.

A táto milá interaktívna kniha zaujala svojím spôsobom aj staršie deti.

O neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Maruška, medvedíkovu nechuť naučiť sa plávať, so smiechom okomentovala, že sa mu vraj vôbec nečuduje, veď tam musí byť taká strašná zima. Potom sa zamyslela Juli, ako je možné že voda im tam nezamrzne, keď na Severnom póle je väčšia zima ako býva u nás, a tu rieky a jazerá zamŕzajú.

Mne hneď zablikala kontrolka a premýšľala som ako spoločne môžme hľadať odpovede na tieto otázky. Takže náš týždeň o vode, je o vode arktickej, slanej a o ľadových medveďoch.

Pokus č.1

Najprv sme sa si ukázali ako je to s tou studenou vodou, ktorá nezamŕza. Vzali sme si dve misky, do oboch sme naliali po pol litra studenej vody. Jedna miska predstavuje jazero so sladkou vodou a v druhej je náš oceán. Už aj malé dieťa vie, že voda v oceánoch je slaná, preto sme do misky s oceánom primiešali 3 lyžice soli. Keď sa soľ úplne rozpustila, dali sme obe misky do mrazničky na 5 hodín.

Samozrejme, že dospeláci vedia, čo sa stalo. Sladká voda zamrzla na kosť a slaná nie. Je to preto, že soľ znižuje bod mrznutia vody, takže oceánu nestačí 0°C , potrebuje oveľa nižšie teploty.  (Mimochodom, pamätáte si náš minuloročný experiment, keď sme pomocou soli vyrábali zmrzku? Ak nie, tak kuk sem)

o neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Teraz nastal čas zodpovedať Maruškinu otázku, či nie je ľadovým medveďom zima. Tak som trošku hľadala v múdrych knihách a sama som bola prekvapená čo som zistila. Samozrejme dievčatá mi povedali, že medvede majú hrubú srsť, ktorá ich chráni pred zimou. Áno, ich tajomstvo je v srsti ale nielen v tom, že je hustá.

Vedeli ste, že chlpy ľadového medveďa sú duté? A že vôbec nie sú biele ako si myslíme, ale priesvitné? A že pod týmito chlpmi má čiernu kožu?

Toto je ich tajomstvo. Dutá srsť pohlcuje slnečné lúče a vedie ich priamo na kožu medveďa, ktorá kedže je čierna, teplo z nich  absorbuje a macka ohrieva. Hm, krásne vysvetlené, ale chcelo by to nejaký pokus.

Pokus č.2

Uvarte si 2 čierne kávy. Alebo tri. Jednu pre vás a dve na pokus.

Počkajte kým 2 kávy vychladnú na izbovú teplotu. Jednu potom prikryte bielou látkou, druhú priesvitnou fóliou. Oba poháre dajte na priame slnko na hodku či dve.

o neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Po tomto čase odmerajte teplotu káv. Najlepšie by bolo potravinárskym teplomerom. No žiaľ, my taký doma nemáme, ani nikto na okolí, preto sme skúšali teplotu káv, len pocitovo. A všetky sme sa zhodli na tom, že káva, ktorá bola prikrytá fóliou je značne teplejšia. Takto pomáhajú priesvitné chlpy ľadovým medveďom udržiavať teplo aj v arktickej zime.

Pri tej mackovej srsti sa natíska ešte jedna otázka. Ak má ľadový medveď priesvitné chlpy, prečo sa nám zdá, že je biely? A prečo na niektorých fotkách na internete vyzerá medveď sivo, niekde je dokonca oranžový? Za to môžu práve tie priesvitné chlpy.

Keď na medveďov svieti priame arktické slnko, priesvitné chlpy odrážajú biele svetlo, preto aj medveď pôsobí bielo. Ak by ste sa na medveďa pozerali počas západu slnka, bol by oranžový, a pri zamračenom počasí, bol by sivý.

Aj toto sme si názorne ukázali.

Pokus č.3

Vzali sme si tmavú plastelínu ktorá predstavuje čiernu kožu medveďa. Do nej sme napichali ruličky z priesvitného papieru na pečenie. Nič iné vhodné mi nenapadlo, ale nakoniec sa to ukázalo ako skvelá aktivita na jemnú motoriku.

Keď boli vzorky kože hotové, vzali sme si baterku, ktorá prestavuje priame slnko. Zdajú sa mackovia belší? Prekryli sme baterku červenou fóliou, a vytvorili sme slnko, ktoré zapadá. A vzorky boli oranžové.

o neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Zaujímavé, že? A viete, že tieto veci o ľadových medveďoch boli novinkou aj pre kopu dospelých v mojom okolí? Tak sme zasa múdrejší a to všetko vďaka malej útlej knižočke  a detskej zvedavosti.

