knižka

Nový rok už je v plnom prúde, tak prichádza čas na menší sumár nášho čítania. Tu je výber z toho naj.

Spoločné čítanie

Mimi a Líza

Mimi a Líza sú stálice našej knižnice. Nielen kvôli príbehom, ale hlavne vďaka ilustráciám. Tak je jasné, že novú časť Záhada vianočného svetla, sme museli mať doma. A veruže som rada, že je táto knižka u nás doma. Oproti prvým dvom dielom sa líši tým, že je to len jeden príbeh, rozpísaný do 10 kapitol. Kapitoly sú kratšie ako v minulých dvoch dieloch a príbeh sa nám všetkým zdal menej komplikovaný.

Kto pozná Mimi a Lízu prvú a druhú časť, možno mi dá za pravdu, že síce sú to krásne knihy, ale tak ako na čítanie, tak aj na počúvanie patria medzi tie náročnejšie (vzhľadom k tomu, že sú určené hlavne pre deti od 5 rokov). Keď boli Teri s Juli menšie,niektoré príbehy boli pre nich strašidelné, no aj napriek tomu, sme knihy čítali niekoľkokrát. Tretia časť je jemnejšia. Možno je to práve preto, že dej súvisí s najkrajším obdobím roka.

My sme sa doma zhodli, že sa nám trojka páči najviac.

Terezkine čítanie (10)

Dómkostol a jeho tajné dejiny (Hana Naglik)

Toto je novinka na knižnom trhu, ktorá tu chýbala. Kniha o Košiciach pre deti. Ak ale očakávate nejakú príručku pre turistov, alebo encyklopédiu, tak vás sklamem (alebo poteším?).

knižka

Je to príbeh o piatakovi Mikulášovi, jeho kamarátke Lucii, sestre Rozálii (ktorú volá Kozália) a bežných detských starostiach. Väčšina deja sa však odohráva v Dóme svätej Alžbety (aj na miestach, ktoré bežnému návštevníkovi nie sú prístupné), na Hlavnej ulici, ale nahliadnete aj do Urbanovej veže, alebo na Zvonársku ulicu.

Mikuláš je úplne obyčajný chlapec, ktorý rieši obyčajné veci. Večne utáranú sestru, unavenú maminu, ockovu prácu a hlavne svoje vianočné priania. Mikuláš sa od svojich rovesníkov líši aj tým, že je miništrantom v Dóme a kadečo tam veru netradičné zažije. Veď kto sa už len dokáže rozprávať so svätým Jozefom?

Mňa v knihe veľmi pobavili rozprávky od Mikuláša a Rozálie, pretože mi pripomínajú slohy, ktoré píšu moje dievčatá (áno, aj s kopou chýb).

Pri čítaní tejto knihy sme s Teri dostali chuť  preskúmať  Dóm svätej Alžbety poriadne zvnútra. A možno si na jar spravíme menšiu vychádzku po všetkých miestach, ktorými prechádzal Mikuláš.

Julinkine čítanie (8) 

Liečimačka Malvína (Tuula Pere)

Jednoduchý príbeh o mačke s liečivými schopnosťami. Chodia za ňou rôzne zvieratká, ktoré lieči svojim dotykom. No vyberie sa mačka, zvyknutá na svoje pohodlie, do mrazivej noci, aby zachránila malého zajačika? A ako sa popasuje s vlastným strachom?

Táto knižka je naozaj jednohubka a je vhodná na predčítanie deťom od 4 rokov. U nás ju čítala sestrám Julinka, pretože ona je u nás doma najempatickejšia osôbka s najväčšími strachmi. Táto kniha je ako stvorená pre ňu.

A aby som vás presvedčila, že knihy nie sú len na čítanie, ale vedia inšpirovať aj na ďalšie činnosti, nakuknite tu. Toto všetko sa dá robiť s jednoduchým príbehom.

Maruškine čítanie (5)

Moje malé príbehy – Upratovanie

Áno, áno, Maruška nám začala sama čítať. Prišla raz za mnou, keď som upratovala kúpeľňu, sadla si na zem a spustila. A ja som skoro odpadla. Vybrala si fakt dobrú knihu. Pomer text-obrázok je ideálny pre prvočitateľov a navyše má táto kniha aj pridanú hodnotu. Pomôže deťom premeniť ťažké upratovanie na zábavu.

Máme doma s tejto edície aj ďalšie tri knižky, tak ich určite Maruške podsuniem.

Ešte stále však čítame spolu (a dllllho ešte budeme).

Už ho vezú (Ľudmila Podjavorinská)

Túto klasiku netreba nikomu predstavovať. Maruška má básne rada, tak prečo si ju neprečítať. Básne sú určené hlavne deťom prvého stupňa, ale v tejto zbierke sa nájde veľa takých, ktoré rozveselia aj mladších poslucháčov.

Hankine čítanie  (3)

O neposlušnom ľadovom medvedíkovi (Pavla Hanáčková)

Prvýkrát sa táto knižka objavila v Hankiných rukách ešte v lete. Vtedy sme si na jej motívy spravili zopár pokusov, ktoré sa týkali ľadových medveďov.

Hanka, ju vyťahuje denne, dokonca ju už aj ona “číta” svojej obľúbenej bábike.

knižka

Príbeh je jednoduchý. Malého medvedíka chce mamička naučiť plávať, ale on nechce, tak ho nechá tak. Medvedík sa chce hrať s inými zvieratkami, ale všetky hry nejako súvisia s plávaním, čo sa mu veľmi nepáči. Nakoniec aj tak skončí vo vode a naučí sa plávať.

Kniha obsahuje pohyblivé ilustrácie, čo najmenší na 100% ocenia.

Toto sú naše najobľúbenejšie knihy za január. Uvidíme, čo nás osloví v ďalšom mesiaci.

knižky

November je u mňa osobne najťažší mesiac. Sychravé počasie, choroby, to mi dáva zabrať. Ale viete čo pomáha? Jasnééé, knižky, k nim teplý čajík a najchlpatejšia deka v dome.

Spoločné čítanie

Rok v lese (Ivan Sokolov-Mikitov)

Tuto starinku som čítala ešte ja ako dieťa. Vtedy som najviac obdivovala jej ilustrácie.

Teraz sa nám veľmi hodila do témy o lese a jeho obyvateľoch. Je rozdelená na 4 časti, podľa ročných období a v každom ročnom období opisuje jeden deň zvierat v lese. Dozvedeli sme sa ako si veverička robí zásoby na zimu, prečo je rys zbojník, alebo ako prežívajú zimu medvede, kto stráži les v noci a iné zaujímavosti.

Bola raz jedna trieda (Krista Bendová)

Aj keď my sme domoškoláci, túto knihu sme si museli prečítať.  Po minulomesačnom úspechu rýmovanej rozprávky Čin-čin, si baby žiadali ďalšie básne. Tak som vybrala túto knihu. A tieto humorné školské básničky nám spríjemňovali rána.

