Ruku hore kto mal v škole rád dejepis, či vlastivedu. Poväčšine to asi bola nuda, učiť sa len vymenovať nekonečné množstvo rôznych rokov, panovníckych dynastií a riešiť politiku danej doby. Nie, toto nebavilo ani mňa. No história sa dá učiť aj inak. Napríklad cez príbehy

My sme sa nedávno práve takto ocitli v stredoveku, približne v 15.-16. storočí a na chvíľu sa z nás stali stredoveký Krupinčania.

Najprv sme si postavili mesto, v ktorom sa nám dobre žilo.

stredoveké mesto

Keďže stredoveké mesto Krupina ležalo na križovatke dôležítých obchodných ciest a bolo bránou k bohatým banským mestám na Slovensku, bolo naozaj významným mestom s výsadami od kráľa.

Popritom ako sme pracovali a usilovne stavali, sme sa rozprávali, čo všetko musíme v našom meste postaviť.

Nie je dôležité deťom rovno predostrieť ako to bolo, oveľa dôležitejšie je ich naviesť na odpovede, diskutovať, prečo to tak bolo a čo tieto veci v danej dobe mohlo ovplyvňovať. Prečo mali mestá hradby? Prečo sú dôležité trhoviská a fara? Čo myslíš prečo sa hrady stavali na kopci a najchudobnejší ľudia bývali pod hradbami? Takéto diskutovanie dá deťom oveľa viac ako len prepísanie poznámok do zošita.

stredoveké mesto
stredoveké mesto

Naše stredoveké mesto prekvitalo, obchodu sa darilo, keď tu zrazu zaduneli zo strážnej veže trombity. Nepriateľ sa blíži. Turek je pred bránami!

kamže kam

Turka sme si poriadne obzreli, je úplne iný ako my, nosí vzláštne šaty a tie ich zahnuté meče. Ale je to národ bojovný. Ubránime sa mu?

kamže kam

Stredoveké mesto Krupina sa ponorilo do čakania. Čo bude ďalej? Čo sa s nami stane? O pár dní prišiel list. Výhražný list!

Máme sa vraj poddať! Platiť Turkovi dane, lebo naše mesto vypáli a ženy a deti nám odvedie do zajatia! V meste narastá panika…

Zasadala rada, richtár sa radil s pomocníkmi. Čo urobíme? Poddáme sa? Niektorí sa chceli vzdať.

“Budeme platiť,” hovorili, “tak nás nechajú na pokoji.”

“Ale dokedy,” hádali sa druhí, “zásoby nám nevydržia dlho, a čo ak Turek začne zvyšovať dane? Už teraz platíme aj kráľovi. Nie! Nebudeme platiť!”

“Poprosíme o pomoc susedné mestá a pôjdeme bojovať,” rozhodla rada.

“A Turkovi odpíšeme. Nedáme sa tak ľahko!”

Tak sme teda napísali list. A poriadny! Aj s pečaťou nášho Kriváňa. Veď mi si našu rodnú hrudu nedáme.

stredoveké mesto, stredoveký list

Stredoveký list musí aj nejako vyzerať, takto sme vyrobili ten náš:

  • obyčajný kancelársky papier sme poriadne pokrčili a následne vystreli
  • papier sme natreli zmesou, ktorú som vyrobila zo škorice a vody (kakao môže byť tiež)
  • papier sme nechali poriadne vyschnúť a potom sme handričkou jemne zotreli zvyšky škorice z jeho povrchu. Papier tak dostal “stredoveký” nádych
  • náš budúci list sme zrolovali a kraje rolky sme podpálili, aby vznikol ohorený efekt. Tu treba dávať veľký pozor, papier zhorí rýchlo, naozaj ohňu stačí máličko. My sme ho ututlávali navlhčenou papierovou utierkou
  • Na takto pripravený papier sme napísali odkaz Turkom. Aj s pečaťou.

