dioráma obeh vody

Viete, čo je dioráma? Podľa výkladového slovníka je to nejaký veľkoplošný obraz s plastickým popredím, ktorý má budiť dojem trojrozmernosti.

U nás doma je ich výroba v poslednom čase veľkým hitom. Dievčatá ich vyrábajú ako svoje školské projekty na rôzne témy, ale kým sa s nimi budú môcť prezentovať na skúškach, využívajú ich aj na hranie.

Vytvoriť diorámu z doma dostupných vecí nie je vôbec zložité. Základ je mať krabicu. My najradšej používame krabice od topánok. Využijeme nielen samotnú krabicu, ale aj jej vrchnák. Ďalšie dôležité veci, ktoré ale určite doma máte sú rôzne druhy papierov, štetce a temperkové farby, chlpaté drôtiky, špagát, šnúrky, rôznofarebné sáčky. Zídu sa aj kamienky, či filc, alebo penová guma. Na lepenie používame tavnú pištoľ a tyčinkové lepidlo.

Dioráma môže zachytávať akýkoľvek mini svet. Život pod vodnou hladinou, africkú púšť, krajinu jednorožcov, scénu z obľúbenej rozprávky, jednoducho čokoľvek, čo deti zaujíma.

dioráma

Keď si rozmyslíte aký svet vaša dioráma bude predstavovať, ako prvé vytvorte pozadie. Na spodok a boky krabice ho môžte namaľovať temperkami, alebo nalepiť farebný papier, či fotografiu.

dioráma

Postavte krabicu na vrchnák a môžte začať s tvorením vášho mini sveta. My doma, nezlepujeme vrchnák s krabicou, preto môžme diorámu kedykoľvek vrchnákom zatvoriť a inokedy zas rozložiť. Takto poskladaná dioráma si ľahšie nájde miesto v izbe, ak ju deti práve nepotrebujú a tiež sa ľahšie preváža z miesta na miesto. Na záver už len stačí dodať rôzne postavičky, či zvieratká, ktoré vo vašom mini svete žijú.

dioráma

My sme doma vyrábali diorámy keď sme sa učili o podnebných pásmach. Dievčatá vyrobili diorámu dažďového pralesa, savany a polárnej oblasti. Jednu diorámu sme vyrobili aj keď sme si opakovali učivo o kolobehu vody.

dioráma obeh vody

Do vášho výtvoru môžte pridať aj rôzne popisky, alebo môžte zvonku na krabicu prilepiť papier s vysvetlením, o čom váš mini svet je. Všetko je to len na vašom uvážení a estetickom cítení.

Keď som našla na internete tento pokus, hneď som vedela, že to bude pecka. A aj bola. Veď kto by nechcel vedieť a vidieť, ako vzniká hovienko? Zozbierali sme všetko potrebné a šlo sa na vec.

Začiatok tráviacej sústavy, naše ústa, predstavuje obyčajná miska. Potrhali sme (niektorí postrihali) do nej chlieb, tak ako keď naše zuby rozhryzú jedlo na malé kúsky. Zapili sme ho mliekom a pridali sme aj vodu, namiesto slín.

Teraz na rad prichádzajú zadné stoličky, ktoré jedlo poriadne podrvia. Tak sme chlieb v miske poriadne popučili. V tejto fáze je ešte náš pokus celkom slušný. 🙂

pokus traviaca sustava

Takto premiešané a požuté jedlo ide pažerákom priamo do žalúdka. Pažerák v našom pokuse predstavuje lievik a žalúdok je uzatvárateľný sáčok. V žalúdku sa k jedlu pridávajú aj kadejaké tráviace kyseliny, tak sme do sáčku priliali ocot.

Sáčok sme uzavreli a pohyby žalúdka sme simulovali našimi rukami. Dievčatá mali zatvorený sáčok poriadne postláčať a premiesiť, tak ako to robí náš žalúdok. Bolo to pre ne trošku nechutné, vidieť požutý chlieb a stláčať to, hoc aj cez sáčok.

pokus tráviaca sústava

Potrava ide zo žalúdka do tenkého čreva, odkiaľ sa vstrebávajú do tela živiny. Tenké črevo je v našom prípade stará silonka, do ktorej sme premiestnili hmotu zo sáčku.