O pramatke kengure a iných zvieratkach (Rudyard Kipling)

Poznáte Knihu džunglí? Je to asi najznámejšie dielo R.Kiplinga. Ja som v našej domácej knižnici zalovila a našla som iné jeho slávne dielko. Je to súbor rozprávok, ktoré autor vymýšľal pre svoje deti a rozprával im ich pri uspávani. Príbehy sú to fantastické a hovoria o tom, ako sa niektoré zvieratká dostali do svojej dnešnej podoby. Prečo má napríklad ťava hrb, alebo ako leopard prišiel k svojim škvrnám.

knižky

Terezkine čítanie

Zverinec na siedmom poschodí (Peter Gajdošík)

V poslednej dobe doma čoraz častejšie počúvam prosby o zadováženie si domáceho zvieratka. Preto som z knižnice požičala túto knihu. Myslela som, že si ju prečítame spolu, ale Teri ma predbehla. Chytila ju do rúk a nepustila, kým ju nedočítala.

A vraj bola super zábavná. Hlavná hrdinka, veľmi túži po zvieratku. Má to ale jeden háčik, Dominika býva v činžiaku. Aj napriek tomu sa u nej nejaké zvieratká objavia. Ale aké. Mačky, či psík, to sa dá zvládnuť, ale mravce, krava, či prasiatko? Z toho môžu vzniknúť len zábavné situácie. Zvieratká nakoniec u Dominiky neostanú, skončia v pre nich vhodnejších domovoch, ale ani Dominika sa bez nich nudiť nebude.

Prdiprášok doktora Proktora (Jo Nesbo)

Zábavné, šialené, smiešne, miestami totálne uletené. To povedala Terezka. A mne sa po jej opise tejto knihy zachcelo si ju prečítať, alebo minimálne si pozrieť film. Som zvedavá na to čo prdiprášok dokáže (zopár vecí mi Terezka veľmi živo opísala).

Okrem toho, že ju táto kniha veľmi bavila, dozvedela sa z nej zopár veci o Nórsku, čo by som od takéhoto uleteného príbehu nečakala. Aj takéto knižky treba čítať (hlavne v novembri). Ide sa na druhú časť.

Julinkine čítanie

Gréta (Andrea Gregušová)

Veľryba Gréta je najslávnejšia morská speváčka, lenže jedného dňa zistí, že nemôže spievať.

Zájde k lekárke, kde zistí, že nie je sama, ktorá má nejaký zdravotný problém. Žralok si vybil zuby na konzerve, malé korytnačky bolí bruško, lebo si mýlia medúzy s plastovými taškami. Obyvatelia mora vezmú túto situáciu do vlastných rúk a svoje teritórium sa rozhodnú vyčistiť. Vďaka tejto knihe deti nahliadnu do problematiky odpadu, separovania a celkovo ochrany prírody.

Murko sa vracia (Michaela Hrachovcová)

Murko, neposedný kocúrik, sa rozhodne preskúmať les. Stratí sa a zažíva nebezpečné situácie. Vďaka novým priateľom z lesa sa však bezpečne dostane domov k mamičke.

Maruškine a Hankine čítanie

Rok v lese (Emilia Dziubak)

Ďalšia krásna obrázková kniha, ktorá neobsahuje skoro žiadny text. Každá dvojstrana zachytáva to isté miesto lesa, len v inom kalendárnom mesiaci. Deti tak môžu sledovať príbeh konkrétneho zvieratka počas celého roka alebo si vytvárať vlastný príbeh.

Nika a Leo sa učia abecedu (Paulína Feriancová)

My máme abecedné knižky radi. Tak sme si z knižnice požičali tú najnovšiu. Obsahuje jednoduché básničky na každé písmenko abecedy a v závere aj tri krátke rozprávky.  Je ideálna na prvé čítanie, takže sa k nej určite ešte vrátime, keď to bude u nás znovu aktuálne.

Čo nás na tejto knihe zaujalo, boli ilustrácie. Väčšina kníh pre menšie deti je rôznofarebná, niekedy je tých farieb až moc. Táto kniha je výnimka. Ilustrácie vôbec nie sú rušivé, aj keď na prvý pohľad by sa mohli zdať nevýrazné. No každá jedna perfektné dotvára atmosféru každej básne, takže vôbec nemusia na čitateľa nasilu upútavať krikľavými farbami.

Môj kocúr Tamtam (Ľuboslav Paľo)

Krásna novinka o priateľskom vzťahu človeka s kocúrom.  Zachytáva jeden deň ich vzájomného spolužitia. Popri tom ako deti sledujú Tamtamove beťárstva sa aj niečo naučia o živote mačiek. Čo rady robia, čo rady jedia, prečo im svietia oči v tme a iné zaujímavosti. Textu je v nej máličko, preto je vhodná aj pre neposedných druhoročiakov.

knižky

Celkom sme to mali v novembri rôznorodé. Teším sa už na december.

živé knihy

Poznáte pojem živé knihy? Ja som sa s nim prvýkrát stretla približne pred 2 rokmi, keď sme začínali s domácou školou. Zaviedla ho Charlotte Mason, ktorá žila na prelome 19.-20.storočia. Táto žena vypracovala celú metodiku, podľa ktorej fungujú mnohé domoškolácke rodiny po celom svete. Mňa z nej najviac zaujala práve teória živých kníh.

Živé knihy sú knihy, ktoré napísal niekto zanietený, niekto koho téma zaujala a kto do nej vložil srdce.  Tým, že sa krútia viac okolo jednej témy, vtiahnu vás viac do hĺbky a vy ani nezistíte, že sa učíte. Práve preto sú ideálne pre zvedavé deti, ktorým často nestačí tých pár riadkov v učebnici.

živé knihy

U nás doma sa živé knihy stali základom nášho učenia. Viac-menej sme nimi nahradili nezáživné učebnice, ktoré ponúkajú skratkovité informácie, často vytrhnuté z kontextu. Ich čítanie si užívame spoločne a podľa momentálneho záujmu, si každá z nás vezme z konkrétnej knihy vždy to čo práve potrebuje, čo ju najviac zaujme.

Tak, ktoré to sú konkrétne?

V podstate všetky, ktoré rozprávajú zmysluplný príbeh, v ktorom je viac, či menej nenápadne vpletená myšlienka, na ktorú chcete deti nasmerovať.

Poznáte veľrybu Grétu? Krásny príbeh, ktorý ale deti prinúti zamyslieť sa nad znečisťovaním našej planéty. A možno si pamätáte naše pokusy súvisiace s vtákmi. Čítali sme vtedy Utečenec na vtáčom strome. Pre nás to bola živá kniha ako vyšitá. Len vďaka tejto knihe moje baby (a ja tiež) vedia o operencoch tak veľa.

No a nesmiem zabudnúť na knihu Myšiak Samuel a jeho cesta okolo Slovenska na bicykli. Prečítajte si ju s mapou Slovenska po ruke a nemusíte deťom kupovať učebnicu vlastivedy.

Ako vidíte, môžu to byť teda knihy z rôznych oblastí. Asi najviac ich je z tématikou prírody, zvierat, alebo tie geografické, či biografické. Slovenský trh sa začína hýbať aj čo sa týka histórie. Z toho sa ja veľmi teším, lebo z tejto oblasti mi zúfalo chýbajú nejaké beletrizované udalosti našich dejín. Snáď sa dočkám.