Ako sme vyrobili pečať?

  • na hrubú ceruzku som tavnou pištoľou nalepila mincu
  • mincu na našom improvizovanom pečatidle sme natreli jemnulilinkou vrstvou oleja (naozaj len jemne). Ak mincu nenatriete, neodtlačí sa do vosku ale roztopený vosk sa na ňu prilepí.
  • nad listom sme roztopili pomocou zapaľovača voskovku
  • a odtlačili sme doň naše pečatidlo

Dovolím si vás upozorniť, aby ste si prichystali voskovky rôznych farieb a rôznorodé pečatidlá, lebo toto bude určite zábava na dlhší čas :-).

Posol z Krupiny zaniesol list Turkom. Neostávalo nám už nič iné, len vydať sa s odvahou do boja…..

Príbeh stredovekej Krupiny sme zažili vďaka Kamže kam. Pracovali sme rukami, diskutovali, vymýšľali stratégie, trošku sme riešili obchod, trošku politiku. Počúvali sme zvuky trombity a iných fujár cez youtube, hľadali sme krajiny a mestá na mape sveta, naučili sme nové slová.

Tak čo? Takýto dejepis by sa vám páčil?

Tvorivý advent. Tretí týždeň

K Vianociam neodmysliteľne patri aj svetlo v jeho najrôznejších podobách. A svetlo je aj hlavná téma našej tretej adventnej rozprávky, ktorú sme čítali v nedeľu 13.12. práve na Luciu, o ktorej sa hovorí, že je nositeľkou svetla.

Tak sa teda poďme pohrať, tvoriť a vytvárať vianočnú atmosféru.

snehové vločky

Tvorivý advent. Druhý adventný týždeň

Druhá sviečka na adventnom kalendári už horí, druhá adventná rozprávka už zaznela a my sme tu zas s ďalšími adventnými aktivitami na nový týždeň. Tentokrát sme sa rozhodli, že hlavnú úlohu v ňom budú mať snehové vločky. Veď sneh rozhodne k Vianociam patrí. A ktohovie, možno sa nám ho takýmto spôsobom podarí aj privolať naspäť.

Tak teda, nech sa páči, tu je znova 6 rôznorodých aktivít, s ktorými sa môžete zabaviť do ďalšej nedele a krátiť si tak čas čakania.

Mini road trip, kapitola 4

Na cestovaní mám najradšej prekvapenia. Miesta, ktoré sa vôbec nezdajú, a ktoré ohúria. Takým miestom boli Drienčany.

Ak sa pýtate ako sme sa tam ocitli, tu je krátke vysvetlenie. Po 4 dňovom pobyte v kempe pri Sninských rybníkoch, sme sa rozhodli, že skúsime preveriť kemp, kde sme pôvodne chceli ísť. A tradá, už nie je preplnený, zmestíme sa. Tak sme plní zážitkov z východu zdvihli kotvy a presunuli sa k Rimavskej Sobote. Čo nás prekvapí tu?

Poznáte Drienčany ? Hovorí vám to niečo? Mne to nehovorilo absolútne nič. Kým som nevygooglila, že je to dedinka blízko nášho kempu, v ktorej pôsobil Pavol Dobšinský a že tu môžme nájsť kadečo zaujímavé súvisiace s jeho životom.

Drienčany

Tak sme sa rozhodli jedno poobedie, že tam na chvíľku zbehneme. Na chvíľku, HA-HA.

Pavla Dobšinského predstavovať nejdem, snáď len toľko, že v Drienčanoch pôsobil ako evanjelický farár viac ako 20 rokov. Miestni na neho nezabudli a jeho pamiatku si uctili naozaj rozprávkovo. Po celej dedine môžte nájsť rôzne drevené sochy inšpirované rozprávkovými postavičkami z Dobšinského rozprávok. Je jedno či ste dieťa, alebo dospelý, zaručene vás pobavia a verím tomu, že pri každej jednej budete hádať, z ktorej rozprávky vlastne je.

drienčany

Škoda, že som neodfotila unikátnu autobusovú zastávku. Jednu stranu podopiera ježibaba svojím hrbom a na streche si na komíne tróni mačka. Na 100% čarovná.

