Ruku hore kto mal v škole rád dejepis, či vlastivedu. Poväčšine to asi bola nuda, učiť sa len vymenovať nekonečné množstvo rôznych rokov, panovníckych dynastií a riešiť politiku danej doby. Nie, toto nebavilo ani mňa. No história sa dá učiť aj inak. Napríklad cez príbehy

My sme sa nedávno práve takto ocitli v stredoveku, približne v 15.-16. storočí a na chvíľu sa z nás stali stredoveký Krupinčania.

Najprv sme si postavili mesto, v ktorom sa nám dobre žilo.

stredoveké mesto

Keďže stredoveké mesto Krupina ležalo na križovatke dôležítých obchodných ciest a bolo bránou k bohatým banským mestám na Slovensku, bolo naozaj významným mestom s výsadami od kráľa.

Popritom ako sme pracovali a usilovne stavali, sme sa rozprávali, čo všetko musíme v našom meste postaviť.

Nie je dôležité deťom rovno predostrieť ako to bolo, oveľa dôležitejšie je ich naviesť na odpovede, diskutovať, prečo to tak bolo a čo tieto veci v danej dobe mohlo ovplyvňovať. Prečo mali mestá hradby? Prečo sú dôležité trhoviská a fara? Čo myslíš prečo sa hrady stavali na kopci a najchudobnejší ľudia bývali pod hradbami? Takéto diskutovanie dá deťom oveľa viac ako len prepísanie poznámok do zošita.

stredoveké mesto
stredoveké mesto

Naše stredoveké mesto prekvitalo, obchodu sa darilo, keď tu zrazu zaduneli zo strážnej veže trombity. Nepriateľ sa blíži. Turek je pred bránami!

kamže kam

Turka sme si poriadne obzreli, je úplne iný ako my, nosí vzláštne šaty a tie ich zahnuté meče. Ale je to národ bojovný. Ubránime sa mu?

kamže kam

Stredoveké mesto Krupina sa ponorilo do čakania. Čo bude ďalej? Čo sa s nami stane? O pár dní prišiel list. Výhražný list!

Máme sa vraj poddať! Platiť Turkovi dane, lebo naše mesto vypáli a ženy a deti nám odvedie do zajatia! V meste narastá panika…

Zasadala rada, richtár sa radil s pomocníkmi. Čo urobíme? Poddáme sa? Niektorí sa chceli vzdať.

“Budeme platiť,” hovorili, “tak nás nechajú na pokoji.”

“Ale dokedy,” hádali sa druhí, “zásoby nám nevydržia dlho, a čo ak Turek začne zvyšovať dane? Už teraz platíme aj kráľovi. Nie! Nebudeme platiť!”

“Poprosíme o pomoc susedné mestá a pôjdeme bojovať,” rozhodla rada.

“A Turkovi odpíšeme. Nedáme sa tak ľahko!”

Tak sme teda napísali list. A poriadny! Aj s pečaťou nášho Kriváňa. Veď mi si našu rodnú hrudu nedáme.

stredoveké mesto, stredoveký list

Stredoveký list musí aj nejako vyzerať, takto sme vyrobili ten náš:

  • obyčajný kancelársky papier sme poriadne pokrčili a následne vystreli
  • papier sme natreli zmesou, ktorú som vyrobila zo škorice a vody (kakao môže byť tiež)
  • papier sme nechali poriadne vyschnúť a potom sme handričkou jemne zotreli zvyšky škorice z jeho povrchu. Papier tak dostal “stredoveký” nádych
  • náš budúci list sme zrolovali a kraje rolky sme podpálili, aby vznikol ohorený efekt. Tu treba dávať veľký pozor, papier zhorí rýchlo, naozaj ohňu stačí máličko. My sme ho ututlávali navlhčenou papierovou utierkou
  • Na takto pripravený papier sme napísali odkaz Turkom. Aj s pečaťou.

Ako sme vyrobili pečať?

  • na hrubú ceruzku som tavnou pištoľou nalepila mincu
  • mincu na našom improvizovanom pečatidle sme natreli jemnulilinkou vrstvou oleja (naozaj len jemne). Ak mincu nenatriete, neodtlačí sa do vosku ale roztopený vosk sa na ňu prilepí.
  • nad listom sme roztopili pomocou zapaľovača voskovku
  • a odtlačili sme doň naše pečatidlo

Dovolím si vás upozorniť, aby ste si prichystali voskovky rôznych farieb a rôznorodé pečatidlá, lebo toto bude určite zábava na dlhší čas :-).