Živé knihy doma čítame, lebo:

  • sú skvelé,pretože nie sú nudné. Neobsahujú len holé fakty, ale aj príbeh, ktorý vie pobaviť.
  • idú viac do hĺbky ako encyklopédie a určite viac ako učebnice.
  • ponúkajú množstvo podnetov na premýšľanie a rozvíjanie kritického myslenia. Častokrát na otázky, ktoré nastoľujú neexistuje len jedna správna odpoveď (čo sa väčšinou nedá povedať o učebniciach, či pracovných zošitoch).
  • nenápadne ponúkajú nápady na rôzne mimočitateľské aktivity súvisiace s témou.
  • informácie v nich nie sú vytrhnuté z kontextu.
  • prepájajú viacero oblastí. Aj keď sa niektoré knihy javia len ako knihy o prírode, určite sa v nich nájdu aj iné témy na spracovanie.  Deti tak nevnímajú nejaký problém izolovane, ale celkovo v jeho kontexte a vidia ako veci navzájom súvisia.
  • tým, že vás vtiahnu do deja, a vyvolajú nejakú emóciu, viac si o danej problematike zapamätáte.

Nečakajte však od nich, že ponúknu deťom encyklopedické vedomosti. Po ich čítaní pravdepodobne deti nebudú vedieť vysypať kopu historických faktov a nebudú k nim z fleku priraďovať roky. Nečakajte od nich žiadne poučky, ani latinské názvy zvierat, či kostí človeka. Myslím si, ale že dajú deťom oveľa viac. Vďaka nim budú poznať vzájomné vzťahy a súvislosti rôznych udalostí, pochopia príčiny a dôsledky, pôjdu hlbšie a navyše z učenia budú mať väčšiu zábavu.

Často sa potom stane, že práve živé knihy ich navedú na ďalšie študovanie encyklopédií a dôležitých faktov až do takej miery, že sa stanú expertmi. A to je asi to čo od nich chceme. Aby rozvíjali to, čo ich baví, v čom sú dobré a čo ich napĺňa.

Klop-klop, klopem na drevo, lebo sa zdá, že čítacia kríza u našej Juli odchádza. A zrejme za to môžu čitateľské vrecúška.

Prvýkrát som sa o nich dozvedela z blogu montessorikids.sk a povedala som si, že táto pomôcka nám môže byť veľmi nápomocná.

Totiž, už nejaký ten čas sa doma boríme s čitateľskou krízou. Začali sa u nás doma odmietať knihy akéhokoľvek druhu, aj tie, ktoré si dotyčná slečna sama vybrala. Nie som toho názoru, že to treba nechať plávať, ale tiež nechcem na deti tlačiť. To môže byť kontraproduktívne. Je mi jasné, že nie každý človek je (bude) taký fanúšik čítania ako som ja. Ale nechať 8 ročné dieťa nech nečíta a dúfať, že sa raz ku knihám vráti, mi prišlo tiež trúfalé.

Preto som hľadala rôzne spôsoby ako jej čítanie spríjemniť. Aby aspoň trošku prečítala každý deň, ale zároveň, aby čítanie nebrala ako povinnosť, ale radosť a v konečnom dôsledku aj ako veľmi dôležitý nástroj vzdelávania.

A naozaj sa zdá, že čitateľské vrecúška pomohli.

čitateľské vrecúška

Čo sú to vlastne zač, tieto čitateľské vrecúška?

Sú to tri plátené vrecúška, ktoré obsahujú drevené doštičky s rôznymi otázkami. Každé vrecúško je kódované inou farbou, takže ak by sa vám aj doštičky poplietli ľahko ich vrátite naspäť, kam patria.

Prvé vrecúško obsahuje 14 otázok, na ktoré  treba odpovedať ešte pred čítaním. Doštičky v tomto vrecku sú označené zelenou farbou. Druhé vrecko,s 26 doštičkami je označené žltou farbou. Na otázky z neho odpovedá dieťa počas čítania vybratého textu. Posledné vrecúško, s červeným kódovaním, obsahuje otázky, na ktoré čitateľ odpovedá po čítaní. Týchto červených je až 38. Uznáte, že je to dosť materiálu na bližšie spoznávanie čítaných kníh.

čiateľské vrecúška

Otázky vo vrecúškach sú naozaj rôznorodé. Od tých jednoduchších, ktoré sa pýtajú na autora, ilustrátora alebo hlavné postavy, po tie zložitejšie, kde musí čitateľ vyjadriť myšlienku prečítaného úryvku, alebo niečo opísať.

Veľmi ma teší, že v nich nechýbajú otázky, na ktoré neexistuje len jedna správna odpoveď, ale čitateľ je “prinútený” vyjadriť svoj vlastný názor. Na toto sa často pri čítaní kníh zabúda. Väčšinou sa sústreďujeme na rekapituláciu textu alebo charakteristiku postáv a zabúdame na pocity, ktoré v nás knihy môžu vyvolať. Zabúdame, že deti majú úžasnú predstavivosť a práve tieto otázky im pomôžu vyburcovať fantáziu.

Odkedy doma čítame s čitateľskými vrecúškami, je to väčšia zábava.  Kým sme čítali bez vrecúšok, vždy sme sa o tom, čo čítame bavili až po čítaní. Väčšinou sa naše rozhovory točili okolo deja, prípadne okolo konania postáv. Teraz si Juli  v každej fáze vylosuje 2-3 otázky a odpovedá na ne. Otázok je naozaj dosť a ich rôznorodosť nám pomáha pozrieť sa na čítané príbehy z rôznych uhlov a perspektív.

Navyše, keď si vyberá otázky z druhého vrecúška, dáva jej to možnosť na chvíľu si od čítania textu oddýchnuť, ale nie je to oddych pasívny. Aj keď práve nečíta, stále v príbehu ostáva a premýšľa nad ním.

Ešte jedno veľké plus majú čitateľské vrecúška.

Poznáte deti, ktoré nemajú rady prekvapenia? Ja nie. A vyberanie otázok z vrecúšok je ako losovanie tajnej lotérie. Ani Juli nie je iná. Ten moment prekvapenia a očakávania akú otázku si vyberie je pre ňu silnou motiváciou.

Tak vám teda, čitateľské vrecúška, ďakujeme, že nám takto pomáhate.

Máme pre vás ďalšie čitateľské tipy. Tentokrát sme čítali aj novinky, ale nájde sa tu aj nejaká tá “retro” kniha. A trošku viac sme si vzali na mušku slovenských autorov. Veď aj tých máme dosť kvalitných.

Spoločné čítanie

Vivaldi (Helge Torvund) 

Toto je smutná kniha. Ale veľmi, veľmi potrebná.

Je o Tyre, ktorá je iná ako ostatné deti. Líši sa od spolužiakov a cíti sa sama. Je to kniha o šikane a o ľudskej nevšímavosti. Ale aj o kamarátstve, hlbokom duševnom svete a o inakosti. Takéto knihy treba deťom čítať. A učiť ich, že aj keď sme každý iný, aj tak sme jedinečný a každý z nás si zaslúži pozornosť. Treba deti učiť, aby sa nebáli postaviť sa proti názoru väčšiny, aby si všímali druhých. Treba hovoriť o tom ako dokážu zlé slová zlomiť dušu dieťaťa a naopak ako možno jeden malý skutok láskavosti, dokáže spraviť divy.

kniha
Túto knihu sme čitali veľmi pomaly. Len pár strán každý deň a veľa sme sa o Tyre a o tom čo sa okolo nej deje, rozprávali. Kniha má otvorený koniec. Je na každom z nás ako to s Tyrou bude pokračovať ďalej.