To ale ani zďaleka nie je všetko. Samozrejme, keď už ste tu, chcete vidieť faru a kostol, kde pôsobil. Už od začiatku dediny bolo vidno na kopčeku pred nami nejakú vežu. Prirodzene nás to k nej ťahalo, kde je veža, bude aj kostol. Mali sme pravdu, lenže to by som nebola ja, keby ma neupútala ešte pred vežou tabuľa s nápisom Slnečné hodiny. Čože?

Kto má pozná, vie čo nasledovalo. 🙂

Tabuľka ohlasovala len 300 metrov po celkom príjemnej lesnej cestičke, tak sme sa tam vydali. No na konci nás čakalo prekvapenie.

Labyrint, nádherné výhľady a krásne altánky.

Akože, čože, kde sme to? Sadla som si a googlila. Vďaka Bohu za internet. Tak som sa dočítala, že altánky postavila dedina ako oddychovú zónu pre turistov a veru sa im to podarilo.

Drienčany

A ten labyrint? Zvonku vyzerá ako veľká drevená kaďa, v jeho strede je vežička, na ktorú sa dá výjsť a zahrať sa na princeznú, čakajúcu na princa.

Drienčany

Ale čo je najlepšie, sem-tam sa na stene labyrintu objavil úryvok z rozprávky a my sme museli hádať z akej. Samozrejme hádanka má aj riešenie. Super nápad a spestrenie celého labyrintu.

No, ale kde sú teda tie hodiny? Tie sú trošku vyššie na lúke nad labyrintom. Aj na nich sú postavičky z roprávok. Ak vám tam nejaké chýbajú tak si ich sami vytvorte, tak ako my.

Od hodín sme sa vrátili naspäť k altánkom, lebo tam bola tá magická veža, ktorá nás hypnotizovala už od vstupu do dedinky. Ukázalo sa, že je to zvonica, žiaľ zatvorená. Neďaleko nej sme však objavili evanjelický kostol a faru, kde pôsobil Dobšinský a aj jeho hrob.

fara a kostol, v pozadí zvonica

Pod kostolom sa nachádza aj pamätná tabuľa Pavla Dobšinského a tri plastiky, ktoré predstavujú zlatú podkovu, zlaté pero a zlatý vlas.

Celé toto miesto bolo ako rozprávka. Keď si uvedomíte na akom mieste stojíte, je to veľmi zvláštny pocit. A som veľmi rada, že Drienčany nezabudli na nášho veľkého spisovateľa a takto ho pripomínajú aj turistom.

Prečítané leto, 9. týždeň: O knihách

Viete o tom, že knihy môžme okrem čítania použiť aj na celkom zábavné hry? Takéto hry s knihami dokonca môžu u deti pomôcť s prekonaním čítacieho vzdoru, alebo tým zdatnejším čitateľom môžu pomôcť s výberom ďalšej knihy na čítanie.

Tak poďme na to. Aké hry s knihami poznáme?

Nájdi vetu

Táto jednoduchá hra nás doma vždy rozosmeje a “rozpustí ľady” pred čítaním. Nepotrebujete k nej nič, okrem kníh, ktoré aktuálne čítate. Tri deti povedia číslo od 1 do 20.

Podľa prvého čísla si otvoria deti knihu na danej strane, a podľa ďalších dvoch čísel nájdu dve vety.

