v Pieninách

Túlame sa po tom našom krásnom Slovensku aj naďalej. Nedávno sme zopár dní strávili v Pieninách. Vraj je to náš najkrajší Národný park. Ja by som s tým aj súhlasila. Čo myslíte?

V Pieninách sa toho dá naozaj veľa vidieť. A je to destinácia vhodná aj pre cyklistov, aj pre rodinky s deťmi, ako aj pre náročnejších turistov. Tam si každý vyberie niečo, po čom mu srdce piští.

Červený Kláštor

Byť v Pieninách a nenavštíviť Červený Kláštor, to sa asi nerobí.

Vraj dostal meno podľa toho, že bol postavený z červených tehličiek. Mne bol známy hlavne tým, že v ňom istú dobu žil legendami opradený mních Cyprián. V každom prípade je to krásne miesto, oplatí sa tam zájsť.

v Pieninách

Dozviete sa veľa o živote mníchov v tomto kláštore. Žilo tu 12 mníchov-pustovníkov plus jeden predstavený, ako symbolika Ježisa a jeho 12 učenníkov. Každý z mníchov mal vlastný domček z modlitebňou, dielňou aj záhradkou. Momentálne je zrekonštruovaný jeden z týchto domčekov, dá sa teda do neho vojsť a všetko toto vidieť.

Po prehliadke Kláštora, zbehnite do neďalekého parku, alebo k brehu Dunajca a zakývajte pltníkom.

No a nemať fotku s Tromi korunami, to sa asi tiež v Pieninách nerobí.

v Pieninách

Osturňa

Kto má pozná, vie, že ja som turista-hľadač. Rada nachádzam nové miesta, menej zaľudnené, možno aj menej poznané. Osturňa bola pre mňa takýmto miestom. Je to typická zamagurská rázovitá dedinka s obrovským počtom dreveníc. 157 týchto dreveničiek vytvára Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

v Pieninách

Čičmanské drevenice pozná asi každý Slovák, ale tieto Osturnianske majú tiež niečo svoje. Sú ozdobené maľovanými kvetmi a typická je aj modrá farba medzi drevenými brvnami.

v Pieninách

Nám sa dokonca jeden obyvateľ ponúkol, že nám poukazuje ako to vyzerá na takom typickom osturnianskom dvore. Pozval nás dnu a my sme len žasli. Mal tam všetky možné drevené náradia, náčinia, používané v minulosti, vozy, ohlávky a všetko možné čo súvisí s hospodárením.

Ale, čo ma dostalo najviac, boli sane. Skutočné, veľké, drevené sane, na ktorých kedysi chodil kňaz posväcovať domy na Troch kráľov.

Ak sa do Ostune vyberiete, poriadne sa obujte, je to riadne dlhá dedinka.

Zábavný park a Park miniatúr Spiska kraina

Nie, nemám v nadpise chybu, len deťom sa žiadalo trošku neorganizovanej zábavy, tak sme na jeden deň zablúdili aj na poľskú stranu Pienin.

Parky miniatúr sú tam vlastne dva. Hneď v areáli zábavného parku je jeden, v ktorom sú pamiatky z podtatranského regiónu (aj slovenského aj poľského). Nájdete tam napríklad miniatúru Oravského hradu, ale aj Červeného kláštora, či pôvodnú verziu Spišského hradu.

v Pieninách

Druhý park miniatúr sa nachádza na druhej strane hlavnej cesty. V ňom nájdete sakrálne stavby, ktoré súvisia so zjaveniami Božej Matky.

v Pieninách
zmenšené Lurdy

Ak vám ešte ostane čas na nejaký výlet, môžte zbehnúť na neďaleký hrad Niedzica, je to fakt na skok.

Smerdžonka

My sme navštívili aj kúpele Smerdžonka. Prilákali nás tam farebné volskwageny, ktoré sa tam stretli z rôznych kútov Slovenska a Česka.

No aj bez nich je v kúpeľoch krásne a navyše si tam môžte načapovať liečivú vodu.

Verím, že vás naše potulky inšpirujú a tento krásny kút Slovenska niekedy navštívite.

Prečítané leto 5.týždeň, O tichu a načúvaní

Videli ste už tancovať soľ na pesničku Bad guy od Billie Eilish? Že ako to súvisí s tohto týždňovou témou O tichu a načúvaní? Čítaj ďalej a uvidíte.

Keďže u nás je ticho nedostatkový tovar, šli sme na to z opačného konca a pozreli sme sa bližšie na zvuk ako taký a hlavne na to ako sa šíri. A keď píšem, že sme sa pozreli, tak sme sa fakt pozreli.

Akože, čože? Pozreli sa na zvuk? Dá sa zvuk vidieť?

Veruže sa dá. Ukážeme vám ako na takom jednoduchom pokuse, že ho môžte spraviť hneď a zaraz vo vašej kuchyni.

Na tento pokus budete potrebovať:

  • misku
  • potravinársku fóliu alebo balón
  • tortové ozdôbky, také tie mini farebné guličky
  • soľ
  • nejaký zdroj zvuku (váš hlas, reprák, mobil…)
  • vysávač alebo metlu

Na misku natiahnite potravinársku fóliu, alebo rozstrihnutý balón. Na vrchu misky sa musí spraviť pevná blana. Na natiahnutú fóliu nasypte guľôčky. Môžte jemne v strede blany zatlačiť prstom, spraví sa priehlbinka a do nej ich vsypte, inak sa majú tendenciu hneď rozkotúľať, čo nechceme.

zvuk

A teraz prichádza na rad zdroj zvuku. Skúste guličkám zaspievať. Ústa majte tesne pri miske, nemusíte sa jej ani dotknúť a guličky sa rozkmitajú podľa intenzity vášho hlasu. Ak si myslíte, že ich rozkmitáva váš dych, skúste robiť len hmmmmm. Aj tak budú tancovať. Je možné že sa vám roztancujú po celej izbe, ale my sme pripravení, vysávač si s nimi poradí.