Příběh ukrytý v notách

O tejto zvukovej knižke s melódiami Antónia Vivaldiho som už písala. Aj to ako nás pri nej kopla múza a tvorili sme (tu si o tom môžte prečítať).

Čin-čin (Ľudmila Podjavorinská)

Zopár dní som premýšľala, či mám túto knihu vytiahnuť ako spoločné čítanie, alebo ju dať čítať babám na samostatné čítanie. Nakoniec to teda vyhralo spoločné čítanie a zdá sa, že som dobre urobila.  Aj keď som túto knihu dievčatám začínala čítať s malou dušičkou.

Dnešné deti by samé po takejto klasike zrejme nesiahli, navyše je to veršovaná rozprávka, čo sa môže zdať väčším deťom už nuda, no ja som to riskla. A vôbec som nečakala taký úspech. Baby ma doslova nútili čítať každý deň viac ako som ja mala v pláne. Občas chceli čítať ony, čo sa málokedy pri spoločnom čítaní stáva, lebo vtedy si väčšinou len užívajú moju blízkosť, alebo si kreslia.

 Ja si myslím, že táto kniha má čo povedať aj v dnešnej dobe. Samé dievčatá sa pohoršovali nad tým, aký je Čimo lenivý a Činka rozmaznaná. No, nepripomína vám to niečo?  Občas sa aj hnevali na ich rodičov, prečo im nechcú pomôcť, ale na záver knihy pochopili.  A ktohovie, možno im práve Čimo s Činkou pomohli pochopiť aspoň trošku ten zložitý vzťah medzi rodičmi a deťmi.

Túto knihu som vybrala aj preto, lebo obsahuje dosť veľa nárečových slov, ktoré náš jazyk obohacujú a bolo by škoda nepoznať ich.

Terezkine čítanie

Detektívi v čase, Marco Polo a tajný spolok (Fabian Lenk)

Ak chcete deti zoznámiť s rôznymi obdobiami našej histórie a s rôznymi významnými osobnosťami a nechcete, aby sa pri tom nudili, jednoznačne vám odporúčame knižnú sériu Detektívi v čase. Je o troch kamarátoch, ktorý sa vďaka stroju času dostanú na rôzne zaujímavé miesta a vždy pri tom riešia nejakú záhadu. Z tejto edície vyšlo už  9 dielov, takže si môžte vybrať z rôznych historických období.

10 panovníkov, ktorí zmenili svet (Clive Gifford)

História je proste Terezkin obľúbenec. V tejto knihe sa dočítala kadejaké zaujímavosti o rôznych významných panovníkoch. Nájdete tu Alexandra Veľkého, Alžbetu I. alebo Katarínu Veľkú. Táto kniha je u nás čítaná už po niekoľkýkrát a verím, že ešte sa nám zíde.

kniha

10 vynálezcov, ktorí zmenili svet 

Ďalšia kniha do série. Tentokrát o 10 vynálezcoch. Nájdete medzi nimi Archimeda, Benjamina Franklina, Nikola Teslu ale aj Edisona, či Marie Curie. Tieto krátke životopisy sa deťom ľahko čítajú. Navyše sú doplnené o komiksové bubliny, v ktorých sa nachádzajú rôzne doplňujúce informácie.

Julinkine čítanie

S dievčiskom sa nehráme (Nataša Tánska)

Tento príbeh pozná asi každý. A ak nie v knižnej podobe, tak ten kto má súrodenca, ho určite zažíval aj na vlastnej koži. Bratia dvojičky, sa odmietajú hrať so sestrou. Tá ich musí nejako donútiť, aby ju akceptovali, tak si na nich vymyslí kadejaké šibalstvá. Veď my baby sme vynaliezavé.

My máme túto knihu doma vo forme maľovaného čítania, čo Juli v jej momentálnom “odmietamčítať” období vyhovuje. Kadečo na ňu musím skúšať, ale hlavne, že číta.

Jeleňvízor (Tomáš Janovic)

Ďalší slovenský autor v našom októbrovom výbere a ďalšia retro kniha. Ale má taký zaujímavý názov, že Juli veľmi chcela vedieť o čom kniha je a čo je to ten Jeleňvízor. Tak si ju prečítala a bavila sa pri tom. Bodaj by aj nie, veď je to kniha veselých a hravých básní. Rýmy majú deti rady, tak ak máte doma s čítaním krízový stav ako my, možno básne pomôžu.

kniha

Maruškine a Hankine čítanie

Hovorníček (Daniel Hevier)

Túto knihu som kúpila v čase, keď Maruška ešte stále šušlala a nijak za ten svet nedokázala povedať r. A to už mala dávno po 5. narodeninách. Na jej vytvorení sa podieľali vraj aj logopédi, a mala by pomôcť rozviazať detský jazýček.

kniha

Naozaj neviem posúdiť, či sa Maruška r naučila vďaka nej, alebo proste nadišiel ten správny čas, ale kniha je to skvelá. Veselá, miestami poriadne pojašená. Niektoré básničky a rýmovačky sa naučila naspamäť svojím pomotaným jazýčkom aj Hanka.

Prečo lienky nosia podkolienky (Ivona Ďuričová)

A znova sme pri básničkách. Tentokrát pre menšie deti. Táto kniha je plná veselých rýmov o jednej lúke a jej obyvateľoch lienkach, čmeliakovi, dážďovkách, či o ježkovi. Básničky sú krátke, takže ideálne pre neposedné malé deti.

kniha

Máme doma nový knižný prírastok. Příběh ukrytý v notách. Krásna kniha. Ja tlieskam všetkým knihám, ktoré sa hravou formou snažia už aj malým deťom priblížiť témy, ktoré primárne malým deťom ani nie sú určené. Táto kniha je o dievčatku, ktoré počas jedného dňa zažije všetky štyri ročné obdobia.  Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby knihu nedopĺňali úryvky z diela Antonia Vivaldiho, Štyri ročné obdobia.

Kniha vyšla zatiaľ len v češtine, ale textu v nej nie je veľa, v pohode sa dá počas čítania prekladať do slovenského jazyka. Navyše, text vôbec nemusíte čítať. Malým deťom stačia obrázky a malé notičky na každej dvojstrane. Stačí ich stlačiť a započúvať sa.

Ukážky nie sú dlhé. Čítala som na ich dĺžku rôzne reakcie. Za našu rodinku poviem, že ich dĺžka nám maximálne vyhovuje. Pre moje dievčatá je to akurát čas, kedy si počas hudby poobzerajú obrázky. Keď hudba doznie, chvíľu sa rozprávame o každej dvojstránke, lebo vždy na nej nájdeme niečo iné, a už sa prevracia na ďalšiu stranu.

Túto knihu najčastejšie berú do rúk dve menšie dievčatá, takže keby boli úryvky dlhšie, nevydržali by ich počúvať. Navyše, jednotlivé hudobné ukážky, považujem za niečo ako návnady. Nie je nič jednoduchšie, v dnešnej dobe technológií, zapnúť youtube a vypočuť si krásne dielo Vivaldiho celé.