Táto časť pokusu bola pre baby najviac nechutná a fúúúúj. Keďže hmota, s ktorou pracujeme je mokrá, cez očká silonky ľahko prejde takmer všetko tekuté. Takto nejako sme si predstavili vstrebávanie živín do tela. Upozorňujem, že túto časť pokusu, treba robiť nad nejakou miskou.

V silonke ostáva len tuhá hmota. Tá sa ďalej posúva do “hrubého čreva”, takže sme zabalili naše “jedlo” to papierovej utierky, ktorá absorbuje aj posledné zvyšky vody. A na záver prichádza zlatý klinec celého experimentu. Cez dierku v utierke, ktorá predstavuje ľudský konečník, si vytlačte malé hovienko. No, fuj! 🙂

pokus traviaca sustava

Priznávam sa, zabávala som sa na deťoch pri tomto pokuse.

Ako mraštili obočie, hundrali a fujkali, zapchávali si nos (aj keď to skoro vôbec nesmrdelo, len ocot bolo cítiť), ale teda precítili to poriadne. Ale aj napriek tomu, že sa im to miestami hnusilo, pokračovali až do zdarného konca Nad pocitmi znechutenia, predsa len vyhrala zvedavosť. 🙂

svetríkové tekvice

Jeseň je v plnom prúde, tak by to chcelo nejaké jesenné dekorácie. Tekvice zo záhrady sme už skoro všetky zjedli, nič neostalo na výzdobu, tak sme si nejaké museli vyrobiť. Na internete nájdete kopu návodov ako na svetríkové tekvice, my vám ukážeme ako sme ich vyrábali my.

svetríkové tekvice

Čo budete potrebovať:

  • staré svetre, či tričká
  • niečo na výplň (vatu, výplň z vankúšov, zbytky látok)
  • špagát, či rôznu vlnu
  • nožnice
  • gumičky

Na svetríkové tekvičk budete potrebovať spodok svetra alebo kúsok rukáva. Záleží, či chcete väčšiu alebo menšiu tekvicu. Odstrihnutý kúsok otočte. Z vlny alebo špagátu odstrihnite dlhý kus, prelože ho na 4 časti a zauzlite. Vložte vlnu dnu, tak aby oba konce trčali von. Tú stranu svetra, kde sa nachádza uzol na vlne, spojte gumičkou.

svetríkové tekvice

Potom sveter pretočte. Vznikne vám niečo ako vrecúško, z ktorého na spodku trčia 4 kúsky vlny. Vrecúško naplňte. My sme napĺňali výplňou z vankúšov a keď sa minula, napchali sme dnu postrihané trička a zvyšky svetra. Keď už je vrecúško plné, uzavrite ho ďalšou gumičkou. Vyformujte tvar tekvice.

Vlna, ktorá trčí odspodu, vám teraz pomôže vyformovať jednotlivé časti tekvice. Keďže je vnútro tekvice naplnené mäkkým materiálom, netreba veľa námahy. Koniec vlny obtáčajte okolo hornej gumičky.

Na záver už treba dokončiť len stopku tekvice. Jednoducho obtočte vybratú vlnu, alebo špagát okolo zvyšku svetra, ktorý ostal trčať nad tekvicou. Látka sa obtáčaním spevní, takže stopku na konci môžte aj pekne ohnúť, či si ju podľa seba natočiť.

svetríkové tekvice

My sme naše tekvičky robili z hrubého svetra a starších tričiek. Mali sme v pláne vyrobiť z neho veľkú tekvicu, ale ťažko sa nám s ním manipulovalo. Nakoniec sme z neho zúžitkovali len rukávy na menšie tekvičky. Na tie väčšie sa nám výborne hodili staré tričká.

Dokonca sme využili aj staré tepláky, ktoré už u nás doma nikomu neposlúžia. Kreativite sa medze predsa nekladú

Zo školy si pamätám, že horniny poznáme usadené, premenené a vyvreté. Toto sa drží v mojej hlave ešte od školských čias, ale to je tak všetko. Nejaká naučená poučka.

Zapamätať si nejakú definíciu nemusí byť na škodu, deti však musia chápať, čo sa učia. U nás doma nám k pochopeniu nejakého, na pohľad nudného učiva, pomáhajú rôzne tvorivé aktivity a pokusy. Aj preto sme sa o horninách nielen rozprávali, ale sme si ich zopár vyrobili z voskoviek.