A kde je tá sľúbená tancujúca soľ? Nasypte na natiahnutú fóliu soľ, pustite reprák a tancujte s ňou. Zvukové vlny rozkmitajú všetko okolo seba (hlavne ak máte doma štyri baby).

No a po tancovačke, si určite oddýchnite pri dobrej knihe. U nás tento týždeň u najmladšej Hanky boduje Boribon, hlavne časť Dobrú noc Ankapanka. Dve staršie dievčatá v tichu načúvajú môjmu čítaniu magickej knihy, ktorá dostala aj mňa, Kúzelníkov slon od Kate DiCamilio.

No a najstaršia už číta tretiu časť trilógie Nespútaný chaos, kde ľudia počujú navzájom svoje myšlienky a ticho je niečo, čo by nikdy nemali objaviť.

K tejto téme však môžte vziať do rúk akúkoľvek knihu a čítať. Pretože všetky knihy majú takú moc, že vždy keď sa otvoria, každý zvuk okolo stíchne a všetko začne načúvať.

Prečítané leto, 4.týždeň: O stromoch

Čo je toto za otázka? Veď stromy nerozprávajú. Alebo? Ak ste zvedaví, odpovede môžte nájsť v knihe Počuješ rozprávať stromy? od Petra Wohllebena.

stromy

Táto kniha patrí medzi tie, ktoré musia byť vo vašej domácej knižnici. Takzvaná “masthevka”. Je mi jasné, že byty, či domy sa nafúknuť nedajú, police z knihami sa doma už prehýbajú, ale táto sa vám tam ešte určite zmestí.

Pre koho je určená?

Kniha hovorí, že pre všetky deti a zvedavcov od šiestich rokov. Potvrdzujem. Deti doma naozaj zaujala. Ale čo je ešte lepšie, ba asi aj najlepšie, kniha zaujala aj mňa. Lebo neviem ako vy, ale mňa ak nejaká kniha nebaví, ja ju proste nedokážem mojim deťom čítať. Spoločné čítanie musí byť spoločná zábava. A pri tejto knihe sme ju naozaj mali.

Mám rada knihy, z ktorých cítiť, že autor je nadšenec a znalec vo svojom obore, a to o čom píše aj dokonale pozná a žije to.

Táto kniha to má. Peter Wohlleben je dlhoročný lesník, ktorý písal hlavne knihy pre dospelých. No okrem toho, už niekoľko rokov sprevádza deti po lese a ako sám hovorí, vždy ho nudilo vysvetľovať len rozdiely medzi jednotlivými druhmi stromov. Ako dobre, že sa nakoniec odhodlal a napísal aj knihu pre deti.

Počuješ rozprávať stromy?

Počuješ rozprávať stromy? totiž nie je len taká obyčajná kniha, ktorú prečítate a odložíte pre mladšieho súrodenca. Toto je adept na časté vyťahovanie, listovanie a hľadanie inšpirácií. Je to kniha, ktorá nielen ponúka zaujímavé informácie zo života lesa, ale obsahuje aj kvízy a konkrétne aktivity, ktoré deťom (a nielen deťom) pomôžu lepšie preskúmať a možno aj pochopiť les a jeho obyvateľov.

Kniha kladie deťom také otázky, ktoré by si v živote v súvislosti s lesom zrejme nepoložili.

Viete čoho sa stromy boja? Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či chodia aj zvieratá do školy? Alebo prečo rastú na stromoch huby? Je aj v lese internet? Vedeli ste, napríklad, že malé diviaky sa rady maznajú, ale malé srnce práve naopak? Alebo, že si včely dokážu zapamätať ľudské tváre a vedia sa na ľudí aj nahnevať? Tieto a mnoho, mnoho iných otázok vás prinúti pozerať sa na les odrazu inými očami.

Počuješ rozprávať stromy?

Odkedy sme ju my čítali, prechádzky v lese už nie sú rovnaké.

Skúmame v lese internet, obchádzame korene, hľadáme spriatelené stromy, podľa vetvičiek určujeme vek stromov, všímame si, či majú stromy vyrážky, alebo jazvy a kopu iných vecí. Spoznávanie lesa je tak oveľa zábavnejšie, ako len poznávať rôzne druhy stromov, kríkov, rastlín a húb, ktoré sa v ňom nachádzajú.

stromy

Človek zrazu vníma les ako jeden veľký nový svet, ktorý vôbec nie je taký obyčajný ako sa zdá.

rozhľadňa

Čo s načatým dňom? Povedali sme si nedávno, po dobrom obede. Poďme niekam na mini výlet. Kadečo sme pogúglili, ale nakoniec vyhralo miesto, na ktoré som sa chcela pozrieť už dlhšie. Rozhľadňa Čerešenka.