Strom štyroch ročných období

Nás pri tejto knihe kopla múza a Maruške sa zachcelo tvoriť. Chcela si vyrobiť niečo čo súvisí so 4 ročnými obdobiami. Tak sme si spravili strom štyroch ročných období.  Jeden strom, na ktorom budú všetky ročné obdobia, podobne ako v knihe, keď ich dievčatko zažije všetky počas jedného dňa.

Najprv sme vystrihli 4 identické stromy. Výkres som ohla na polovicu, nakreslila polovicu stromu a vystrihla. Tak má strom obe polovice rovnaké, čo je dôležité, keďže neskôr budeme musieť všetky stromy zlepiť.

štyri ročné obdobia

Kmene im Maruška zamaľovala hnedou temperkou a na koruny sme si vzali na pomoc krepové papiere a vodu. Upozorňujem, že táto technika je trošku špinavá, takže si pod výkresy dajte nejaký starý obrus. Krepové papiere aj dosť farbia, takže ak budú mať deti na sebe zásterky, nič tým nepokazíte.

Najprv sme sa s Maruškou porozprávali, ako sa štyri ročné obdobia prejavujú v prírode, a ktoré ročné obdobie je podľa nej najkrajšie. Potom, na základe tejto debatky, sme dotvorili koruny našich štyroch stromov.

Jarný strom je plný ružových pukov a zelených listov. Na korunu stromu sme pokuladali natrhané ružové a zelené krepové papiere. Letný strom je celý zelený, jesenný má na sebe žlté, oranžové, červené krepové papiere. Najrýchlejšie sme spravili zimný strom, ktorému sme len kde-tu položili modrý krepový papier, ktorý predstavuje sneh.

Všetky krepové papiere sme potom jemne popritláčali štetom namočeným vo vode na papier. Farba z krepových papierov sa uvoľní a prenesie na výkres.

Na túto techniku by sa najlepšie hodil rozprašovač, ktorý by nahradil štetec s vodou. Krepový papier  sa takto ľahšie namočí, deti sa veľmi nezašpinia a určite to bude riadna zábava, keď budú môcť svoje stromy sprejovať.

Namočené stromy treba nechať poriadne vysušiť, a potom z nich krepové papiere dať preč.

No a nakoniec, už len zostáva zlepiť tieto krásne štyri stromy do jedného. Natrite lepidlo na polovicu jarného stromu a prilepte k nemu polovicu letného stromu, druhú polovicu natrite lepidlom a prilepte jesenný strom a nakoniec zalepte celý zimný strom.

štyri ročné obdobia

Ta-dáá, jeden strom, na ktorom sú všetky štyri ročné obdobia, je hotový.

Meškám, ja viem. Veľa sme cestovali, veľa sme si užívali slniečko, a popri tom sa iné články pretlačili do popredia. Ale už to napravím a prinášam náhľad do nášho septembrového čítania.

Hneď na začiatku musím povedať, že absolútne nestíham zaznamenávať to, čo číta Terezka. Jeden deň ju vidím s jednou knihou, o dva dni už číta ďalšiu. Za posledný mesiac, popri všetkých našich rodinných a kamarátskych aktivitách a rôznych knihách jednohubkách, stihla prečítať 4 diely Harryho Pottera. Dokopy cez 1800 strán. Preto teraz doma fungujeme tak, že spolu vyberieme jednu, dve knihy, ktorú prečíta určite a ak má chuť číta aj iné.

knihy

Ďalšia vec, ktorú riešime je Julinkina nechuť k čítaniu. Keby jej trošku zo svojho čítacieho elánu dala Terezka, bolo by to tak akurát pre obidve. S Juli stále čítame spoločne. Snažíme sa každý deň po malých kúskoch. Držím sa hesla, menej je niekedy viac.

Stále si však čítame spoločne. Každé ráno. Už z toho máme rituál. Je to prvá vec, ktorú robíme po raňajkách, niekedy aj počas nich.

Spoločné čítanie

Myšiak Samuel a jeho cesta okolo Slovenska na bicykli (Zuzana Šinkovicová)

Myšiak Samuel z Trenčína, sa spolu so svojimi bratmi, zúčastní cyklistických pretekov okolo Slovenska. Prejdú rôznymi zaujímavými miestami a mestami. stretnú rôzne zaujímavé osoby z našej histórie a popri tom zažijú rôzne dobrodružstvá.

My sme túto knihu čítali veľmi pomaly. Každý deň len jednu kapitolu. A potom sme otvorili mapu Slovenska a všetky spomenuté miesta sme si vyhľadali. A keďže sú to naozaj zaujímave miesta a o každom sa dá niečo zaujímave nájsť, čítali sme povesti a informácie na wikipédii. Do našej mapy sme si zaznačovali trasy jednotlivých etáp a popritom sme sa naučili orientáciu na mape podľa svetových strán.Počítali sme aj koľko kilometrov pretekári prešli a kreslili sme ilustrácie k niektorým kapitolám.

Je toho oveľa viac, čo sme s touto knihou stvárali (a ešte stále stvárame). V podstate sme si z nej spravili učebnicu vlastivedy. Určite o tom napíšem v blízkej budúcnosti viac.

Terezkine čítanie

Harry Potter  (J.K.Rowling)

Viem, že Harryho Pottera čítajú aj mladšie deti, alebo ho čítajú s rodičmi. Ja si myslím, že táto séria je vhodná pre deti 10 a viacročné. Preto dostal u nás zelenú až teraz. Myslím, že staršie deti si z tejto knihy dokážu zobrať úplne iné veci ako mladšie. Pochopia už aj veci medzi riadkami a kniha pre nich už vôbec nemusí byť strašidelná.

knihy Harry Potter

Julinkine čítanie

Doktor Jajbolíto (Kornej Čukovskij)

Toto je “must have” pre deti milujúce zvieratká a veselé príbehy. A keď si k tomu prirátate ilustrácie Ľuboslava Paľa, tak kniha bude mať určite úspech. Juli ju navyše čítala aj počas nášho safari dobrodružstva, takže to malo ešte väčší efekt, keďže doktor Jajbolíto sa v príbehu vyberie do Afriky zachrániť opice.

knihy doktor jajbolito

Maruškine a Hankine čítanie

Boribon (Veronika Marék)

Hani miluje Boribona.  Prvýkrát sme ho držali v rukách počas Prečítaného leta keď sme čítali knihu Boribon ochorel v rámci týždňa O chorobe. Potom som bola prinútená dokúpiť všetky zvyšné knihy z tejto série. Najviac si čítame Boribonove narodeniny a Boribon a sedem balónikov.

 

Terka sa poháda s Julkou (Liane Schneider)

Terka pomáha mame (Liane Schneider)

Moje malé baby objavili čaro Terky. Táto séria je určená trošku starším deťom, text je už rozsiahlejší ako u Boribona, aj dej môže byť pre tých najmenších ešte ťažšie vnímateľný. Ale ak máte deti, ako je aj naša Hani, že sedí pri nás keď čítame ako päť peňazí, čítajte ho aj im. Na knihách s reálnymi detskými postavami je vždy najlepšie to, že sa s nimi deti môžu stotožniť. Prežívajú podobné radosti, riešia podobné starosti. Veď prečo si myslíte, že som kúpila práve tieto dve knihy 😀

knihy

V knihe Terka sa poháda s Julkou nájdete aj dosť expresívne slová. Mňa zarazilo napríklad slovo hlupaňa. Osobne sa snažím knihám s nadávkami vyhnúť, ale v tejto sa aj nadávky nakoniec obrátia na srandu a Terka si aj sama uvedomí, ako môžu slová bolieť. A práve na toto som pri čítaní upozornila moje dievčatá. Pretože, či chceme, či nie, nadávky sa k deťom raz dostanú, ide o to, či sa s nimi budú deti vedieť správne popasovať.