Táto aktivita je trošku zdĺhavejšia, ale vôbec nie je náročná ani na materiál ani na prevedenie. Na výrobu hornín potrebujete len rôznofarebné voskovky, alobal, nádobu s horúcou vodou a strúhadlo na pastelky.

horniny

Celé voskovky predstavujú rôzne druhy kameňov, nerastov, skál. Strúhadlom sme ich nastrúhali na drobné čiastočky. V prírode sa tento proces rozrušovania nerastov a hornín nazýva zvetrávanie. Popri strúhaní sme sa rozprávali o tom, ako na skaly pôsobí slnko, vietor, dážď a čo vlastne zvetrávanie spôsobuje.

Tieto malé kúsky voskoviek sa stali základom pre vznik našich nových voskovkových hornín.

Usadené horniny

Usadené horniny vznikajú navrstvením zvetraných kúskov a následne pôsobením veľkého tlaku.

Na alobal sme navrstvili farebné nastruhané voskovky, tak ako sa vrstvia kúsky zvetraných hornín.

horniny

Potom sme ich zabalili a skúšali riadne stlačiť. Keď sme stláčali rukami, voskovky sa stále rozsypávali, tak museli dievčatá prísť na to, ako vyvinúť väčší tlak. Pomôcť môže hrubá kniha, alebo keď sa na alobal deti postavia. Takto sme vytvorili naše usadené horniny.

usadené horniny

Vyvreté horniny

Vyvreté horniny na svoj vynik potrebujú veľké teplo. Vznikajú v hĺbkach našej Zeme, alebo keď sa horúca magma vyleje na povrch a stuhne.

Tentokrát sme si z alobalu vyrobili “lodičky”, do ktorých sme dali už hotové usadené horniny (ale môžte tam dať aj nastrúhané voskovky, alebo celé kúsky voskoviek).

Lodičky sme potom položili opatrne na horúcu vodu, ktorá reprezentuje teplo vnútri Zeme. Keď sa voskovky roztopili, vybrali sme ich z vody a nechali vychladnúť.

vyvreté horniny

Premenené horniny

Tento typ hornín vzniká pri veľkom teple a veľkom tlaku.

Znovu sme teda vyrobili lodičky z alobalu, dali do nich už hotové horniny (alebo nastrúhané voskovky) a nechali ich roztopiť na horúcej vode. Následne, po vybratí z vody, sme ich ale zabalili a stlačili. Keďže už boli roztopené, nebolo treba na ne stúpať stačilo ich stlačiť rukami (pozor, alobal môže byť po vybratí z vody horúci). Vnútri v alobale bol ešte vosk teplý, nechali sme teda naše horniny chvíľu oddychovať, kým nevychladnú a až potom sme ich rozbalil.

Mala som pocit, že vždy pri rozbaľovaní alobalu dievčatá chvíľu prestali dýchať. Boli veľmi zvedavé, čo sa vnútri udialo. A ten prekvapený pohľad stál za to. Každá hornina vyzerala úplne inak, aj keď bola vyrábaná z rovnakých druhov voskoviek. Zaujímavé, že?

Myslím si, že táto aktivita dala dievčatám oveľa viac, ako by im poskytla akákoľvek kniha, či pracovný zošit.

Od tohto pokusu, vždy keď sme v prírode a dievčatá nájdu nejaký zaujímavý kameň, skúšajú hádať akým procesom vznikol. Niekedy je to naozaj ťažké zistiť, ale podstatné je, že skúmajú a bádajú. Majú oči otvorené dokorán a uvedomujú si, že aj tie obyčajné skaly majú za sebou svoj príbeh.

Takúto otázku som dostala. Zamysleli ste sa vy, dospeláci, niekedy nad tým? Súvisí to samozrejme so zeleným farbivom v listoch. Na jeseň sa listnaté stromy pripravujú na oddych, preto sa v listoch prestane tvoriť zelené farbivo, a tak sa postupne k slovu môžu dostať aj iné farbivá, ktoré listy obsahujú. Poďme sa pozrieť aké to sú.

listy

Ako? No predsa pokusom. Je trošku náročnejší na čas, ale výsledok za to stojí.