Je to blízko, je to nenáročné a je to zaujímavé.

rozhľadňa

Rozhľadňa je postavená na mieste, kde sa údajne odohrala slávna bitka pri Rozhanovciach v roku 1312. Stretli sa tu vojská uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou s vojskami veľmi neprispôsobivej slovenskej šľachty. Omodejvocami, ktorý “vládli” v Košiciach, a s ktorými paktoval,aj určite všetkým známy, Matúš Čák Trenčiansky. Vraj to bola bitka veľmi krutá a krvavá, najkrvavejšia od mongolských vpádov v rokoch 1241-1242. Vyhral ju kráľ Karol Róbert, ktorý tak upevnil svoje postavenie na Uhorskom tróne.

rozhľadňa

Ja som tvor zvedavý, tak som premýšľala prečo veža vyzerá tak ako vyzerá. Na internete som našla som dve vysvetlenia. Tvar kríža vraj upozorňuje na to, že je to miesto, kde zomrelo v krvavom boji veľa ľudí. Druhá verzia hovorí o tom, že tvar kríža má pripomínať Rád johanitov, ktorí v bitke bojovali na strane kráľa, a ktorí majú v erbe biely kríž na červenom podklade. Či je to tak, či onak, rozhľadňa Čerešenka, vyzerá v tom obrovskom poli naozaj zaujímavo.

Keď už sme pri tej zvedavosti, prečo práve Čerešenka? Rozhľadňa dostala meno, podľa neďalekej čerešne, ktorá označuje hranicu medzi Abovom a Šarišom.

K rozhľadni sme s dostali z obce Čižatice. Smerové tabule v dedine a GPS v mobile nás bezpečne doviedli do poľa, kde už parkovalo zopár áut. Odtiaľ sme sa prešli pár metrov k rozhľadni. Čerešenka nie je vysoká, meria len okolo 12 metrov, ale to stačí, aby ste z jej vrchu videli krásny panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Zhora vidno aj tú čerešňu.

rozhľadňa

Pri rozhľadni sa nachádza aj niekoľko stolov, kde si môžte oddýchnuť, či ohnisko, ak by ste mali chuť si niečo poopekať. Nás ale zaujala maľovaná mapa okolia. Vďaka nej sme sa od rozhľadne vydali ďalej po stopách kráľa Karola Róberta, k prameňu s jeho menom.

rozhľadňa

Legenda hovorí, že práve tu na tomto mieste, si kráľ po boji oddýchol a osviežil sa v tomto prameni.

Prameň sa nachádza v lesíku pri hlavnej ceste, približne 8 minút cesty autom od rozhľadne. Pri smerovej tabuli sa nachádza mini (veľmi mini, skoro mikro) parkovisko, kde sme odstavili auto.

Prešli sme na druhú stranu cesty a ponorili sa do lesíka. Lesná cestička nás priviedla k ďalšej smerovej tabuli, podľa ktorej sme mali ísť po okraji lesa 60 metrov a tam niekde sa prameň nachádza. Tento údaj však nie je presný, po 60 m sme nenašli nič, len lesnú húštinu. Rozliezli sme sa teda viac po lese, lebo veď piť z prameňa, z ktorého pil v 14 storočí náš kráľ sme veľmi chceli. Prameň sme nakoniec našli oveľa nižšie, približne 130 m od pôvodnej tabule.

Keby nebolo malej striešky nad prameňom, asi si ho ani nevšimneme. Vyzerá to tak, akoby sa o toto miesto už dlhšiu dobu nikto nestaral. Podľa fotiek na internete toto miesto vyzeralo čistejšie a upravenejšie pár rokov dozadu. Tak snáď sa čoskoro nájdu nejakí nadšenci, ktorí toto miesto znova zveľadia.

Zanedbané prostredie nám ale nebránilo v tom, aby sme si tam na chvíľu neoddýchli a neokoštovali čistú pramenistú vodu, podobne ako uhorský kráľ pred viac ako 700 rokmi.

Naše krátke historické putovanie sa tu skončilo, aj keď ja som si ešte robila zálusk na Náučný chodník stredovekého času v neďalekej obci Beniakovce. No blížiace sa čierne mraky nám jasne ukázali, že na toto bude čas niekedy inokedy.

Prečítané leto, 1.týždeň: O mestách

Prečítané leto sa aj tento rok hlási o slovo. Už piatykrát, wow. A ja sa teším, že znova môžme byť jeho súčasťou. U nás to bude o to zaujímavejšie, že máme doma čitateľov z rôznych kategórií. Jeden kus bádateľa-poslucháča, jeden kus prváčika, jeden kus odradenca a 2 kusy rozbehnutého čitateľa (akurát fakt neviem, kde mám zaradiť hlavu našej rodiny 🙂 )

mesto

Prvý týždeň sú v hlavnej úlohe mestá. To je taká krásna a široká téma, že juj. Na čítanie sme si vybrali tieto knihy:

  • To je Londýn od Miroslava Šaška,
  • To je Rím tiež od Miroslava Šaška
  • Líza, mačka z Trojice od Jána Uličianskeho
  • Pozri, čo je na svete od Nataši Tánskej
  • Nikdekoľvek od Neila Gaimana

A teraz veľký pozor!