A teraz prichádza na rad tá zábava. Tieto dve vety sú základom príbehu, ktorý budeme okolo nich stavať. Príbeh to môže byť kratučký, nikto od detí nežiada žiadne litánie, ale musí obsahovať tieto dve vety. Príbeh sa môže úplne líšiť od toho v knihe, alebo môže byť pokračovaním toho existujúceho. Dovolené je tu všetko. A verte, že deti si to užijú a vymyslia príbehy, aké by ste nečakali.

Túto hru môžte hrať s rôznymi obmenami. Napríklad podľa dátumu narodenia si každý nájde stranu a vetu, ktorá bude prvou jeho nového príbehu. Alebo na prvých piatich stranách knihy vyberte piatu vetu a skúste týchto päť viet spojiť do nejakej srandy.

Nový nadpis

Na túto hru potrebujete 5 kníh. Všetci môžte hrať s tými istými piatimi knihami alebo si každý vyberie svoju kôpku piatich kníh.

Z nadpisov každej knihy vyberte jedno slovo a vytvorte úplne nový nadpis. A fantázia už pracuje.

Keď máte nový nadpis, premýšľajte o čom by takáto kniha mohla byť, akých hlavných hrdinov s akými vlastnosťami by mohla mať, kde by sa dej mohol odohrávať. Čo ak sa nájde medzi deťmi jedno, ktoré sa aj reálne podujme tento príbeh napísať? To by bolo skveléééé.

Nájdi knihu, ktorá…

“Scavenger hunts” sú veľmi obľúbené na rôznu tématiku. Tak prečo si jeden nevytvoriť aj na hľadanie kníh?

Inštrukcie, podľa ktorých majú deti hľadať im môžte spísať na papier, rozdať a nechať deti hľadať všetky poklady samostatne. Alebo môžte hľadať postupne spoločne knihu po knihe.

A aké knihy začleniť do tejto hľadačky? Všetky možné, aké len doma nájdete.

  1. Nájdi knihu so žltou farbou na obálke
  2. Nájdi knihu, ktorá ma menej ako 50 strán
  3. Nájdi knihu, ktorá ma na obálke zvieratko
  4. Nájdi knihu, ktorá má v nadpise menej ako 5 slov
  5. Nájdi knihu, ktorá má v nadpise viac ako 5 slov
  6. Nájdi knihu, ktorej obálka je v tvojej obľúbenej farbe
  7. Nájdi knihu s dievčenským (chlapčenským) menom v názve
  8. Nájdi knihu, ktorá má na obálke menej ako 4 farby
  9. Nájdi knihu s číslom v názve
  10. Nájdi knihu, ktorá má v názve zviera.

S týmito kniha môžte následne robiť ďalšie veci a spojiť tak príjemné s užitočným.

  • odmerajte knihy a zoraďte ich podľa veľkosti
  • odvážte knihy a zoraďte ich podľa váhy
  • zoraďte knihy podľa počtu strán
  • zoraďte ich podľa farby obálok, od najsvetlejšie po najtmavšie
  • zoraďte ich podľa abecedy

A samozrejme niektorú si môžte vybrať a spoločne prečítať.

Nájdi v knihe

Táto “hľadačka” je obmenou tej predchádzajúcej, akurát, že nehľadajú deti knihy, ale niečo v knihe.

  1. Nájdi v knihe mesto
  2. Nájdi v knihe čo najdlhšie prídavné meno
  3. Nájdi v knihe číslovku zapísanú slovom
  4. Nájdi v knihe niečo smiešne
  5. Nájdi v knihe niečo, čím sa podobáš na hlavného hrdinu
  6. Nájdi v knihe niečo, čím sa vôbec nepodobáš na hlavného hrdinu
  7. Nájdi v knihe aspoň jedno slovo, ktoré bolo pre teba nové
  8. Nájdi v knihe slová s písmenami x, q alebo w
  9. Nájdi v knihe niečo hrubé a niečo tenké
  10. Nájdi v knihe niečo zelené

Túto hru môžu deti mať pri sebe už keď začínajú knihu čítať a dopĺňať hľadané veci postupne, keďže tieto úlohy sú náročnejšie a ťažšie sa hľadajú.