Čo si teda treba prichystať:

  • farebné listy
  • poháre (radšej vyššie, ideálne sú zaváraninové)
  • alkohol
  • papierové utierky
  • drievka alebo ceruzky

Základom tohto pokusu sú jesenné listy. Teraz ich je všade veľmi veľa, tak šup-šup na prechádzku. Listy zbierajte priamo zo stromu. Na pokus potrebujete čerstvé, nie tie, už zoschnuté, zo zeme. Nazbierané listy roztrieďte na kôpky podľa farieb.

Každú kôpku listov natrhajte, alebo nastrihajte do jedného pohára. Je to výborné cvičenie na jemnú motoriku, preto aj najmenší členovia rodiny vám môžu pomôcť.

Natrhané listy zalejte alkoholom. Stačí len toľko alkoholu, aby ním boli listy prikryté. Potom vezmite nejaké náradie z kuchyne (varešku, lyžicu, habarku) a listy v alkohole chvíľu mliaždite. Už v tejto fáze vidno, ako sa uvoľnia farbivá do alkoholu. Poháre potom prikryte fóliou a nechajte v kľude stáť do ďalšieho dňa.

Na druhý deň si nastrihajte z papierovej utierky dlhé pásiky. Jeden koniec oviňte okolo ceruzky, druhý ostane voľne visieť. Položte ceruzku na poháre tak, aby sa voľný koniec papierovej utierky dotýkal alkoholu.

Teraz už stačí len čakať. Postupne uvidíte ako sa alhohol vpíja do papierovej utierky a zároveň zo sebou nesie hore aj farbivo. Po hodine dvoch, sa vám na pásikoch ukážu rôzne farbivá, ktoré v listoch sú, aj keď sa list zdá jednofarebný. Tento proces sa volá chromatografia, zjednodušené povedané ide o oddeľovanie jednotlivých zložiek zmesi.

listy chromatografia
listy

V každom liste sme videli niekoľko farbív. Samozrejme v tom zelenom prevládalo zelené farbivo, ale našli sme ho aj v červených listoch. Síce už len máličko, ale bolo tam. Tak čo, vyskúšate?

Alebo môžte začať jednoduchšou chromatografiou, ktorú sme už kedysi s dievčatami robili (pozrite tu).

kontinenty

Skúšali ste sa už niekedy pozrieť na naše kontinenty umeleckým okom? Priznávam, mne to vôbec nenapadlo, až kým som vďaka stránke lepsiageografia.sk, neobjavila prácu japonského dizajnéra Kentara Nagai nazvanú Twelve animals. Ide o stvárnenie zvierat čínskeho horoskopu pomocou kontinentov a ostrovov. No toto sme proste doma museli vyskúšať.

Príprava na aktivitu nie je náročná. Treba si len vytlačiť mapu sveta, jednotlivé kontinenty rozstrihať a to je všetko. Samotné tvorenie je už trošku tvrdší oriešok. Ale presne o to mi išlo. Ponamáhať si trošku hlavy a prebudiť kreativitu.

Zadanie teda bolo jednoduché. Vytvorte z rozstrihaných kontinentov akékoľvek zviera. Dievčatá si najprv nastrihali kontinenty tak, že ostrovy nechali pri nich. Neskôr samé zistili, čo im ešte treba naviac dostrihať. Terezka dokonca oddelila aj Európu od Ázie, Juli ich nechala spolu.

Pri tejto aktivite sa ukázalo, že nielen výsledok, ale aj samotný proces tvorenia je dôležitý a má svoje čaro. Zrazu sme v každom kontinente videli nejaké zviera alebo časť z neho. A čo je najlepšie, každý videl niečo iné. Juli vidí v Grónsku vlčiu hlavu. Keď sme som sa ja zadívala na pootočený Africký kontinent sprava, videla sme konskú hlavu, ale ak sa zadívate bližšie na jeho ľavú stranu, možno v nej zbadáte psíka bradáča, ako sa zdalo Terezke.

kontinenty

Perfektné na tejto aktivite je to, že deti mali každý kontinent niekoľkokrát v ruke. Otáčali ho do rôznych smerov, premiestňovali po celom výkrese, takže im teraz nerobí problém rozoznať jednotlivé kontinenty, aj keby boli hore nohami.