Dajte si pozor na Šaskove knihy. Hrozí pri nich nebezpečenstvo, že vás deti prinútia cestovať. Nám sa tak nejak podobne stalo s knihou Tohle jsou Benátky, keď sme jednoducho do tých Benátok museli vycestovať. No a od včera doma nepočúvam nič iné, len kedy už pôjdeme do toho Londýna, lebo jednoznačne musíme vidieť ako sa otvára Tower Bridge a aký vysoký je Big Ben.

mesto

Knihu Líza, mačka z Trojice som vybrala pre nášho čitateľa-odradenca, hoc je pôvodne zaradená do výberu pre deti do 8 rokov. Pre odradencov je ale dôležité, aby čítali hlavne niečo čo ich bude baviť. No a zvieratko v knihe, málo strán, plus známe mesto, na ktoré máme dobré spomienky, to je takmer 100% istota, že sa do takejto knihy pustí.

Nikdekoľvek si zatiaľ požičiavame s Terezkou. Ona číta do polnoci, ja cez deň na terase pri kávičke. Takéto fantasy svety sú niečo pre nás obe.

Kniha Pozri, čo je na svete je jedna z najobľúbenejších kníh našej Hanky. A najradšej má práve tú časť o meste a dedine. Textu v nej nie je veľa, ale oveľa viac ju bavia ilustrácie. Tie si obzeráme stále dookola a stále dookola “čítame” aké rôzne budovy sa v meste nachádzajú. No a práve toto ma inšpirovalo k jednej jednoduchej aktivitke.

mesto

Vyrobíme si papierové mesto s rôznymi budovami!

Jeho výroba je veľmi jednoduchá a nenáročná. Ak máte doma obyčajný (alebo aj farebný, vzorovaný, trblietavý a kadejaký iný) papier a čokoľvek na kreslenie, tak sa môžte do stavania mesta pustiť aj hneď. Také je to jednoduché.

  • Ako prvé potrebujete štvorec papiera, ktorý preložíte na polovicu (zhora dole, dole sa bude papier otvárať)
  • Vzniknutý obdĺžnik znova preložte na polovicu a zas vystrite, ta stredová čiara bude pomáhať
  • Chyťte jednu stranu obdĺžnika a preložte ju k stredovej čiare, to isté spravte z druhou stranou obdĺžnika
  • Posledným krokom je spraviť na domčekoch strechu. Môže sa to javiť ako náročná práca ale vôbec to nie je také zložité. Chyťte vzniknutý obdĺžnik hore pri zhybe a ťahajte obe strany smerom dolu a od seba.
  • Hotové domčeky dokreslite podľa vlastnej fantázie. A nezabudnite, že sa dajú otvoriť a aj tam dotvoriť
papierové mesto

Potom už len stačí domčeky rozostaviť podľa fantázie a papierové mesto osídliť, hoc aj panáčikmi z Lega, prípadne nejakú lego budovu dostavať.

papierové mesto
mesto

My sme si na týchto domčekoch precvičili aj angličtinu, lebo dozadu som napísala názvy jednotlivých budov po anglicky. To, že sa pri skladaní cvičí jemná motorika, to je hneď jasné.

A viete, čo je na tom všetkom najlepšie? Že hoci sa mesto postavilo raz-dva, počas daždivých chvíľ deti zabavilo na dosť dlhú dobu (a stále ešte veru zabáva).

cudzie jazyky

Asi pred rokom sme prestali doma používať učebnice angličtiny. Aj keď angličtina u nás doma patrí medzi obľúbené predmety, videla som, že dievčatá nebaví jej učenie klasickou formou z učebnice. Začala som teda hľadala spôsob ako sa cudzie jazyky učiť inak.

Doma sme vyskúšali rôzne učebnice, no ani jedna nám nesadla. Prvá veľká prekážka, na ktorú sme narazili bola NUDA. Hoci sme mali učebnice naozaj rôznorodé, vždy sa stalo, že po určitom čase sa tak vzdialili od záujmov našich detí, že medzinárodná vesmírna stanica sa mi niekdy zdala bližšie.

Ďalšia vec, ktorá úplne zabíjala radosť z cudzieho jazyka bola GRAMATIKA. Áno, gramatika je dôležitá, ale dôležitejšia je radosť z poznávania niečoho nového, radosť z toho, že mi druhí rozumejú, hoci rozprávam aj s chybami. Ak bazírujeme na správnej gramatike príliš skoro, zabijeme tú radosť v deťoch možno aj navždy.

Veľkým impulzom, prečo som odložila učebnice a skúsila to inak, bola stránka Jazykový mentoring. Aj keď je stránka určená primárne pre dospelých študentov, rôzne rady z nej sa dajú prispôsobiť aj deťom. U nás to zafungovalo, pretože práve za toto “bezučebnicové” obdobie spravili dievčatá v angličtine naozaj veľký pokrok.

Tak ako teda dosiahnuť, aby sa deti učili cudzí jazyk a nestratili pri tom motiváciu a radosť? Vsaďte na to, čo baví vaše deti najviac a predložte im to v cudzom jazyku.

Čítanie

Knihy sú u nás doma základ. Takže aké knihy čítať? Na začiatku sú super knihy od vydavateľstva Usborne a pre staršie deti jednoznačne dvojjazyčné knihy a zjednodušené čítanky.

Dvojjazyčné knihy, sú knihy, v ktorých sú príbehy písané v dvoch jazykoch. Na jednej strane nájdete príbeh napr. v angličtine, a na druhej preklad v slovenčine alebo češtine (českých je viac).

Tieto knihy existujú v rôznych úrovniach, čiže si môžte vybrať, podľa toho kde sa aktuálne v jazyku nachádzate. Príbehy v nich sú písané naozaj zjednodušene. Neočakávajte nejaký extrémny literárny zážitok, ale svoj účel plnia ideálne. V týchto knihách sa na konci nachádzajú aj cvičenia k jednotlivým kapitolám.