A čo keď to nedokážem? To je názov jednej útlej knižočky, ale aj veta, ktorú z času na čas začuje každý rodič (a úprimne, koľko dospelákov si tú vetu kladie potichu?). Táto kniha je ako stvorená na čítanie v poslednom (juj 🙁 ) týždni Prečítaného leta. Pretože sa týka odvahy.

A čo keď to nedokážem

Malá Tea sa chystá s rodičmi k moru  a keďže nevie plávať, rodičia ju chcú prihlásiť na tréningy plávania. Lenže Teu zrazu ohromí strach. Čo keď sa to nepodarí? Čo keď to nezvládne?  A rozhodne sa, že na plávanie nepôjde. Tea si totiž hanbí, že nevie plávať a jej kamaráti to už dávno vedia.

A čo keď to nedokážem

Postupne však zisťuje, že každý z nich má strach, z niečoho iného, čo naopak Tea ovláda perfektne. Dokonca aj jej babička mala z niečoho strach, ktorý dokázala prekonať. Práve babička nakoniec Tei ukáže, že ak chceme niečo dosiahnuť musíme nabrať odvahu a pokúsiť sa o to.

a čo keď to nedokážem

Kniha je určená pre deti od 4 rokov, ale osloví aj starších čitateľov. Rodičom sa zas bude určite páčiť láskavé riešenie Teinho problému, bez kriku, trestov, zákazov, príkazov.  Mne osobne tento typ detskej literatúry na Slovensku chýbal, tak sa veľmi teším, že tieto knihy došli aj k nám. ( O Tei je ešte jedna kniha, Aké ťažké je klamstvo a recenziu na ňu si môžte prečítať tu )

U nás doma tiež bojujeme z rôznymi strachmi. Bojíme sa tmy, pavúkov, búrky, silného vetra. Ale aj šoférovania, či spania vo vlastnej izbe.  Ale nevzdávame sa. Podobne ako Tea, sa snažíme vlastnému strachu čeliť. Sme proste odvážne ženy. A takéto odvážne ženy si za každodenné prekonávanie strachu zaslúžia odmeny. Preto sme si vyrobili medaily s našimi iniciálkami. Aby nám pripomínali, že sme už veľakrát dokázali nabrať odvahu a niečo nové sme zvládli.

Aj v knihe A čo keď to nedokážem je na konci medaila za odvahu, ktorú si deti môžu vystrihnúť a zavesiť na krk. Ale taká vlastnoručne vyrobená medaila, to je niečo iné. Navyše pri jej výrobe si deti parádne precvičia jemnú motoriku.

Na medailu budete potrebovať:

  • viečka od jogurtov
  • tupú ceruzku (konečne sa zídu aj tupé ceruzky)
  • malá lyžička
  • fixu
  • dierkovač
  • farebný výkres
  • šnúrka, stužka, bavlnka

Postup je taký jednoduchý, že sa zasmejete. Viečko od jogurtu najprv poriadne vyhlaďte. Napríklad palcom alebo zaoblenou stranou lyžičky. Potom na potlačenú stranu fixou predkreslite svoj vzor. Pozor, myslite na to, že keď viečko otočíte, všetko sa vám zobrazí zrkadlovo.

medaila z viečka od jogurtu

Tupou ceruzkou vzor obkreslite. Ceruzka na viečku pravdepodobne nebude zanechávať žiadne stopy, ale to ani nepotrebujeme. Hlavné je, že sa týmto pohybom vytláča fólia. Menšie deti budú zrejme musieť na ceruzku trošku pritlačiť. Ak je tupá tak viečko by sa nemalo prederaviť.

medaila z jogurtoveho viečka

Keď viečko otočíte, ukáže sa vám pretlačený vzor na striebornej fólií. Ak sa pomýlite, žiadne strachy. Jednoducho znova viečko vyhlaďte a inou fixou nakreslite nový vzor, zadnú stranu aj tak nikto neuvidí.

medaila

Keď ste už so svojou medailou spokojní, nalepte ju na farebný výkres (vzadu vám vznikne čistý priestor, na ktorý môžte napríklad napísať za aký odvážny skutok je táto medaila). Predierkujte, navlečte stuhu a medaila je hotová.

medaila A čo keď to nedokážem

S prečítaným letom sa na tento rok lúčime. Do nadchádzajúceho rozlietaného obdobia nám všetkým želám odvahu príjimať nové výzvy a silu popasovať sa s nimi. 😉

Nápad, čo budeme robiť tento týždeň v našom domácom Prečítanom lete, som dostala pri čítaní knihy Boribon ochorel. Keď sme sa totiž dostali k časti, kde Ankapanka zráža Boribonovi teplotu studeným kúpeľom, Maruška sa začala vypytovať, prečo to robí a ako vlastne taká teplota vzniká. Tak mi napadlo, že sa tomu pozrieme bližšie na zúbky a vyrobíme si aj jednoduchý teplomer.

Najprv sme sa ale rozprávali o tom, akú máme teplotu a čo nám ju môže zvýšiť. Ak by sme strávili niekoľko minút na horúcom slnku, zvýšila by sa? Ak sa poriadne naobliekame, bude naša teplota vyššia? No, bolo treba to overiť.

Najprv sme odmerali teplotu Juli starým, ortuťovým teplomerom. Ukázal nám číslo 36,5 °C. Potom si odmerala teplotu aj Maruška, ona mala 36,4 °C.

Potom sa obe baby naobliekali. Dali si dve mikiny, čiapky a kapucne na hlavu. Maruška spravila zopár drepov, aby sa ešte viac zahriala. Sedeli tak pri stole asi 15 minút a keď už ich sťažovanie na to ako im je horúco, že určite budú mať aspoň 38 stupňov nemalo konca, odmerala som im obom teplotu. A čuduj sa svete, Julinkina teplota sa nepohla a Maruškina len o 0,1 stupňa.

Ešte sme si potrebovali overiť, ako je to s tým slnkom, tak sme šli na pol hodinku von na priame slnko. Spotili sme sa poriadne všetky, veď tieto dni sú veľmi horúce, ale zistili sme, že ani po výdatnom slnení telesná teplota dievčatám nestúpla.

Tak sme náš jednoduchý experiment uzavreli tak, že naša teplota nestúpa v súvislosti s vonkajšími okolnosťami. A aj keď v istých momentoch cítime, že nám je veľmi horúco, naše telo sa samé dokáže ochladiť potením a tak udržať našu stálu teplotu.

Ako to ale bolo s tým Boribonom? Jemu stúpla teplota, lebo bol chorý, v tele mu vystrájal určite nejaký vírus a Ankapanka ho schladila studeným kúpeľom. Samozrejme, že deťom to nestačí len tak povedať, oni to potrebujú vidieť a zažiť. Keďže ale u nás doma momentálne nemá nikto horúčku a nemáme koho ochladzovať museli sme si pomôcť inak. Na tento účel sme si vyrobili jednoduchý teplomer.