Vytvorenie samotného obrazca bolo pre baby trošku náročné, ale zvládli to podľa mňa perfektne. Terezka vytvorila labuť a Juli letiaceho kohúta. Vyskúšajte to, nie je to až tak jednoduché ako sa zdá.

Japonský dizajnér svoje zvieratá vytvoril, aby podporil myšlienku projektu Piece together for peace, teda že každý kúsoček na Zemi môže prispieť k vytvoreniu mieru. Zaujímavý námet na rozhovor s deťmi, že?

kontinenty

Ešte by som sa rada pristavila pri stránke lepsiageografia.sk. Odporúčam ju všetkými desiatimi. Je tam také množstvo inšpirácií, že som len ústa otvárala. Ďalší zo skvelých počinov našich slovenských učiteľov. Tlieskam a ďakujem.

model Zeme

Občas doma pri upratovaní nájdem veľmi užitočné veci. Z minuloročného vianočného tvorenia mi napríklad ostali polystyrénové gule, no ale čo s nimi takto v októbri? Rozhodnúť mi pomohla učebnica zemepisu. Práve s dievčatami v domácej škole skúmame našu Zem, takže pri pohľade na polystyrénové gule som hneď vedela, čo s nimi. Vyrobíme si 3D model Zeme.

Na pomoc sme si vzali aj literatúru, knihu Zem z edície Vedomosti v hrsti. Najprv sme si z nej prečítali zopár zaujímavostí o stavbe našej planéty. Potom prišlo na rad tvorenie.

Polystyrenovú guľu treba deťom dopredu trošku upraviť, no nie je to nič náročné. Ceruzkou spravte čiaru po obvode celej gule zvisle aj vodorovne. Tým si ju rozdelíte na 4 časti. Jednu z nich a potom ostrým orezávačom vyrežete podľa naznačených čiar. Všetko ostatné už zvládnu deti samé. Moje dievčatá maľovali temperkami aj akrylkami, uzučkú zemskú kôru naznačili len hnedou fixou.

Keď vnútro Zeme poriadne vyschlo, domaľovali na polystyrénovú guľu kontinenty a oceány a model Zeme bol hotový.

model Zeme

Ako posledné prišli na rad “popisky”. Na tie sme spotrebovali zopár špáradiel a kúsok bieleho papiera. Vyrobili sme z nich malé zastávky s krátkym popisom každej vrstvy Zeme, ktoré sa do nášho modelu dajú zapichovať podľa potreby.

model Zeme

Znova sa mi potvrdilo, že učenie spojené s tvorením je v našej rodine najlepšia voľba. Výroba modelu Zeme trvala síce dlhšie, ako keby sme ostali len pri otvorení knihy a dievčatá by sa niečo naspamäť naučili, ale zaručene bolo veľa zábavnejšie.

šumiaca planéta

Možno si ešte pamätáte ako sme spoznávali vesmír a jeho tajomstvá (ak nie, nech sa páči, nahliadnite napríklad tu alebo tu) No a už je to tu zas. Tentokrát nás ale najviac zaujala naša planéta Zem. A aby učenie nebola nuda, spojili sme zemepis s výtvarnou a pridali odrobinku chémie. Z tejto zvláštnej kombinácie nakoniec vznikla zábava v podobe šumiacej planéty.

Ako na ňu? Ak máte po ruke tieto veci, môžte sa do nej pustiť hneď a zaraz:

  • výkres (najlepšie vo farbe vesmírnej)
  • sódu bikarbónu
  • temperové alebo akrylové farby
  • ocot
  • nádobku s rozprašovačom
  • kružidlo

Najprv je potrebné vyrobiť si špeciálne farby. Pri tomto tvorení nebudú stačiť len temperky či akrylky, ale je potrebné ich zmiešať so sódou bikarbónou. Začali sme tým, že sme zmiešali jednu kopcovitú lyžicku sódy s jednou lyžičkou farby. No bolo to veľmi husté, rozpadávalo sa nám to. Tak sme pridali viac farby.

šumiaca planéta

Zo začiatku, kým sa sóda nepremieša poriadne s farbou, sa to mieša pomerne ťažko, takže malé rúčky môžu mať problém. No treba vytrvať, postupne sa zo sypkej masy stane masa pastová, a to je to čo potrebujete.