Posol z Krupiny zaniesol list Turkom. Neostávalo nám už nič iné, len vydať sa s odvahou do boja…..

Príbeh stredovekej Krupiny sme zažili vďaka Kamže kam. Pracovali sme rukami, diskutovali, vymýšľali stratégie, trošku sme riešili obchod, trošku politiku. Počúvali sme zvuky trombity a iných fujár cez youtube, hľadali sme krajiny a mestá na mape sveta, naučili sme nové slová.

Tak čo? Takýto dejepis by sa vám páčil?

Skanzen Pribylina sme nemali vôbec na pláne. Ale viete ako, človek mieni, deti menia.

Totiž, poslednou zastávkou v rámci archeoskanzenu Havránok je gotická veža z 13.storočia na brehu Liptovskej Mary. Samozrejme, že sme k nej zašli. Dozvedeli sme sa, že táto veža je pôvodná a patrila ku kostolu, ktorý je prevezený a zrekonštruovaný v skanzene Pribylina a tam je k nemu dostavaná verná kópia tejto veže.

Keď dostanete takéto informácie a zistíte, že skanzen je len 30 km od kempu, tak tam proste musíte ísť.

Skanzen Pribylina

Tento skanzen je najmladší na Slovensku. Prevažná väčšina objektov do neho bola prevezená v období, keď vznikala Liptovská Mara, aby sa zachovali dôležité pamiatky zo zatopených obcí. A bol to veru dobrý nápad.

skanzen pribylia

Skanzen si môžte pozrieť aj sami, ale odporúčam vám počkať si na sprievodcu. Z jeho výkladu sa nielenže dozviete veľa zaujímavých vecí, ale hlavne sa dostanete aj dovnútra troch najhlavnejších budov v celom skanzene, ktoré sú inak pre návštevníkov zamknuté. Ide o zemiansku kúriu z Paludze, kaštieľ z Parížoviec a gotický kostol zo zatopenej dediny Liptovská Mara.

Nás to hnalo hlavne ku kostolu, kde sme sa chceli presvedčiť či pri ňom naozaj stojí kópia veže z brehu priehrady. A tú bolo vidno už zdiaľky.

skanzen pribylina

Kostolík je to naozaj nádherný. Obsahuje pôvodne ručne maľované lavice, oltár, bočný oltár, krstiteľnicu. Pôvodné sú aj fresky na stenách. Všetko je to približne z 13 až 15. storočia. A vraj sa v ňom občas konajú aj bohoslužby, či dokonca svatby.

skanzen pribylina

Z kostolíka sme sa presunuli k zemianskej kúrii z 19.storočia. Aj tu sme mohli vojsť dnu a poriadne sa tu porozhliadnuť. Zvláštnosťou tejto kúrie je to, že obsahovala samostatnú destkú izbu. Dovtedy nevídaná vec. V tej dobe to bol naozaj luxus.

Poslednou zastávkou so sprievodcom bol kaštieľ z jednej zo zatopených dedín, z Parížoviec. Je to vraj najstaršie zemianske sídlo na Liptove.

skanzen pribylina

Aj keď nábytok v ňom nie je pôvodný, pretože ten sa pri sťahovaní “stratil”, aj tak sa nám v ňom veľmi páčilo. Dievčatám hneď naštartoval fantáziu, už som ich len počula šepkať, aké by to bolo tu bývať, obliecť si dlhé šaty a piť čaj v dámskom salóne. Zaujímavosťou je, že podľa fresky na stene v hlavnom salóne, na ktorej je nakreslený vtáčik s vetvičkou v zobáčiku sa predpokladá, že tento kaštieľ mohol byť aj sídlom Mateja Korvína.