Tento týždeň sme do rúk ako prvú vzali knihu Bylinky malej čarodejnice. Je o čarodejnici Kvetke, ktorá lieta na zubnej kefke, a ktorá prostredníctvom príbehov zoznámi deti s rôznymi bylinkami a ich rôznym využitím. Zatiaľ sme len na začiatku, ale už teraz vieme čo sú to tinktúry, odvary, zápary, či kloktadlá alebo flakóny. A práve posledne spomenuté slovo nás inšpirovalo k tohto týždňovej aktivite. Budeme vyrábať parfém.

Kto má doma dievčatá tak určite vie, ako sa malé parádnice vedia dožadovať kadejakých mamkiných skrášľovadiel a podobných zázračností. Moje baby sú voňavkové. Lenže ja nie som veľmi zástanca kadejakých chemicky upravovaných voňaviek, hoc je na nich napísané “for kids”.

Tak sme si s babami povedali, že to teda vyskúšame tak prírodne. Je mi jasné že malé deti žiadne voňavky nepotrebujú, ale taká prírodná z domácich byliniek a voňavých kvetov ublížiť nemôže.

Na výrobu parfému budete potrebovať:

  • veľa voňavých rastliniek, byliniek, kvietkov, lístkov, konárikov
  • nožnice a košík
  • vodu (horúcu, ale my sme skúsili aj studenú)
  • sklenené nádoby
  • sitko
  • lievik
  • flakóniky
  • trblietky, či potravinárske farbivo

Výroba takého parfému je jednoduchá, je to vlastne zážitok pre zmysly a trošku aj precvičenie jemnej motoriky. Takýto parfém neobsahuje žiadne deťom škodlivé látky a vedia si ho pripraviť už aj drobci. Naše veľkáčky sú tento týždeň v tábore, takže celá alchýmia ostala v rukách Marušky a Hanky.

Vyzbrojili sme sa teda košíkmi a nožnicami a šli sme ovoniavať náš a babkin dvor. Našli sme niekoľko voňavých byliniek, mätu, medovku, kocúrnik a materinu dúšku. Z kvetov nám najviac voňali ruže a oleandre. Dievčatám som ukázala ako šetrne odstrihnúť z rastlinky to čo práve potrebujeme a nezničiť pritom všetko okolo.

parfém

Doma v kuchyni sme si potom rastlinky roztriedili a znova sme ovoniavali a skúšali jednotlivé vône kombinovať.

Rozhodli sme sa, že spravíme tri rôzne parfémy. Jeden s lístkami medovky, mäty, druhý z kvetov oleandra a medovky a tretí s lístkami materiny dúšky a kvetmi kocúrnika. Lístky z väčších rastliniek dievčatá poobtrhávali, ale napríklad kvety oleandra sme nechali celé.

parfém

Múdre knihy píšu, že natrhané časti rastliniek sa majú na niekoľko hodín ponoriť do horúcej vody, aby sa z nich vôňa uvoľnila. My sme ale trošku zaexperimentovali a jednu kôpku sme ponorili aj do studenej vody.  Jednotlivé lístky, či kvietky, treba zaliať vodou v pomere 1:1. Koľko ml vody, toľko ml voňavých lístkov. Misky zakryte a nechajte lúhovať niekoľko hodín. My sme nechali kým nám nevychladla horúca voda.

Dievčatá občas chodili svoje parfémy kontrolovať a ovoniavať. Nevedeli sa dočkať. Keď voda vychladla, jednotlivé parfémy sme precedili cez sitko do pripravených pohárov a s pomocou lievika ich Maruška ponalievala do flakónikov.

Každý náš parfém inak vonia. Trošku som očakávala, že možno niektorá kombinácia nebude to pravé pre naše nošteky, no ale nestalo sa tak. Sama som bola prekvapená ako pekne voňajú.

Parfém, ktorý sa lúhoval v studenej vode, vonia jemne po oleandroch, tak si ho Maruška chcela zafarbiť na ružovo. Dodali sme do neho teda štipku červeného potravinárskeho farbiva a trošililinku zlatých trblietok. Veď dievčenský parfém bez trblietok asi ani nemôže byť.

parfém

Mätovo-medovkový sme rozdelili na dve časti, lebo Maruška si uvedomila, že máme len 3 vône, ale dievčatá v dome sú štyri. Preto sme do jednej časti pridali aj zopár kvapiek citróna a trblietky. Obe vône sú svieže, také akurát na leto.

No a posledný parfém, z materiny dúšky a kocúrnika, je perfektný na večernú párty s kamošmi.

Ak sa vám žiada ešte nejaké kvetinkové tvorenie, alebo chcete vedieť ako dýchajú listy, môžte nakuknúť tu a tu.