Potom začína samotné “maľovanie”. Na výkres si načrtnite (alebo kružidlom narysujte) kružnicu, to bude vaša planéta. Zamaľujte ju farbami podľa vlastného výberu. Farby nanášajte v hrubej vrstve, čím viac sódovej farby, tým väčšie šumenie na konci nastane.

šumiaca planéta

Keď sú planéty hotové, nechajte ich poriadne vysušiť a zatiaľ si pripravte do nádobky s rozprašovačom ocot.

šumiaca planéta

Teraz nastáva fáza tvorenia, na ktorú sa baby najviac tešili. Nastriekať ocot na maľby. A čo sa stalo?

Najprv planéty začali šumieť a bublinkovať a zdalo sa akoby celé vyšli do priestoru. Druhú vec, ktorú si dievčatá všimli je, že sa im stratili ostré kontúry jednotlivých svetadielov, farby sa sem tam zmiešali a planéty vyzerali akosi prirodzenejšie.

Ale asi najkrajší objav boli biele oblaky, ktoré sa na obrázkoch ukázali keď už pominula tá najprudšia chemická reakcia medzi sódou a octom.

šumiaca planéta
(Jééj mami, to je ako na fotke z vesmíru, kde sú okolo Zeme biele oblaky.)

Určite to vyskúšajte. Sóda bikarbóna a ocot sú veľmi vďační pomocníci pri tvorení s deťmi. Dajú sa použiť vo všetkých možných variáciách , ale wau efket je vždy zaručený.

opice

Tento názov môže v našej rodine evokovať kadečo 🙂 ,ale bude naozaj o skutočných opiciach. A nielen o nich, ale aj o ich najbližších príbuzných ľudoopoch a poloopiciach.

Stalo sa to takto.

V knižnici som požičala knihu Opice z našej police a tá zaznamenala doma obrovský úspech. Jej čítanie bola udalosť, dokonca ju brali aj na prázdniny k babke, a aj tá musela čítať. Táto kniha sa proste vydarila. K tomu sa pridalo zopár nových informácií o Jane Goodall, z knihy 20 výnimočných dievčat, ktoré zmenili svet a bolo jasné.

Máme novú tému na skúmanie.

Perfektne nám k tomu poslúžila kniha Nie je opica ako opica. Poznáte ju?

Táto knižka prevedie deti svetom primátov tak, že už nikdy ich nebudú hádzať do jedného vreca a nazývať opicou aj to čo vlastne opica nie je.

Deti sa naučia rozlišovať 3 skupiny primátov a o niektorých zástupcoch sa dozvedia zaujímavé informácie. Nečakajte od knihy suché fakty, kniha je skôr zameraná na netypické vlastnosti a pikošky z ríše primátov. Deťom sa určite zapáči. Veľkým plus sú veľké písmená, takže knihu môžu čítať aj mladšie deti, ktoré práve prenikajú do tajov čítania.

Táto kniha sa teda pre nás stala východiskom pre náš nový projekt, ktorého výstupom je lapbook o primátoch.

opice

A ako sme s knihou pracovali?

Ešte pred čítaním knihy som vytlačila dievčatám obrázky primátov, ktoré sú spomínané v tejto knihe. Nájdete ich na blogu montessorikids.sk v tomto článku.

Najprv sme potrebovali rozdeliť všetky primáty na tri hlavné skupiny, o ktorých sa v knihe píše. Takže som dievčatám prečítala z knihy hlavné charakteristiky a ony sa snažili všetky zvieratá podľa nich rozdeliť. Šlo im to celkom ľahko. Potom dievčatá o každej skupine vytvorili mini knižočku.

opice

Obidve dostali tvorivú náladu, tak sa rozhodli, že jedna nakresli zástupcu poloopíc a druhá opíc. K týmto kresbám sme potom pridali fotky ostatných zvierat a vytvorili sme pre každú skupinu knihu zaujímavostí.

O každom zvieratku sme si niečo prečítali z knihy a ony napísali k fotke nejakú pikošku. Nezvyknem dievčatám diktovať, čo majú písať. Myslím si, že to, čo je v texte zaujímavé, či dôležité, je pre každého človeka čisto subjektívna záležitosť. Takže výber zaujímavostí bol úplne v ich réžií. Takýmto spôsobom sa naučia samé z textu vyberať informácie a práve to čo sa zdá zaujímavé im, si zapamätajú na dlhšiu dobu, akoby som im niečo diktovala ja.