Po tejto prehliadke, ktorá vôbec netrvala dlho, sme sa už po skanzene pohybovali voľne. Ponaháňali sme voľne pasúce sa ovečky a šli sme si obzrieť koníky. Nakukli sme aj do iných chalúpiek a rôznych dielní. Videli sme napríklad dom bezzemka, aj roľníka, či richtára.

skanzen pribylina

V dielňach sme mali možnosť vidieť rôzne nástroje, ktoré pomáhali ľuďom pri ich práci. Všetko to tam vyzeralo tak, akoby si domáci len na chvíľu niekam odskočili. Máte pocit, akoby vás stroj času preniesol niekoľko storočí späť.

skanzen Pribylia

skanzen Pribylina

Takéto miesta sú perfektné na výlety s deťmi. Skanzeny ukazujú svet, ktorý je tak odlišný od toho dnešného, že to v nich vzbudzuje prirodzenú zvedavosť, takže buďte pripravení na množstvo otázok, ktorými vás deti zahrnú. Naše baby najviac zaujal stĺp hanby pred kaštieľom, “nespravodlivosť” v životoch ľudí a delenie obyvateľstva na rôzne vrstvy podľa majetku. Takže debaty v skanzene sa vôbec nemusia točiť len okolo histórie, kľudne sa môže stať, že zabŕdnete aj do politiky.

Máme za sebou ďalší skvelý víkend.  Už viac ako rok sme boli dlžní jeden víkendový výlet naším dvom neterkám, takže sme ho konečne uskutočnili. Cieľom bol tentokrát Liptov a jeho krásy a atrakcie. A teda tých je tam požehnane. Mám pocit, že žiadna iná oblasť Slovenska nemá takto rozvinutý turizmus ako práve Liptov.

Archeoskanzen Havránok

Toto zaujímavé miesto nájdete v okrese Liptovský Mikuláš, 2 km od obce Bobrovník. Je to múzeum v prírode, takže ak sa tam vydáte, spojíte turistiku s dejepisom. Archeoskanzen Havránok je najvýznamnejšou archeologickou lokalitou na Liptove a nájdete tu zrekonštruované stavby už z mladšej doby železnej, ale napríklad aj stredoveký hrádok.

Keďže máme doma nadšenca histórie a vraj budúcu archeologičku, museli sme tam zájsť.

archeoskanzen Havránok

Prvou našou zastávkou v tomto archeoskanzene bola malá expozícia v jednej z chát hneď pri pokladni. V tejto expozícii sa nachádzajú originálne predmety z mladšej doby železnej nájdené pri archeologických vykopávkach. Nádoba pozliepaná z nájdených črepín, najstarší mažiar, ktorý máme na Slovensku, pôvodné drevené sochy, či kelstké mince.

archeoskanzen havránok

No snáď najväčší úspech u detí, pri výklade, ktorý sme dostali, bolo rozprávanie o keltskej svätyni, druidských obradoch a rôznych formách obety. Z tejto svätyne, ktorú sme neskôr aj navštívili je v tejto expozícií aj pôvodný stĺp, tzv stéla.

Z neskorších dôb tu sú vystavené rôzne kovové predmety, pracky, háčiky, hroty do oštepov, či šípov, či jednoduchý tkáčsky stroj. Aj keď je táto expozícia naozaj priestorovo malá, zdržali sme sa tu dosť dlho. Dievčatá boli veľmi zvedavé a pani, ktorá nás sprevádzala veľmi ochotná, takže z toho vznikali zaujímavé rozhovory.

No a potom sme sa už dostali von, do múzea v prírode. Ako prvý nás očakával zrekonštruovaný dom z 2 storočia pred n.l s hrnčiarskou dielňou, prístreškami pre zvieratá a s pôvodnou studňou. Jasné, že sme ho len tak neobišli. Vošli sme dnu a chvíľu sme sa zahrali na Keltov.

archeoskanzen havránok

Potom sme sa miernym stúpaním okolo dreveného opevnenia dostali ku keltskej svätyni. Prešli sme cez veľkú drevenú bránu a ocitli sme sa pred jamou, ktorá slúžila ako obetisko.

Toto miesto bolo veľmi zaujímavé a trošku sme sa tu zdržali. Pre dnešného človeka je proste zaujímavé vidieť a vedieť, ako sa kedysi obetovali aj ľudia, pre rôzne, nám možno nepochopiteľné dôvody.

archeoskanzen havránok

Samotnú svätyňu okrem obetnej jamy tvorila veľká plocha s kamennou dlažbou, ktorú lemovali drevené stĺpy, tzv. stély, alebo totemy, pri ktorých horeli obetné ohniská.

