Tento názov môže v našej rodine evokovať kadečo 🙂 ,ale bude naozaj o skutočných opiciach. A nielen o nich, ale aj o ich najbližších príbuzných ľudoopoch a poloopiciach.
Stalo sa to takto.
V knižnici som požičala knihu Opice z našej police a tá zaznamenala doma obrovský úspech. Jej čítanie bola udalosť, dokonca ju brali aj na prázdniny k babke, a aj tá musela čítať. Táto kniha sa proste vydarila. K tomu sa pridalo zopár nových informácií o Jane Goodall, z knihy 20 výnimočných dievčat, ktoré zmenili svet a bolo jasné.
Máme novú tému na skúmanie.
Perfektne nám k tomu poslúžila kniha Nie je opica ako opica. Poznáte ju?
Táto knižka prevedie deti svetom primátov tak, že už nikdy ich nebudú hádzať do jedného vreca a nazývať opicou aj to čo vlastne opica nie je.
Deti sa naučia rozlišovať 3 skupiny primátov a o niektorých zástupcoch sa dozvedia zaujímavé informácie. Nečakajte od knihy suché fakty, kniha je skôr zameraná na netypické vlastnosti a pikošky z ríše primátov. Deťom sa určite zapáči. Veľkým plus sú veľké písmená, takže knihu môžu čítať aj mladšie deti, ktoré práve prenikajú do tajov čítania.
Táto kniha sa teda pre nás stala východiskom pre náš nový projekt, ktorého výstupom je lapbook o primátoch.
A ako sme s knihou pracovali?
Ešte pred čítaním knihy som vytlačila dievčatám obrázky primátov, ktoré sú spomínané v tejto knihe. Nájdete ich na blogu montessorikids.sk v tomto článku.
Najprv sme potrebovali rozdeliť všetky primáty na tri hlavné skupiny, o ktorých sa v knihe píše. Takže som dievčatám prečítala z knihy hlavné charakteristiky a ony sa snažili všetky zvieratá podľa nich rozdeliť. Šlo im to celkom ľahko. Potom dievčatá o každej skupine vytvorili mini knižočku.
Obidve dostali tvorivú náladu, tak sa rozhodli, že jedna nakresli zástupcu poloopíc a druhá opíc. K týmto kresbám sme potom pridali fotky ostatných zvierat a vytvorili sme pre každú skupinu knihu zaujímavostí.
O každom zvieratku sme si niečo prečítali z knihy a ony napísali k fotke nejakú pikošku. Nezvyknem dievčatám diktovať, čo majú písať. Myslím si, že to, čo je v texte zaujímavé, či dôležité, je pre každého človeka čisto subjektívna záležitosť. Takže výber zaujímavostí bol úplne v ich réžií. Takýmto spôsobom sa naučia samé z textu vyberať informácie a práve to čo sa zdá zaujímavé im, si zapamätajú na dlhšiu dobu, akoby som im niečo diktovala ja.
Okrem knihy sme si pomohli aj internetom. Zistili sme, že najmenší primát je sotva veľký ako prst dospelého človeka a najohrozenejšie primáty sú lemury.
V našom lapbooku nechýba ani mapa výskytu jednotlivých primátov. Keď sa baby na ňu zadívali, hneď si všimli, že sa nachádzajú len v niektorých oblastiach. To spustilo ďalšiu debatu o podnebných pásmach Zeme.
Keď pracujeme s nejakou témou, snažím sa cez ňu prepojiť, čo najviac predmetov. Preto náš lapbook obsahuje aj matematický pracovný list a zopár frazeologizmov, ktorých význam si museli dievčatá nájsť samé v slovníku a na internete.
Okrem kníh Nie je opica ako opica a Opice z našej police, sme si listovali aj v encyklopédiach Zviera a Gorily, opice, ľudoopy z edície Vidieť-poznať-vedieť a v knihe Džungľa, ktorá je tvorená jedinečnou technológiou Photicular. Vďaka, tejto technológií zvieratá v knihe na malú chvíľu ožijú. (pozrite TU)
No a opičí týždeň sme zakončili anglickou knihou More spaghetti, I say, o opičke, ktorá sa nemôže s nikým hrať, lebo je zaneprázdnená jedením milovaných špagiet.
Hádajte, čo sme mali v tento deň na obed?
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!