Zjednodušené čítanky tak isto existujú pre rôzne jazykové úrovne, ale tieto nemajú preklad do slovenčiny. Obsahujú ale audioknihu. Sú perfektné, pretože kniha je načítaná native speakerom. Zapnete si do uší audioknihu, do rúk chytíte knihu a absorbujete cudzí jazyk viacerými zmyslami.

Ja odporúčam tieto dva druhy kníh striedať.

cudzie jazyky

Počúvanie

Cudzie jazyky sa deti učia na začiatku hlavne počúvaním. Je úplne bežné, že malým deťom pustíme na youtube kadejaké anglické pesničky, veď nech niečo z toho jazyka pochytia, no čím sú deti staršie, už od toho upúšťame.

Ak sú vaše deti “čumilovia” ako naša Terezka, využite to v prospech cudzieho jazyka. Dovoľte im pozerať nejaký seriál, ale nie v slovenčine. A ak máte tú možnosť, zapnite im k tomu tiež titulky v cudzom jazyku. Budú cudzí jazyk počúvať, aj čítať.

Na toto je skvelý Netflix, u nás doma pomáha s cudzím jazykom nám všetkým. Zo začiatku je to vždy náročnejšie, nerozumieme takmer nič, alebo len veľmi málo. No nie nadarmo sa hovorí, že trpezlivosť ruže prináša. Vydržte a uvidíte.

Rozprávanie

Cudzí jazyk sa ale učíme hlavne preto, aby sme ním vedeli rozprávať. No a rozprávať sa naučia deti len rozprávaním. Výhodu teda majú tie deti, ktoré majú s kým “pokecať”.

Priznávam, nám sa to doma zo začiatku zdalo čudné, rozprávať s deťmi v inom jazyku, ako materinskom, ale nejako sa to potom rozbehlo.

My napríklad využívame naše časté dlhé cestovanie. V aute, keď už je veľká nuda, zapneme anglický mód a deti musia rozprávať len po anglicky. Samozrejme, že sú to aj vety kostrbaté, nesprávne, ale aj to sa ráta. Ide o to, aby rozprávali, hoci aj s chybami, aby nemali blok, len preto, že nevedia gramatiku, či to správne slovo. Veď nikto učený z neba nespadol. Viem, že veľakrát rozprávame s chybami, ale viem aj to, že keby sme sa ocitli v anglicky hovoriacej krajine, už by nám tam rozumeli. A to je predsa cieľ.

So staršími dievčatami, sa už dá rozprávať plynulejšie. Väčšinou si povieme tému a krútime sa okolo nej. Neverili by ste ako sa vedia deti vymotať, keď musia.

No a čo keď nikto doma nevie po anglicky? Deti by sa napríklad mohli rozprávať po anglicky s inými deťmi. Nestávalo sa vám, že keď deti pozerali nejakú obľúbenú rozprávku v češtine, že potom sa po česky aj hrali? Nám sa to stávalo neustále, keď boli menšie. Teraz už v ich hrách fičí angličtina.

Písanie

Ja nie som veľký zástanca písania v cudzom jazyku vo veľmi skorom veku. Podľa mňa majú deti dosť starostí s naším materinským jazykom, Ale predsa občas píšeme. Píšeme však len tie slová a výrazy, ktoré práve potrebujeme, pretože akurát pracujeme na nejakom projekte.

Tak napríklad, práve teraz Juli pracuje na projekte o vlkoch. Z knihy, ktorú sme si najprv prečítali, si vypisuje do tohto projektu celé vety. Pochytí tak slovíčka v kontexte a v téme, ktorá ju baví. Tak je väčšia pravdepodobnosť, že si ich zapamätá natrvalo.

cudzie jazyky

Gramatika

Ako som už spomínala, gramatika je dôležitá.

No neskôr. Nie v tretej, štvrtej, či piatej triede. Ak deti budú jazyk najprv veľa počúvať, potom si niečo prečítajú a budú si ho trénovať rozprávaním, gramatiku pochytia intuitívne. Presne tak, ako sa malé dieťa učí rozprávať svojim materinským jazykom. Keď sa konečne rozrozpráva, tiež nerieši aký čas do vety patrí, alebo či používa modálne slovesá.

Keď sa zo svojho obľúbeného seriálu naučia nejaké vety a výrazy, nebudú ich analyzovať, ale ich začnú používať. Nebudú riešiť, že nevedia 50 rôznych nepravidelných slovies, ktoré sa museli nabifliť, ale pritom ich ešte nepoužili. Budú spokojné, že vedia len 10, ktoré aj reálne používajú.

Ak sa z učenia cudzích jazykov nestane pre deti strašiak, raz príde aj ten čas, kedy si samé začnú gramatiku všímať a všetko zapadne na svoje miesto v tom správnom čase. Ale to sa nestane, ak gramatika bude postavená nad všetky ostatné jazykové zručnosti a vezme im z učenia radosť.

Poznámočka na záver

Nevyčleňujte cudziemu jazyku len niektoré dni. Venujte sa mu každý deň. 20-30 minút denne zábavného učenia jazyka spraví oveľa viac ako 45 minút 3x do týždňa s nudnou učebnicou.

Aj prváci už vedia robiť projekty. Dôkazom je naša Maruška. Tá sa v tom celkom vyžíva. Naposledy spravila projekt, ktorý nazvala Jarné kvety.