Jedno z posledných zaujímavých miest v tomto archeoskanzene je stredoveký hrádok. Teda jeho časť. Z výkladu sme sa dozvedeli, že sa nevie ako naozaj tento hrádok vyzeral, ale existujú tri verzie. Hrádok stál na najvyššom bode Havránku a svojou obranno pozorovacou funkciou slúžil Liptovskému hradu. No keď bol Liptovský hrad opustený, aj hrádok na Havránku stratil svoj zmysel a začal chátrať. K tomuto hrádku patrí aj cisterna, okolo ktorej sa už dostanete naspäť na začiatok celej obhliadky.

archeoskanzen havránok

Súčasťou tohto múzea v prírode je aj pôvodná veža z kostolíka z 13.storočia, na druhej strane hlavnej cesty, na brehu Liptovskej Mary.  Zašli sme aj k nej a práve tam som dostala nápad na náš ďalší výlet. (Ale o tom už napíšem v ďalšom článku).

archeoskanzen havránok

Výlet na Havránok bol veľmi príjemným výletom. Nenásilnou a zaujímavou formou sa dozvedeli niečo nové z minulosti našej krajiny a navyše sa poriadne vybehali po krásnej liptovskej prírode a čerstvom vzduchu. Krásny výhľad na Kriváň, Západné a Nízke Tatry už bol len bonusom.

Moje prvé Slovensko

Hovorí sa, že kto sa hrá, nezlostí. A veru u nás toto príslovie platí. Vždy keď sa u nás doma schyľuje k búrke, alebo keď sa nikomu nič nechce a tá nečinnosť nás vie doviezť až k robeniu neplechy, vyberáme nejakú spoločenskú hru. No a aby sme  stále nehrali to isté, vo výbere hier sa striedame. Tentokrát padol výber na hru Moje prvé Slovensko.

Moje prvé Slovensko

Je to hra, pri ktorej sa zabavíte, ale aj  sa niečo naučíte o našej krásnej krajine. A to nielen o jej prírodných krásach, ale aj o ľudovej slovesnosti, o známych osobnostiach alebo o kultúrnych pamiatkach. Navyše si pri tejto hre precvičíte aj pamäť a pozornosť, lebo jej súčasťou je aj pexeso.

Pravidlá hry Moje prvé Slovensko

Hra je určená pre minimálne 2 hráčov. Obsahuje 400 kartičiek s otázkami a odpoveďami z piatich rôznych okruhov, 64 kartičiek pexesa a kockomat.

Kartičky sú rozdelené podľa obtiažnosti na 2 skupiny. Zelené kartičky sú určené pre menšie deti (podľa pravidiel v hre od 5 rokov) a červené kartičky sú pre deti od 8 rokov. Otázky na kartičkách sú rozdelené do 5 okruhov. Prvý okruh je Kultúra, druhý Moja vlasť, tretí Príroda, vo štvrtom sú rôzne rébusy, hádanky, príslovia a piaty tvorí kategória “Rôzne”.

moje prvé slovensko

Na začiatku sa pomiešajú všetky karty s otázkami. Podľa veku detí si zvolíte farbu kariet, alebo ich zmiešajte všetky dokopy. Zamiešané karty sa rozdelia rovnakým dielom pre všetkých hráčov, ktorí si ich položia pred seba, otázkami nahor. Nezabudnite zamiešať aj kartičky pexesa a rozložiť ich lícom dolu.

Prvý hráč hodí kockou v kockomate a podľa padnutého čísla na nej, zodpovedá otázku z karty, ktorú mu prečíta jeho spoluhráč po ľavej ruke. Ak hráč odpovie na otázku správne, ťahá dve karty z pexesa. Ak nájde dva rovnaké obrázky, nechá si ich, ak nenájde, v hre pokračuje druhý hráč. Hra končí keď už nie sú na stole žiadne kartičky z pexesa. Vyhráva ten kto ich má najviac.