Možno by práve táto hra mohla oživiť deťom ich školské čitateľské denníčky. A možno niektorá ďalšia z týchto hier “roztopí ľady” na prvých hodinách čítania o pár dní v škole.

Dovidenia, Prečítané leto.

Mini road trip, kapitola 3

Čo zaujímavé sme ešte videli na najvýchodnejšom východe Slovenska? Napríklad Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Múzeum Andyho Warhola

Kto je Andy Warhol som vedela, aj to že niekde tam od východu pochádzali jeho rodičia. Aj to, že je predstaviteľom tzv. pop-artu a tú jeho paradajkovú polievku snáď pozná každý. Ale to bolo tak všetko. To, akým bol on naozaj veľkým umelcom, aké diela tvoril, s kým sa v živote stretol, čo tu vlastne zanechal, som sa dozvedela, až v tomto múzeu.

Múzeum sa nachádza v budove kultúrneho domu, kde zaberá 2/3 jeho priestoru. Vzniklo v roku 1991, dokonca skôr ako Múzeum Andyho Warhola v Pittsburgu.

Múzeum Andyho Warhola

Musím povedať, že toto naše je spravené perfektne. Naozaj, klobúk dolu, toto sme nečakali. Okrem stálej expozície diel Andyho Warhola v ňom nájdete aj iné výstavy venované pop-artu a street- artu. V čase našej návštevy tam vystavovali diela Keitha Haringa a umelkyne menom Bambi.

Múzeum Andyho Warhola

Už vchod do múzea jasne hovorí, o čom to celé bude a celé múzeum je pop-artom presiaknuté. Nad schodiskom si dokonca môžte pokecať s Warholovou figurínou.

Okrem diel A. warhola sa v múzeu nachádza veľa z jeho osobných vecí a hlavne aj veľa osobných vecí jeho rodičov. Dokonca je tam vystavená jeho krstná košieľka, rôzne listiny, rodokmeň rodiny Varcholovcov, staré kolorované fotografie.

Čo osobne najviac prekvapilo mňa, bolo jeho stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II a to ako ho silná viera jeho rodičov ovplyvnila aj pri jeho tvorbe. V múzeu je vystavených niekoľko jeho diel so sakrálnou tématikou.

V sekcii s dielami A. Wahola si uvedomíte aký to bol naozaj veľký umelec, že jeho dielo to nie je len plechovka polievky a Marilyn Monroe. Dokonca v jednom texte, ktorý si môžte prečítať pri jeho diele, je spomenuté, že od čias Picassa, tu väčší umelec ako Warhola nebol.

Múzeum Andyho Warhola

Tak to naozaj máme byť, my Slováci, na čo hrdí. Prečo o ňom potom tak málo vieme? Prečo dokonca niektorí ľudia ani netušia, že v Medzilaborciach máme takéto unikátne múzeum?

Mini road trip, kapitola 2

V predchádzajúcom článku som sa už okrajovo zmienila od dedinke Runina, ktorú sme tiež navštívili na našom Slovenskom road tripe.

Runina sa nachádza na východe Slovenska v okrese Snina a leží v Národnom parku Poloniny Tento Národný park je známy hlavne výskytom najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pralesov.

Zároveň je podľa štatistík našim najmenej navštevovaným Národným parkom. My sme túto štatistiku prijali ako výhodu a šli sme si do Polonín oddýchnuť na mini túru.

Keďže máme štyri deti, v dosť veľkom vekovom rozmedzí a sila skupiny sa vždy ráta podľa najslabšieho článku, musela som nájsť takú túru, ktorú by zvládla aj 4 ročná Hanka (a ja). Preto ma zaujal popis na propagačnom letáku o dedinke Runina, neďaleko ktorej sa nachádzajú Tri studničky, vraj so zázračnou vodou.