Okrem knihy sme si pomohli aj internetom. Zistili sme, že najmenší primát je sotva veľký ako prst dospelého človeka a najohrozenejšie primáty sú lemury.

V našom lapbooku nechýba ani mapa výskytu jednotlivých primátov. Keď sa baby na ňu zadívali, hneď si všimli, že sa nachádzajú len v niektorých oblastiach. To spustilo ďalšiu debatu o podnebných pásmach Zeme.

Keď pracujeme s nejakou témou, snažím sa cez ňu prepojiť, čo najviac predmetov. Preto náš lapbook obsahuje aj matematický pracovný list a zopár frazeologizmov, ktorých význam si museli dievčatá nájsť samé v slovníku a na internete.

opice
http://www.k12mathworksheets.com/worksheet/multiplication-color-by-number-worksheet-monkey/

Okrem kníh Nie je opica ako opica a Opice z našej police, sme si listovali aj v encyklopédiach Zviera a Gorily, opice, ľudoopy z edície Vidieť-poznať-vedieť a v knihe Džungľa, ktorá je tvorená jedinečnou technológiou Photicular. Vďaka, tejto technológií zvieratá v knihe na malú chvíľu ožijú. (pozrite TU)

opice

No a opičí týždeň sme zakončili anglickou knihou More spaghetti, I say, o opičke, ktorá sa nemôže s nikým hrať, lebo je zaneprázdnená jedením milovaných špagiet.

opice

Hádajte, čo sme mali v tento deň na obed?

20 výnimočných dievčat

V poslednom období akoby sa vrece roztrhlo s knihami o úspešných ľuďoch, ktoré sú určené mladému čitateľovi. A je to dobré. Je dobré, že už malé deti môžu počúvať inšpiratívne príbehy o niekom, kto dokázal niečo veľké, a je dobré aj to, že ich je viacero, pretože každý si môže vybrať knihu podľa svojho gusta. My sme si už našli tú, ktorá nám sadla. Je to kniha 20 výnimočných dievčat, ktoré zmenili svet.

20 výnimočných dievčat

Z názvu je každému jasné o čom kniha je. Opisuje život 20 žien, ktoré niečo spravili pre náš svet. Mňa táto kniha oslovila na prvý pohľad hlavne ilustráciami, o ktoré sa postarali päť rôznych ilustrátoriek.

Každá z 20 dievčat má v knihe rovnaký priestor. Presne štyri strany. Dve strany textu a dve krásne celostranové ilustrácie. Prvá  polovica životopisu, ako aj prvá ilustrácia sa týka detstva dotyčnej osoby a druhá polovica opisuje jej dospelý život. Okrem toho je v každom príbehu prítomný nejaký citát od danej výnimočnej ženy a menšie odporúčanie, čo robiť, ak chceme byť ako ony.

A ktoré výnimočné dievčatá sa dostali do tejto knihy? Nájdete tu vedkyne ako napríklad Marie Currie, Mary Annig, umelkyňu Fridu Kahlo, baletku Annu Pavlovu, alebo Audrey Hepburn. Miesto sa tu našlo aj pre módnu ikonu Coco Chanel, či spisovateľku Agathu Christie. No a knihu uzatvára momentálne najmladšia držiteľka Nobelovej ceny za mier Malala Yousafzai. Všetky príbehy sú písané v 1.osobe, čo sa veľmi dobre číta a hlavne počúva. Máte pocit, že dotyčná osoba sedí u vás v obývačke a svoj životný príbeh rozpráva len vám.

My sme knihu čítali pomaličky. Každý deň len jedno dievča. Z takého jedného príbehu sa dá vyťažiť naozaj veľa. Okrem toho, že sme si na googli našli aj reálnu podobu každej zo spomenutých dievčat, sme si na mape ukázali odkliať pochádzali. Čiže sme to prepojili aj s geografiou. Na konci knihy sa nachádza prehľadná časová os, na ktorej je týchto 20 výnimočných dievčat prehľadne usporiadaných, takže sme trošku zabŕdli aj do histórie.