Začalo to tým, že sme sa hrali von na dvore a zisťovali sme aké rôzne kvety nám tu rastú a kvitnú. Dostala som nápad, že si niektoré jarné kvety môžme vylisovať. Natrhali sme teda púpavu, modrice, tulipán aj narcis. Neskôr sa nám podarilo nájsť aj margarétku a asi posledný podbeľ sezóny.

Kým naše kvietky oddychovali v lise, Maruška sa začala zaujímať o to odkiaľ vlastne vyrastajú. Tak sme si na záhrade pozreli rôzne korene kvetov. Tulipánová cibuľka mala najväčší úspech. Niekoľko z nich sme si vykopali zo zeme, aby sme si ich mohli prezrieť aj zvnútra.

Keď už sme poriešili korene, na rad prišli listy, stonky a kvety. Aké rôzne listy majú kvety? Na čo slúži kvetom stonka? Aké rozmanité farby na dvore nájdeš?

jarné kvety

Vylisované kvety sme nalepili na výkresy priesvitnou lepiacou páskou, každému sme prilepili jeho meno. Keďže Maruška rada píše (normálne z toho padám na zadok), rozhodla sa pripísať prvú slohu z jednej známej pesničky, ktorú si pospevovala, keď sme “pitvali” tulipánovú cibuľku.

Upršané a studené dni, keď sme sa nemohli učiť vonku sme využili, ako inak, na tvorenie. Tak sa nám do projektu dostali tulipány ako jednoduché origami kvietky. Ako ich poskladať som našla tu.

jarné kvety

Jarné kvety sme našli aj v jednoduchej anglickej básničke, na ktorej si Maruška zopakovala názvy kvetov, aj farby.

jarné kvety

Obrázok na titulnú stranu vyrobila v programe Tux paint, ktorý sa dá voľne stiahnuť. Je to veľmi jednoduchý program na výrobu rôznych obrázkov, či dokonca puzzle.

Jarné kvety

Keď sa znova po niekoľkých dňoch vyčasilo, vrátili sme sa s učením na dvor. Pozorovali sme, čo nové nám v záhrade narástlo, či pribudla nejaká farba. Spravili sme si aj tzv. Hľadanie pokladov. Aby sa zapojila aj Hanka, hľadali sme prírodné poklady rôznych farieb.

Takéto hľadanie pokladov v prírode si môžte vytvoriť na akúkoľvek tému. Deti môžu hľadať rôzne farby ako my, alebo môžu hľadať čo najviac rôznych vecí v jednej farbe. Zaujímavé by mohli byť paličky v rôznych dopredu dohodnutých tvarov, alebo predmety, ktoré sú chlpaté, či mäkké. No možností je naozaj nespočetne veľa.

Choďte s deťmi von a nechajte ich objavovať okolitý svet. Tak uvidíte, čo ich zaujme najviac a aké úžasné nápady im samým napadnú. Vnútorná motivácia má veľkú silu.

Ako som sľúbila nedávno, pridávam ďalší článok o tom, ako sa dá učiť dejepis bez učebníc. Dnes si vezmem na mušku knihy s príbehmi.

Niekomu sa môže zdať, že fitkívne príbehy hoci aj s historickým pozadím nás nemôžu ničomu naučiť, no je to obrovský omyl. Podľa môjho pozorovania sa deti z takýchto príbehov naučia oveľa viac ako z encyklopédií. Je to zrejme preto, že sa nechajú do príbehu vtiahnuť a prežívajú ho spolu s postavami. A už je poriadne dávno známe, že ak sa nášmu mozgu niečo páči, tak spolupracuje oveľa ľahšie. Preto si z takýchto príbehov deti odnášajú oveľa viac ako z memorovania učebnice.

Detektívi v čase

Hlavnými hrdinami v týchto knihách je trojica kamarátov, ktorí sa pomocou stroja času dokážu dostať do rôznych historických dôb. Ako na potvoru, vždy keď tam prídu, musia riešiť nejakú záhadu. Knihy sú napínavé, dobre sa čítajú a deti sa z nich veľa dozvedia nielen o skutočných historických postavách, ale napríklad aj o móde danej doby, staviteľstve, či o jedle. Túto sériu odporúča každý čitateľ z našej rodiny.

dejepis
Kouzelný atlas

Táto séria vychádza v Čechách a hlavnou hrdinkou je Bára. Pomocou kúzelného atlasu sa tiež premiestňuje v čase a rieši záhady. Ak vám nevadí čestina, vrelo túto sériu odporúčame. Má totiž jednu veľkú výhodu oproti Detektívom v čase. Mapujú aj historické udalosti nám Slovákom blízke.

dejepis

Grécke báje

Ak chcete spoznať Grécko, musíte prečítať Staré grécke báje a povesti, to vám odkazuje Terezka. Ja ju doplním, že pre mladších čitateľov sú vhodnejšie Grécke mýty pre deti, keďže v nich je menej násilia a krvi.

dejepis

Pre zdatnejších čitateľov, ešte naše znalkyňa Grécka, odporúča sériu Percy Jackson. Z histórie Grécka sa z nej síce veľa nedozviete, ale spoznáte takmer všetky grécke božstvá a prežijete s nimi rôzne mýty v modernejšej podobe. U nás to bol práve Percy, kto odštartoval u Terezky jej záujem o dejepis a hlavne o Grécku históriu.

