Nám, domoškoláckym rodičom, je často vyčítané, že vraj “umetáme” deťom cestičku a riešime za nich ich problémy. Tým, že nechodia do školy, vraj nezažijú potrebnú frustráciu, či stres na to, aby sa stali odolnými v reálnom živote. Počula som už aj názor, že aj šikana naše deti vlastne len zocelí. V zmysle, čo Ťa nezabije, to Ťa posilní.

Tí, ktorí razia tieto teórie si však zamieňajú dva pojmy: BEZPEČIE a POHODLIE.

Súhlasím s tým, že pre náš rast je do istej miery potrebný krátkodobý stres a určitá miera frustrácie. Práve tieto dva faktory nás nútia často vyjsť zo svojej komfortnej zóny a tam kde to začína byť menej pohodlné, tam niekde nastáva rast. Má to však jeden háčik.

Rásť môžme len vtedy, ak sa hýbeme v prostredí, ktoré je pre nás bezpečné.

Prostredie, ktoré je pre nás nebezpečné vedie k tomu, že svoju energiu smerujeme na odstránenie nebezpečenstva, prípadne na to, aby sme sa nebezpečenstvu vyhli. Ak ide o deti, ktoré sa napríklad nachádzajú na mieste, kde nemôžu mať pod kontrolou, to čo sa okolo nich deje, ich energia ide na prežitie, s čo najmenšími ujmami. Presne tá energia, ktorá by v bezpečnom prostredí smerovala na ich vývin a rast.

Bezpečné prostredie rastu je prostredie, v ktorom sa dieťa stretáva s primeranou mierou frustrácie aj nepohodlia. Deti sa v takýchto situáciách ocitajú denne. Ak sa niečo nové učia a nedarí sa im. Ak neustále dookola robia tú istú chybu a nevedia prečo. Ak kreslia niečo a samým sa im nepáči výsledok ich tvorby. Ak ich odmietnú iné deti v hre. Ak po niečom veľmi túžia, no nemôžu to mať. Ak sa tešili na nejakú akciu, ktorá sa na poslednú chvíľu zrušila. Ak sa doma pohádajú a pobijú so súrodencom a majú pocit, že rodičia ich nechápu.

V týchto situáciách sa necítia pohodlne, no sú bezpečné, pretože priamo neohrozujú ich vývin. Navyše, ak sa v blízkosti nachádza dospelý, ktorému dieťa dôveruje, dokáže práve s ním tieto nepohodlné situácie zvládnuť tak, aby stres, ktorý pri nich vzniká bol len krátkodobou záležitosťou.

Práve v tejto fáze nastáva učenie. Keď sa cítime bezpečne a trošku nepohodlne. Tu prekonávame prekážky, ktoré vyplývajú z nepohodlia, frustrácie a mierneho stresu, ale bez strachu, že nám niečo hrozí.

Nebezpečné prostredie je prostredie, v ktorom dieťa zažíva stres, ktorý je dlhodobý, alebo to môže byť prostredie, v ktorom nie je nik o koho by sa mohlo v zlej situácií oprieť. Dlhodobý stres môže vyvolať napríklad šikana zo strany detí, ale aj dospelých, trestanie a následný strach z robenia chýb, ale aj prílišný tlak na výkon. V takomto prostredí sa deti od nás odpájajú. Táto zbytočná záťaž spôsobuje, že síce sa deti naučia tieto situácie “prežiť”, no traumu, ktorú spôsobila si nesú so sebou aj do dospelosti.

Rodičia domoškolákov majú rôzne dôvody, prečo svoje deti nedávajú do klasických škôl.

Jedným z dôvodov je aj to, že pre ich deti nie sú niektoré školy bezpečným prostredím. Deti zažívajú šikanu od spolužiakov, ktorá sa rieši veľmi ťažko a niekedy vôbec. Nerešpekt voči deťom zo strany dospelých je ešte stále na mnohých školách bežná vec. Krik, posmech, porovnávanie, zosmiešňovanie pred tabuľou, aj to sa ešte stále objavuje. Tlak na výkon, bez rešpektu individuality dieťaťa, aby škola vykázala perfektné výsledky.

Ani jedna z týchto vecí nepomáha našim deťom k rastu a zdravému vývinu. Sú to zbytočné stresujúce faktory, ktorým sa navyše vyhýbame aj my, dospelí. Tak prečo si niekto myslí, že by mali zoceliť práve deti?

Preto mnoho rodičov volí cestu domoškoláctva.

Lebo si poznajú svoje deti a vedia, že majú dosť veľkú šancu vytvoriť im doma, bezpečné prostredie pre ich rast. Také, kde svoju energiu dieťa nemusí míňať na odstránenie nebezpečenstva a hľadanie únikových ciest, ale také, kde ich energia ide do objavovania seba samého a sveta naokolo.

P.S Prosím nehľadajte v tomto článku to, čo v ňom nie je.

Netvrdím, že VŠETKY školy sú zlé, že sú zlí VŠETCI učitelia a KAŽDÁ trieda je nebezepčným prostredím. Berte tento článok ako podnet na premýšľanie od človeka, ktorý má doma domoškolákov, ktorý učil v tradičnej škole a ktorý sa denne rozpráva s inými rodičmi, z ktorých mnohí sú zúfalí z rôznych neriešených situácií v ich školách.