Niektoré otázky sú pre deti ťažšie, ale netreba sa báť. Na zadnej strane kartičiek sú uvedené 2 alebo 3 možnosti odpovede (okrem kategórie Rébusy). My doma hrávame hru tak, že deti si môžu pomôcť týmito možnosťami, ale ja nie.

moje prvé slovensko

Obrázky na pexese znázorňujú slovenské zaujímavosti. Je na nich napríklad kremnický dukát, či keltský biatec, nesmú chýbať naše najkrajšie hrady a zámky, a čo by to bolo za hru o Slovensku bez Jura Jánošíka, či fujary.

Moje prvé Slovensko

Hra Moje prvé Slovensko je z tých dlhších. Ak máte pozorné deti s dobrou pamäťou, pexeso rozchytajú približne za polhodinu. Ak ste však ako ja, trvá to aj dlhšie.

My si občas pravidlá upravíme a hráme hru bez pexesa. Len odpovedáme na otázky podľa čísla padnutého na kocke a v určitom časovom limite sa snažíme mať čo najviac správnych odpovedí. Alebo hráme len pexeso. Alebo hráme hru podľa pravidiel, ale len s polovičným počtom pexesových kariet.

V každom prípade som sa z tejto hry naučila nové veci aj ja. Napríklad, že aj v slovenských vodách pláva medúza, alebo čo je to firn. A podobných chuťoviek je tam viac.

A deti? Tie nasávajú ako špongie aj z tejto hry. Takéto učenie sa im páči 🙂

Tento týždeň plynie akosi pomaly a pokojne. Ešte stále som v móde “zima”, bez energie a bez nejakých väčších “wau nápadov”. Najradšej by som väčšinu dni preležala pod dekou s nejakou dobrou knihou a zeleným čajom po ruke. Žiaľ, alebo našťastie (záleží kto sa na to díva), moje deti nezdieľajú moje pocity. Ako vždy sú neustále v pohybe, im je úplné jedno, že vonku je celý deň hmla a že ja sa mením asi na hibernujúceho medveďa. Takže nedá sa nič robiť, aj tento týždeň musím vstať z postele a zapojiť sa do víru života.

Teri má momentálne nejaké historické obdobie.  Dostala sa k nemu cez učebnicu vlastivedy, podľa ktorej by mali tretiaci spoznať určité dôležité historické osobnosti Slovenska. Začítala sa do nej a zasypala ma otázkami.

Ako vlastne vzniklo Slovensko? Akí ľudia tú kedysi žili? Čo tu robili? Mali sme nejakého kráľa? Či kráľovnú?  Učebnica jej nedala dostatočné odpovede, tak som sa poobzerala po inom zdroji.  Do oka a do rúk mi padla kniha Obrázkové dejiny Slovenska a stala sa nateraz našou učebnicou.

Kniha zachytáva slovenské dejiny od príchodu prvých Slovanov na naše územie, až po vznik samostatnej Slovenskej republiky. Je to vlastne jeden veľký komiks, preto je pre deti príťažlivá a ľahko sa im číta. My sa s Terezkou striedame v čítaní. Jeden príbeh ja, druhý ona. Takto veci vlastivedné spozná oveľa jednoduchším a pútavejším spôsobom.

Aby sme si to množstvo informácii aj nejako zvizualizovali  nakreslili sme časovú priamku a jednotlivé, pre nás zaujímavé udalosti do nej zapisujeme. Tak sme si zatiaľ prešli príchod Slovanov na naše územie, Samovu ríšu, vznik Veľkej Moravy (povesť o Svätoplukových prútoch nesmela chýbať). Trošku sme riešili aj Cyrila a Metoda a dostali sme sa až k príchodu valachov na naše územie a zistili sme, že naše bryndzové halušky vôbec nie sú naše. Sama som zvedavá, aké ďalšie zaujímavosti na nás čakajú.

kniha Slovenské dejiny v obrázkoch. komiksové dejiny Slovenska

Keď konečne vyjde slnko, plánujeme zájsť na miesto archeologických vykopávok, tu v okolí. Nie sú to síce vykopávky z čias prvých Slovanov, siahajú oveľa ďalej, ale  tento záujem o veci historické treba podporiť. A to sa úplne bez mučenia priznávam, že to neskutočne baví aj mňa.

Nakoniec sa predsa len oplatilo prebrať sa zo zimného spánku.