Na výrobu teplomera budete potrebovať:

  • fľašu
  • plastelínu
  • vodu
  • potravinárske farbivo
  • priesvitnú slamku (alebo bielu)
  • fixu
  • misku s horúcou vodou
  • misku s ľadovou vodou

Do fľaše nalejte doplna vodu a zafarbite ju potravinárskym farbivom. Potom do nej vložte slamku tak, aby sa nedotýkala dna. Otvor fľaše poriadne napevno uzavrite plastelínou. Tým vlastne zafixujete aj slamku. Alebo ak použijete fľašu s vekom, prederavte ho, cez dieru prestrčte slamku a poriadne plastelínou utesnite všetky možné škáročky. Teplomer je hotový a už sa stačí s ním len hrať a pozorovať ho.

teplomer diy

My sme náš nechali najprv voľne na slnku a pozorovali sme ako s pomaličky zafarbená voda tisne hore slamkou. Tento pohyb nebol ale veľmi dramatický, tak sme položili teplomer do misky s horúcou vodou. A to teda voda letela poriadne hore. Fixou sme naznačili miesto, kde sa zafarbená voda dostala najvyššie.

diy teplomer

Potom sme teplomer premiestnili do misky s ľadovou vodou a sledovali sme čo sa bude diať. Zafarbená voda v slamke začala klesať, tak ako Boribonova zvýšená teplota, keď mu ju Ankapanka začala zrážat.

Tento teplomer nezmeria presne stupne, ale ukáže aký má zvyšujúca, resp. znižujúca teplota okolia efekt na tekutinu v ňom. Pretože zohrievaním sa kvapalina rozpína a keďže nemá kam uniknúť, stúpa v úzkej slamke smerom nahor. Ochladzovaním sa zasa sťahuje a klesá nadol.

Ak chcete s takýmto teplomerom môžte experimentovať ešte viac. Môžte ho nechať vždy určitý počet hodín v každej z izieb v dome a sledovať kde máte najteplejšie. Alebo ho nechajte na jednom mieste počas viacerých dní (napríklad na slnečnom okne) a sledujte, ako bude kvapalina v ňom reagovať.

Príjemnú zábavu.

Týždne o vode sú naj. Lebo s vodou sa dá robiť kadečo a pre deti je to v lete najlepšia hračka. Ja som na tento týždeň mala pripravené parádne pokusy pre malých, aj veľkých, ale v Prečítanom lete šéfujú deti, takže to u nás vyzerá úplne inak ako som ja plánovala. Totiž, najmladší člen dostal na meninky krásnu knižku od  Rudolfa Lukeša, O neposlušnom ľadovom medvedíkovi.

A táto milá interaktívna kniha zaujala svojím spôsobom aj staršie deti.

O neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Maruška, medvedíkovu nechuť naučiť sa plávať, so smiechom okomentovala, že sa mu vraj vôbec nečuduje, veď tam musí byť taká strašná zima. Potom sa zamyslela Juli, ako je možné že voda im tam nezamrzne, keď na Severnom póle je väčšia zima ako býva u nás, a tu rieky a jazerá zamŕzajú.

Mne hneď zablikala kontrolka a premýšľala som ako spoločne môžme hľadať odpovede na tieto otázky. Takže náš týždeň o vode, je o vode arktickej, slanej a o ľadových medveďoch.

Pokus č.1

Najprv sme sa si ukázali ako je to s tou studenou vodou, ktorá nezamŕza. Vzali sme si dve misky, do oboch sme naliali po pol litra studenej vody. Jedna miska predstavuje jazero so sladkou vodou a v druhej je náš oceán. Už aj malé dieťa vie, že voda v oceánoch je slaná, preto sme do misky s oceánom primiešali 3 lyžice soli. Keď sa soľ úplne rozpustila, dali sme obe misky do mrazničky na 5 hodín.

Samozrejme, že dospeláci vedia, čo sa stalo. Sladká voda zamrzla na kosť a slaná nie. Je to preto, že soľ znižuje bod mrznutia vody, takže oceánu nestačí 0°C , potrebuje oveľa nižšie teploty.  (Mimochodom, pamätáte si náš minuloročný experiment, keď sme pomocou soli vyrábali zmrzku? Ak nie, tak kuk sem)

o neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Teraz nastal čas zodpovedať Maruškinu otázku, či nie je ľadovým medveďom zima. Tak som trošku hľadala v múdrych knihách a sama som bola prekvapená čo som zistila. Samozrejme dievčatá mi povedali, že medvede majú hrubú srsť, ktorá ich chráni pred zimou. Áno, ich tajomstvo je v srsti ale nielen v tom, že je hustá.

Vedeli ste, že chlpy ľadového medveďa sú duté? A že vôbec nie sú biele ako si myslíme, ale priesvitné? A že pod týmito chlpmi má čiernu kožu?

Toto je ich tajomstvo. Dutá srsť pohlcuje slnečné lúče a vedie ich priamo na kožu medveďa, ktorá kedže je čierna, teplo z nich  absorbuje a macka ohrieva. Hm, krásne vysvetlené, ale chcelo by to nejaký pokus.

Pokus č.2

Uvarte si 2 čierne kávy. Alebo tri. Jednu pre vás a dve na pokus.

Počkajte kým 2 kávy vychladnú na izbovú teplotu. Jednu potom prikryte bielou látkou, druhú priesvitnou fóliou. Oba poháre dajte na priame slnko na hodku či dve.

o neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Po tomto čase odmerajte teplotu káv. Najlepšie by bolo potravinárskym teplomerom. No žiaľ, my taký doma nemáme, ani nikto na okolí, preto sme skúšali teplotu káv, len pocitovo. A všetky sme sa zhodli na tom, že káva, ktorá bola prikrytá fóliou je značne teplejšia. Takto pomáhajú priesvitné chlpy ľadovým medveďom udržiavať teplo aj v arktickej zime.

Pri tej mackovej srsti sa natíska ešte jedna otázka. Ak má ľadový medveď priesvitné chlpy, prečo sa nám zdá, že je biely? A prečo na niektorých fotkách na internete vyzerá medveď sivo, niekde je dokonca oranžový? Za to môžu práve tie priesvitné chlpy.

Keď na medveďov svieti priame arktické slnko, priesvitné chlpy odrážajú biele svetlo, preto aj medveď pôsobí bielo. Ak by ste sa na medveďa pozerali počas západu slnka, bol by oranžový, a pri zamračenom počasí, bol by sivý.

Aj toto sme si názorne ukázali.

Pokus č.3

Vzali sme si tmavú plastelínu ktorá predstavuje čiernu kožu medveďa. Do nej sme napichali ruličky z priesvitného papieru na pečenie. Nič iné vhodné mi nenapadlo, ale nakoniec sa to ukázalo ako skvelá aktivita na jemnú motoriku.

Keď boli vzorky kože hotové, vzali sme si baterku, ktorá prestavuje priame slnko. Zdajú sa mackovia belší? Prekryli sme baterku červenou fóliou, a vytvorili sme slnko, ktoré zapadá. A vzorky boli oranžové.

o neposlušnom ľadovom medvedíkovi

Zaujímavé, že? A viete, že tieto veci o ľadových medveďoch boli novinkou aj pre kopu dospelých v mojom okolí? Tak sme zasa múdrejší a to všetko vďaka malej útlej knižočke  a detskej zvedavosti.