M.R. Stefánikov, kreslený príbeh rodáka z Košarísk

O slovenských dejinách a hlavne o našich dôležitých historických osobnostiach, máme na Slovensku ešte stále málo kníh, čo je veľká škoda. No zopár lastovičiek sa aj tu už nájde. Napríklad tento komiks. Je celkom obsiahly, prevedie vás celým Štefánikovým životom. Na to, že je to komiks, je v ňom pomerne dosť veľa textu, ale práve preto, že je to komiks, číta sa ľahko aj menej zdatným čitateľom.

Múr, Čierna oslava

Keď už sme pri komiksoch spomeniem knihy Múr a Čierna oslava. Oba sa zaoberajú nedávnou históriou, železnou oponou a životom za ňou. Čierna oslava podrobnejšie mapuje udalosti nežnej revolúcie. Táto kniha je zároveň prvou zo série štyroch kníh o nežnej revolúcií, ktoré by mali postupne vyjsť na našom knižnom trhu.

K slovenskej histórii jednoznačne patria Slovenské povesti. Tých máme na našom trhu našťastie dosť, stačí si len vybrať. U nás doma sú obľúbené Slovenské povesti z hradov a zámkov.

Príbehy z príborníka, Noční špióni

Ak hľadáte niečo k druhej svetovej vojne, k téme holokaustu, my môžme odporučiť tieto príbehy. Hlavnou postavou je 13 ročná Gabika, ktorá počas vojny žije Československu a prežíva na vlastnej koži, všetky hrôzy, ktoré so sebou vojna prináša.

dejepis

Vojna, ktorá zmenila Rondo

Táto kniha nie je o žiadnej konkrétnej vojne, aj Rondo je mesto vymyslené. Je to kniha o tom čo vojna so sebou nesie, ako dokáže ničiť a aké stopy zanecháva aj keď raz odíde. Neobsahuje veľa textu, väčšiu výpovednú hodnotu v tejto knihe so sebou nesú nádherné ilustrácie.

Gamebook, preži vlastné dobrodružstvo

Poznáte túto sériu? Sú to také útle knižočky, kde si vytvárate vlastný príbeh. Ak sa váš hrdina ocitne na nejakej križovatke máte na výber, ktorou stranou v knihe chcete pokračovať a podľa toho určujete jeho osud.

Navyše tieto knihy sa len nečítajú, ale aj hrajú. Každý hrdina v knihe má nejaké body za zdravie,útok a silu a počas čítania/hrania môžte získavať zbrane, či elixíry, ktoré potom máte možnosť rôzne použiť. Napríklad v bitkách s nepriateľmi, keď sa snažíte zachrániť vlastnú kožu.

My máme zatiaľ doma knihy o Keltoch a bohovi Apolónovi. V týchto knihách sme nenašli žiadne historické fakty, roky, či skutočné udalosti. No spoznali sme skrze ne napríklad keltské zbrane, keltské oblečenie, alebo povahu boha Apolóna. Najdôležitejšie však je, že ich čítanie-hranie si vždy užívame. A aj keď sme ich čítali už niekoľkokrát, nikdy nevieme ako náš príbeh skončí, či to prežijeme v zdraví, či nás neotrávi nejaký druid, alebo žiarlivá bohyňa.

V dnešnej dobe už je na našom knižnom trhu oveľa väčší výber dobrých kníh na dejepis. Ak máte nejaké skvelé tipy, tak sa s nami o ne podeľte. Dejepis je u nás obľúbený predmet a každá nová dobrá kniha nás len poteší.

dejepis

Učebnice doma používame veľmi málo. Nahrádzame ich kvalitnými knihami. A keďže jedným z najobľúbenejších predmetov sa u nás doma stal dejepis, dnes vám odporučím zopár našich obľúbených kníh, cez ktoré spoznávame históriu.

Keď som knihy dávala dokopy, zistila som, že ich máme doma veľmi veľa, takže článok som rozdelila na dve časti. V prvej časti nájdete podľa nás, tie najlepšie historické populárno-náučné a encyklopedické knihy. V druhej časti sa zameriam na príbehy.

Tak poďme na to.

Začnem našim najnovším prírastkom. Je to kniha Časopédia. Zrejme ste už o nej počuli. A ak ste váhali, či si ju kúpiť alebo nie, tak neváhajte. Podľa nás je úplne úžasná. Dejiny nepreberá iba chronologicky, ale hlavne tématicky. Predstavte si akúkoľvek tému, dejiny hudby, Mezopotámiu, či dejiny hier. Tieto a ešte oveľa viac tu nájdete spracované v časových priamkach od výmyslu sveta. Každá časová priamka je originálna a svojím spracovaním odráža danú tému.

dejepis
dejepis
dejepis

Ak vám viac vyhovuje čítať si o dejinách chronologicky, určite siahnite po knihe Cesta naprieč dejinami. Je nádherne ilustrovaná, zbytočne neprepchatá suchými faktami, doplnená o dejepisné mapy, ktoré často priamo v učebniciach dejepisu chýbajú.

dejepis

Pozornosť si zaslúži aj kniha História Európy. Deti zaujme hlavne ilustráciami a komiksovými bublinami, vďaka ktorým dejepisné fakty na chvíľu ožijú.

dejepis

Menej encyklopedické a viac rozprávačske sú knihy Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov a Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Cez krátke rozprávania vás prevedú dejinami od praveku až po súčasnoť. Nevymenuvávajú len holé fakty a roky, ktoré sa tak ťažko deťom učia. V týchto knihách viac do popredia vychádzajú vzájomné historické súvislosti a vzťahy. Aj mne, ktorá som vždy dejepis mala rada, veľa veci dokliklo práve pri týchto knihách.