Podľa popisu to vyzeralo celkom zaujímavo a hlavne nenáročne. Len 2,5 km, prevýšenie približne 160 m. No a to, že sa cestička tiahla hlavne cez les, bol bonus, ktorý sme v letnom úpeku súrne potrebovali.

Naša túra začala na konci dedinky, kde si môžte prečítať Desatoro milovníka prírody a v altánku vďaka panoramatickým fotkám spoznať všetky kopce dookola.

Runina
Runina

Od tohto bodu sme sa vydali do lesíka po žltej značke. Miestami sme míňali ikony Panny Márie povešané po stromoch, ktoré tiež môžu pomôcť turistom sa zorientovať. Totiž miesto, na ktoré sme sa vydali je pútnickym miestom, kde sa kedysi mala zjaviť Panna Mária malému chlapcovi.

Po chvíľke putovania lesíkom, vychádzame na lúku.

A tam prišlo to uvedomenie si krásy, ktorú máme okolo seba. Tie výhľady ma dostali. Všade kam som pozrela boli kopce plné zelene, žiadny výrub, žiadne pováľané polomy, len neskutočne veľa odtieňov zelenej farby a enormné množstvo motýľov. Ešte nikdy som nevidela toľko druhov rôznych motýľov na jednom mieste.

Runina

Ešte som nebola v cieli cesty a už som vedela, že minimálne pre toto sa tu oplatilo prísť. Dobila som v tej kráse baterky.

Žltá značka a ikony nás viedli ďalej a k Trom studničkám sme sa nakoniec dostali o trošku neskôr, ako sa píše na rázcestníku. No ale, kto by sa v takejto krásnej prírode niekde ponáhľal.

Tri studničky sú vlastne tri pramene, vyvierajúce vedľa seba. Všetky tri pramene majú vybudované murované prístrešky, ozdobené pravoslávnym krížom. Je tu pekne, vidno, že sa miestni o toto miesto starajú.

Hovorí sa, že vraj má voda v každej studničke inú chuť a lieči. Chuť sa nám všetkým zdala rovnaká, a liečivé účinky tiež nevieme dokázať, keďže sme všetci zdraví, ale voda nás v tom teple príjemne osviežila.

Naša túra tu ale neskončila. Po lesných schodíkoch sme stúpali ešte o čosi vyššie na čistinku. Tam na nás čakala krásna kaplnka aj so zvonicou.

Nedokážem napísať pocity, ktoré človek na takýchto miestach má. To si musí každý zažiť sám. Ale možno keď napíšem, že tu sa vypli všetky zvuky civilizácie, že tu sme sedeli na premodlenom mieste zjavenia, že tu sa stal zázrak, a že toto miesto sa nachádza v náručí panenskej prírody, možno zlomok z toho zacítite.

Po ceste späť k autu premýšľam koľko takýchto nádherných, priam zázračných miest na Slovensku máme. A som vďačná za to, že pôvodný plán s kempom v Rimavskej Sobote nevyšiel. Pretože vďaka tomu sme mohli objaviť krásy Polonín.

o kuchyni

Prečítané leto, 6.týždeň: O kuchyni

Ak by som si mala vybrať z tohtoročného Prečítaného leta najjednoduchšiu tému, bola by to práve táto, O kuchyni.

Veď varí sa asi v každej knihe a podľa mojich pozorovaní je kuchyňa najobľúbenejšia miestnosť detí už od mala. Veľa detí dokonca uprednostňuje rôzne kuchynské náradia a náčinia pred kadejakými najpestrejšími hračkami. A určite mi dáte za pravdu, že ak mama pečie, vždy to trvá dlhšie, lebo má zrazu okolo seba veľa pomocníkov.

Kuchyňa je aj ideálne miesto na zoznámenie sa s fyzikou, či chémiou a o vážení, či meraní objemu a teda matematike ani netreba hovoriť, dokonca sa dá v kuchyni učiť aj o bunke.