V máji som nestíhala písať náš každomesačný čitateľský sumár. Cestovali sme a na písanie nebolo veľa času. Ale čítali sme. Aj v karavane sa predsa dá čítať. Tak vám dnes prinášam naše májovo-júnové čítanie.

Spoločné čítanie

Cesta okolo sveta za 80 dní (Jules Verne)

Nádherne ilustrovaná, veľkoformátová adaptácia známeho románu určená pre deti od 8 rokov. Splnila moje očakávania.

Príbeh je mierne upravený, aby ho dokázali vnímať aj menšie deti. Sú z neho vynechané dlhé opisy rôznych miest, ale aj niektoré zložité myšlienkové pochody postáv. Naschvál som si každý večer čítala aj originál, aby som to vedela porovnať.

Mojim babám sa táto kniha páčila a každá si z nej vzala to svoje. Maruška pri jej čítaní kládla zvedavé otázky a páčil sa jej najmä Passepartout, Juli čakala každý deň aké dobrodružstvo pána Fogga stretne a Terezka riešila najmä vzťahy medzi postavami. Pri čítaní tejto knihy sme si vždy ukázali na mape kadiaľ Willy Fogg práve cestuje, trošku sme zabrdli do problematiky rôznych náboženstiev, riešili sme aj posun času, ale aj klimatické pásma.

To všetko sa dá vycucať z jednej detskej knihy! Len stačí debatovať s deťmi.

To jsou Benátky (Miroslav Šasek)

Ja tieto knihy z vydavateľstva Baobab milujem. Máme ich doma niekoľko. Niektoré v slovenčine, niektoré po česky. To jsou Benátky sme čítali 2 dni predtým ako sme naozaj do Benátok šli. To bola sila! Aj pre mňa, aj pre deti. Čítať o niečom v knihe a potom to v skutočnosti nájsť, niekde mimo, v cudzej krajine.

Knihu máte prečítané na jedno posedenie, ale tie kresby…tie rozprávajú vlastný príbeh.

májovo-júnové čítanie

Hlbokomorské rozprávky (Monika Kompaníková)

Táto kniha nám padla vhod práve po návrate z našich ciest. Deti a voda, to proste ide k sebe. A keď je to voda tajomná, niekde hlboko, v najhlbšej priekope sveta, ktorú obývajú kadejaké čudné živočíchy, tak je to ešte väčšie lákadlo. Okrem rozprávkového príbehu priateľstva medzi rybou Bibou a hadom Radom sa z nej dozvieme aj zaujímavé informácie o živote na morskom dne.

májovo-júnové čítanie

Na posledných stranách knihy je totiž malý atlas hlbokomorských živočíchov, ktorý deti, aj rodičov, naučí niečo nové o všakovakých morských bytostiach a podivnostiach.

Terezkine čítanie (10)

Terezka dočítala sériu Percyho Jacksona. Ešte aj na našich potulkách si našla čas, kedy sa zašila, že nikto netušil, kde je a čítala. Niekedy aj na úkor spánku (dospala to potom v aute). Dočkala som sa času, keď spolu debatujeme o knihách, ktoré sme obe prečítali. Sú to pre nás obe vzácne chvíle, niečo čo máme len my dve. Rastie mi to dievčatko (fňuk).

Julinkine čítanie (8)

Juli ma momentálne čítaciu krízu. No ja sa jej nečudujem. Poznám ju. Vždy keď sa dá (a v lete sa dá takmer vždy) je vonku.

Môj šťastný život (R.Lagercrantz, E. Eriksson)

Poznáte už sériu týchto kníh? Môj šťastný život je prvá z nich. Je o dievčatku menom Tina, ktorá si v škole nájde najlepšiu kamarátku Fridu. Spolu zažijú rôzne dobrodružstvá a Tina je najšťastnejšie dievčatko na svete. No, čo sa stane, keď sa Frida odsťahuje tak ďaleko, že už sa nemôžu s Tinou vidieť každý deň? Ostanú aj naďalej kamarátky? Bude Tina ešte niekedy šťastná?

Uff, ťažká to téma šťastia. Ale v tejto knihe veľmi citlivo podaná so zreteľom na detskú dušičku. V dnešnej dobe, keď máme pocit, že nás šťastnými dokážu urobiť len veľké veci, či gestá, Tina deťom ukazuje, že šťastie tkvie v maličkostiach.  Keď sa vám podarí preskočiť cez švihadlo 500 skokov, alebo dostanete list od najlepšej kamarátky.

Nové príbehy z dvora gazdu Fera 

Julinke doniesla túto knihu Hanka s príkazom Čítať! Tak Juli ako veľká sestra čítala. Kniha obsahuje 4 príbehy rôznych zvieratiek, ktoré žijú na gazdovstve. Sú to také milé rozprávočky pre najmenšie detičky.

Maruškine (5) a Hankine čítanie (2)

Povedz mi, kde to je (Élisabeth Marrou)

Toto je momentálne Maruškina top kniha. Listuje v nej a lepí nálepky. To prioritne. A potom sa na niektorý obrázok zadíva a dobehne za mnou, nech jej o ňom niečo prečítam. A potom sa vypytuje viac a viac.

májovo-júnové čítanie

Kniha je rozdelená do štyroch tém, Prírodné zvláštnosti, Pamiatky, Život ľudí, Zvieratá a rastliny. Dokopy je v nej 200 otázok, ktoré ale vedú k ďalším otázkam, tak buďte pripravení. Z tejto série vyšlo už viacero kníh s rôznym zameraním a všetky sú určené pre deti od 3 rokov.

Knížka samá díra, V ZOO (Ines Rarisch)

Ďalšia z radu hľadacích kníh, podobne ako známe Potulky.

májovo-júnové čítanie

Tentokrát ale aj s malou pomôckou, keď sa už v tej spleti kadejakých obrázkov neviete vyznať. Sú to okrúhle farebné výrezy, ktoré vám pomôžu nájsť odpovede na hádanky, ktoré sú na každej strane. Ale vôbec sa nemusíte držať len týchto otázok. Stojí za to preskúmať celú knihu od “hlavy až po päty”, garantujem vám, že sa dobre zabavíte.

Brown bear, brown bear what do you see? (Bill Martin Jr., Eric Carle)

Jeden deň som Hanku “načapala” ako číta z tejto knihy bábike. Wau, 2,5 ročný krpec dačo drmolil a listoval knihu. Sem tam som začula slová “medeď, konik, veeeka žaba”.

májovo-júnové čítanie

Spolu sme túto knihu predtým nikdy nečítali, ja som ju mala pri mojich učiteľských veciach, lebo som ju využívala onoho času na hodinách angličtiny. Ani neviem ako sa k nej dostala. Hanka si v nej rada listuje a komentuje veľké farebné obrázky, vlastne aj vďaka nej spoznáva nové farby. K textu sme sa s Hani ešte nedostali, za to Maruška sa už na chytľavé melodické vety v angličtine začína chytať.

A čo prinesie júl? No predsa Prečítané leto! Že nebudeme čítať sa teda vôôôbec nebojím.