Podobnou knihou je aj menšia knižocka Dejiny statočného národa Slovenského. Povedala by som, že ide viac o populárnu ako náučnú knihu. Aj keď sa tu určite nájdu dôležité historické udalosti, je viac zameraná na zaujímavosti a rôzne historické kuriozity. Je písaná s humorom, ktorý je deťom blízky. Určite sa im bude páčiť.

Doma dosť často pracujeme aj s knihami z vydavateľstva Fonibook. Nenáročný text je doplnený zaujímavými ilustráciami. A keďže sa každá kniha zaoberá iným historickým obdobím, ľahko si z nich vyberiete tu, ktorú práve potrebujete.

Ak hľadáte knihu o svetových osobnostiach, odporúčame knihu Osobnosti hisórie sveta. Tu už očakávajte hutnejší text a podrobnejšie informácie. Je vhodná pre staršie deti a dospelých.

dejepis

Tí mladší môžu siahnuť po knihe Panovníci na území Slovenska. Táto oboznamuje deti so základnými informáciami o našich panovníkoch od Sama až po Karola IV.

No a na záver ešte jeden skvelý tip, ktorý možno poznáte z TV. Ide súťaž Daj si čas, ktorá beží každú sobotu doobeda na Jednotke. Z tejto súťaže vzišli už 4 knihy.

Každá sa zaoberá inou oblasťou histórie. Okrem faktov tu nájdete aj zábavné komiksy, kvízy, pikošky, ktoré sa v učebniciach dejepisu nenachádzajú, no okrem je v nich aj priestor na rozvijanie kreativity. Sú naozaj skvelé a dejepis s nimi je hneď zábavnejsí.

Tak toto boli tie naše naj knihy na dejepis. V druhej časti sa pozrieme bližšie na príbehy, ktoré sú výborným prostriedkom na spoznávanie histórie.

tkané stromčeky

Každý rok pred Vianocami vyrábame s dievčatami nové ozdoby. A každý rok to skúšame inou technikou. Vyrábali sme napríklad zamotané ozdoby, ozdoby zo slaného cesta, šili sme flicové stromčeky a kopu iných vecí. Tento rok som na internete narazila na tkané stromčeky. Pre naše tvorivé ruky ako stvorené.

Vybrali sme vlnu zo skrinky, zvyšné polystyrénové taniere, ktoré ešte ostali z letných grilovačiek a pustili sme sa do toho.

Osnovu na tkané stromčeky sme namotali na taniere, ale ak ich doma nemáte, kartón poslúži rovnako dobre. Taniere majú tú výhodu, že majú zdvihnutý kraj, preto sa pod namotanou osnovou vytvorí priestor a deťom sa ľahšie potom tká.

Na tanier som spravila niekoľko zástrihov. Hore dva a dolu osem (čím viac zástrihov dolu, tým bude stromček širší).

Z bavlnky som odstrihla dlhý kus, ktorý som prehla na polovicu. Prehnutou časťou som bavlnku prevliekla cez dva horné zástrihy. To bude uško na zavesenie hotového stromčeka. Voľné konce bavlnky som potom prevliekala, vpredu na tanieri smerom dolu cez dolný zástrih a na opačnej strane taniera zas smerom hore.

Na záver sme voľné konce zviazali spolu pod horným zástrihom.

Keď je namotaná osnova, môžme začať tkať. Vezmete si vlnu koniec zauzlíte o prvú bavlnku na osnove a omotávate okolo osnovy. Vždy ide vlna na striedačku, raz hore nad osnovnú niť, potom dolu. Na konci riadka otočíte smer a znova pokračujete, raz hore, raz dole pod osnovnú niť.

Nezaťahujte silno, aby sa vám stromček nedeformoval. Jednotlivé riadky ukladajte tesne pod seba, poprípade ich jemne prstom posúvajte smerom hore, aby v stromčekoch nevznikali diery.

tkané stromčeky

Na zmenu farby stači na koniec vlny uzlíkom napojiť ďalšiu vlnu podľa výberu. Pokračujte v tkaní kým stromčeky nemajú takú veľkosť ako sa vám páči.

Ak chcete utkať kmeň, napojte sa hnedou vlnou a tkajte len na stredných štyroch osnovných nitiach. Na zakončenie stačí zauzliť koniec vlny o osnovu.

tkané stromčeky
takto vyzerá utkaný stromček, ešte na tanieri

Teraz potrebujeme dať stromčeky dolu z taniera. Vzadu prestrihnite všetky natiahnuté nite a potom spolu zviažte vždy dve osnovné nite dokopy. Tak zamedzíte páraniu stromčekov.

Opatrne dajte stromček dolu z taniera. Hore vám vznikne slučka na zavesenie a voľné konce osnovných nití znovu zviažte spolu. Poodstrihujte zvyšky nití a stromčeky sú hotové.

My sme na niektoré tavnou pištoľou dolepili korálky alebo pompom guličky na ozdobu.

tkané stromčeky

Takéto tkanie je perfektná vec na precvičenie jemnej motoriky, a zvládnu ho aj mladší školáci. Naša prváčka si utkala svoj stromček úplne sama.

A o tom aký je to relax, pracovať len rukami, ani nehovorím.