Rozprávkové Drienčany

Mini road trip, kapitola 4

Na cestovaní mám najradšej prekvapenia. Miesta, ktoré sa vôbec nezdajú, a ktoré ohúria. Takým miestom boli Drienčany.

Ak sa pýtate ako sme sa tam ocitli, tu je krátke vysvetlenie. Po 4 dňovom pobyte v kempe pri Sninských rybníkoch, sme sa rozhodli, že skúsime preveriť kemp, kde sme pôvodne chceli ísť. A tradá, už nie je preplnený, zmestíme sa. Tak sme plní zážitkov z východu zdvihli kotvy a presunuli sa k Rimavskej Sobote. Čo nás prekvapí tu?

Poznáte Drienčany ? Hovorí vám to niečo? Mne to nehovorilo absolútne nič. Kým som nevygooglila, že je to dedinka blízko nášho kempu, v ktorej pôsobil Pavol Dobšinský a že tu môžme nájsť kadečo zaujímavé súvisiace s jeho životom.

Tak sme sa rozhodli jedno poobedie, že tam na chvíľku zbehneme. Na chvíľku, HA-HA.

Pavla Dobšinského predstavovať nejdem, snáď len toľko, že v Drienčanoch pôsobil ako evanjelický farár viac ako 20 rokov. Miestni na neho nezabudli a jeho pamiatku si uctili naozaj rozprávkovo. Po celej dedine môžte nájsť rôzne drevené sochy inšpirované rozprávkovými postavičkami z Dobšinského rozprávok. Je jedno či ste dieťa, alebo dospelý, zaručene vás pobavia a verím tomu, že pri každej jednej budete hádať, z ktorej rozprávky vlastne je.

Škoda, že som neodfotila unikátnu autobusovú zastávku. Jednu stranu podopiera ježibaba svojím hrbom a na streche si na komíne tróni mačka. Na 100% čarovná.

To ale ani zďaleka nie je všetko. Samozrejme, keď už ste tu, chcete vidieť faru a kostol, kde pôsobil. Už od začiatku dediny bolo vidno na kopčeku pred nami nejakú vežu. Prirodzene nás to k nej ťahalo, kde je veža, bude aj kostol. Mali sme pravdu, lenže to by som nebola ja, keby ma neupútala ešte pred vežou tabuľa s nápisom Slnečné hodiny. Čože?

Kto má pozná, vie čo nasledovalo. 🙂

Tabuľka ohlasovala len 300 metrov po celkom príjemnej lesnej cestičke, tak sme sa tam vydali. No na konci nás čakalo prekvapenie.

Labyrint, nádherné výhľady a krásne altánky.

Akože, čože, kde sme to? Sadla som si a googlila. Vďaka Bohu za internet. Tak som sa dočítala, že altánky postavila dedina ako oddychovú zónu pre turistov a veru sa im to podarilo.

A ten labyrint? Zvonku vyzerá ako veľká drevená kaďa, v jeho strede je vežička, na ktorú sa dá výjsť a zahrať sa na princeznú, čakajúcu na princa.

Ale čo je najlepšie, sem-tam sa na stene labyrintu objavil úryvok z rozprávky a my sme museli hádať z akej. Samozrejme hádanka má aj riešenie. Super nápad a spestrenie celého labyrintu.

No, ale kde sú teda tie hodiny? Tie sú trošku vyššie na lúke nad labyrintom. Aj na nich sú postavičky z roprávok. Ak vám tam nejaké chýbajú tak si ich sami vytvorte, tak ako my.

Od hodín sme sa vrátili naspäť k altánkom, lebo tam bola tá magická veža, ktorá nás hypnotizovala už od vstupu do dedinky. Ukázalo sa, že je to zvonica, žiaľ zatvorená. Neďaleko nej sme však objavili evanjelický kostol a faru, kde pôsobil Dobšinský a aj jeho hrob.

Pod kostolom sa nachádza aj pamätná tabuľa Pavla Dobšinského a tri plastiky, ktoré predstavujú zlatú podkovu, zlaté pero a zlatý vlas.

Celé toto miesto bolo ako rozprávka. Keď si uvedomíte na akom mieste stojíte, je to veľmi zvláštny pocit. A som veľmi rada, že Drienčany nezabudli na nášho veľkého spisovateľa a takto ho pripomínajú aj turistom.