Po tom, čo sme si prečítali životný príbeh Edith Piaf, sme pol dňa počúvali francúzske šansóny. Keď sme sa dostali ku Mary Anning googlili sme  kostry dinosaurov, Coco Chanel zas vyvolala v Terezke šijačí ošial, takže barbiny majú zopár nových šiat.

Každá z dievčat si našla v knihe tú svoju obľúbenkyňu. Terezke sa zapáčili francúzske šansóny v podaní Edith Piaf, Maruške učarovala Malala a Juli sa stotožnila s Jane Goodall.

Až nám bolo ľúto, keď sme knihu dočítali. Celkom by sa nám páčilo pokračovanie s ďalšími inšpirujúcimi žienkami. Dočkáme sa? Veď inšpirujúcich žien na svete je oveľa, oveľa viac. 🙂

20 výnimočných dievčat

Že neviete kto je Jackson Pollock? Tiež som dlho nevedela. Až vďaka jednej skvelej knihe o umení pre deti som sa to dozvedela (Kniha o výtvarnom umení pre deti). Je to umelec, ktorý je považovaný za jedného z najlepších amerických maliarov 20.storočia. A teda maľoval naozaj netradičným spôsobom. On totiž svoje diela vytváral tak, že farbu na plátno lial, fŕkal, striekal alebo kvapkal a aby toho nebolo málo, občas do týchto malieb zakomponoval aj rôzne veci, ktoré mu prišli pod ruku. Piesok, sklo, drevo, povrázky a kadečo iné. Proste poriadne akčné a zábavné tvorenie.

My sme podľa Pollocka maľovali už niekoľkokrát a vždy to bola riadna zábava (aj neporiadok). Tentokrát sme to skúsili zas, ale na maľovanie sme si vzali  jedného pomocníka. Sklenenú guľôčku.

Maľovanie s guľôčkami je jednoduchá technika. Zvládnu ju aj malé deti ( ako napríklad naša trojročiačka), ale zabavia sa aj tie staršie.

Čo budete potrebovať:

  • sklenené guľôčky (korálky rôzneho druhu sú tiež dobrá voľba)
  • temperky
  • výkres
  • formu na muffiny, alebo zopár mištičiek
  • tácku, alebo plytkú krabicu (môže byť aj plech na pečenie s vyšším okrajom)

Postup je nasledovný. Do formy na muffiny, alebo do misiek, vytlačte požadované farby. Do každej z nich dajte jednu sklenenú guľôčku. Poriadne ju v tej farbe vyváľajte, nech sa celá oblepí.

maľovanie guľôčkami

Potom do tácky s vyšším okrajom vložte výkres, naň položte svoje “zababrané” guľôčky a môžte začať maľovať. Jednoducho vezmite tácku do rúk a guľôčky v nej prevaľujte zo strany na stranu. Tie budu za sebou ťahať farebné stopy a vytvárať vám na každom výkrese jedinečný vzor.

Skúste maľovať len troma základnými farbami a uvidíte ako sa vám krásne farby budú premiešavať. Alebo si vyberte viacero farieb, predstavu má každý inú a fantázia je nekonečná. Skúšajte a zabávajte sa.

My sme pri našom maľovaní skúšali rôzne druhy farieb. Akrylové, prstové od Craoly a temperky. Najlepšie sa nám pracovalo prstovými, ktoré majú vodnatejšiu konzistenciu, takže ich guľôčky ľahko rozniesli po celom výkrese. Akrylové farby boli pasívne, guľôčky sa veľmi s nimi hýbať nechceli. No a temperky boli tiež celkom fajn, hlavne keď sme im pomohli a pridali do každej kvapku vody.

maľovanie guľôčkami

Maľovanie guľôčkami je presne to tvorenie, pri ktorom je zaujímavejší samotný proces tvorenia ako jeho výsledok. Aj keď každý jeden konečný výtvor je originál a má niečo do seba, určite väčšiu radosť deťom spraví váľanie guličiek po výkrese a experimentovanie s farbami, či s počtom guličiek, ktoré použijú.

maľovanie guľôčkami

A tak by to malo byť. Tvorenie samo o sebe rozvíja detskú kreativitu, motoriku, sebavedomie, zabíja nudu a napríklad u nás doma ukľudňuje napätú atmosféru a je zdrojom nekonečnej zábavy.