Ale môže nám samotné varenie a pečenie pomôcť aj s čítaním?

Kuchárske knihy asi nie sú práve tie, po ktorých sa siaha, keď chceme, aby deti čítali a keď sa bavíme o čitateľskej gramotnosti. Ale skúste sa na to pozrieť z iného uhla. Pri čítaní receptov je čítanie s porozumením kľúčové. Veď skúste variť podľa receptu, ktorému nerozumiete. Navyše, aj najzarytejší nečitateľ zväčša nemá problém prečítať recept a podľa neho potom niečo chutné vykúzliť.

A to predsa chceme, aby čítali a aby čítali s porozumením.

o kuchyni

Doma máme niekoľko detských kuchárských kníh. Pre deti sú lákavejšie, pretože recepty v nich sú jednoduchšie ako v dospeláckych knihách a zároveň sú názornejšie, čo teda privítam pri receptoch aj ja.

Dětské laskominy z ovoce a zeleniny

O kuchyni

Táto kniha okrem receptov, kde sú hlavné ingrediencie ovocie a zelenina, hneď na začiatku naučí deti aj niekoľko dôležitých vecí, na ktoré pri pobyte v kuchyni netreba zabúdať. Okrem toho predstaví aj základných kuchynských pomocníkov.

O kuchyni

Samotné recepty sú vždy na jednej dvojstrane. Postup je nafotený, takže sa ľahšie “číta”.

O kuchyni

Podľa týchto receptov odporúčame variť radšej v spoločnosti dospelého. Pre začínajúcich kuchtíkov by mohli byť trošku náročnejšie.

Receptíky pre malých kuchárov, hravá kuchárka pre deti

Aj v tejto knihe sú recepty pofotené krok za krokom. Recepty sú v nej rozdelené podľa ročných období, takže ak sa vám práve zachce tropický drink, viete kde ho hľadať.

O kuchyni

Pri niektorých receptoch nájdete aj zlepšováky a celkom zaujímavé rady.

Bonusom tejto knihy sú 4 celkom veselé komiksy, v ktorých vystupujú tie isté postavičky, ktoré deťom pomáhajú aj pri receptoch.

Receptíky pre malých kuchárov, hravá kuchárka na detské oslavy

Podobný koncept ako predošlá kniha má aj táto. Tiež v nej nájdete 4 komiksy, a recepty sú taktiež rozdelené do 4 skupín. Nie však podľa ročných období, ale podľa sviatkov. Takže sa môžte tešiť na receptíky na oslavu Veľkej noci, Vianoc, karnevalov alebo narodenín.

V oboch knihách sa nájdu recepty jednoduché, ktoré zvládne aj začínajúci kuchár, aj náročnejšie, kde je potrebná asistencia rodiča.

Vieš, čo ješ?

Táto kniha je najobsiahlejšia zo všetkých. Nie je to len kuchárska kniha. Táto kniha okrem receptov obsahuje aj množstvo informácií o tom, ako sa vyrábajú, čo obsahujú a ako nám môžu niektoré potraviny škodiť. Zameriava sa hlavne na sladké potraviny, vyprážané, ale posvieti si napríklad aj na konzervanty.

Každá kapitola sa zaoberá inou potravinou. V komiksovom prevedení sa deti dozvedia prečo nie je pre nás vhodná a na ďalších stranách im je ponúknutá alternatíva vo forme receptu na výrobu nejakej podobnej, ale zdravšej dobroty. Recepty v tejto knihe sú už troška náročnejšie, ale s asistenciou rodiča ich deti v pohode zvládnu.

Dokopy je v knihe 20 zdravých receptov, ktoré sa naozaj oplatí vyskúšať. Možno objavíte nové chute, ale určite sa z tejto knihy dozviete aj veľa prospešných informácií.

Tak, dobrú chuť!