Dnes sa pozrieme na mylné presvedčenia o domácom vzdelávaní, s ktorými sa často stretávam na sociálnych sieťach, ale aj na konzultáciách.

1.Nemôžem učiť svoje deti doma, lebo ja sama neviem všetko.

Asi najčastejšie presvedčenie o domácom vzdelávaní (po mýte o socializácií), ktoré nás prenasleduje. V škole sú predsa odborníci na každý jeden predmet. Ja neviem všetko.

Úplna pravda, súhlasím. Otázka však je, či potrebujú vaše deti vedieť všetko.

Rozdiel medzi školským prostredím a domácim by mal byť práve v tom, že budete podporovať to, k čomu inklinujú vaše deti. Nie všetko, čo sa deje v škole.

Určite mi teraz mnohí budete oponovať, že máme učebné osnovy, ktorých sa treba držať a v nich sú predsa často veci, ktoré naše deti nebavia (nebavili ani nás).

Ak na vzdelávanie nazeráte tak, že musíte spĺňať všetko (opakujem: VŠETKO), čo ponúkajú učebné osnovy, zarábate si na veľký domoškolácky problém. Nikto nikdy nepojme všetko, čo ponúkajú učebné osnovy. Ani deti v triede, ktoré sa 10 mesiacov stretávajú s týmito študovanými odborníkmi. V skutočnosti sa naučíme len to, čo sa nás dotkne. To jest to, k čomu inklinujeme. Zvyšok sa deti naučia nejako zvládnuť. Najčastejšie tak, že sa nabiflia, napíšu písomku a zabudnú.

Veď sa spýtajte bežného deviataka, ktorý nemá rád biológiu niečo zo šiestackej biológie. A vlastne, nemusíte sa nikoho nič pýtať. Aj vy ste prešli školským systémom a práve preto neviete všetko, lebo vo vás ostalo len to, čo bolo pre vás zaujímavé.

Čo ak bude moje dieťa inklinovať k niečomu inému ako som inklinovala kedysi ja. Teda, bude chcieť naozaj vedieť, čo neviem ja?

Dostávame sa k podstate domáceho vzdelávania. Toto, presne toto je vaša najväčšia úloha v DV. Nie vedieť všetko, ale vedieť, kde nájsť to, čo potrebujete. Vzdelávanie ešte nikdy nebolo také jednoduché, ako je práve v dnešnej dobe internetu. Využite to. Hľadajte rôzne zdroje, používajte presne také metódy, aké sedia vášmu dieťaťu, spojte sa s ľuďmi, ktorí majú radi to isté, čo vaše dieťa.

Áno súhlasím, je to niekedy náročné pre rodiča. Úprimne? Asi je naozaj ľahšie poslať dieťa do školy, nech ho učia učitelia. Je to jednoduchšie pre nás, pre rodičov. No pre dieťa má oveľa väšší prínos, keď svoj čas a energiu môže venovať tomu, čo ho v skutočnosti napĺňa práve teraz, do takej miera, ako práve teraz potrebuje. A to sa v tradičnej škole stále nedá.

2. Deti nezvládnu prechod z domáceho vzdelávania do školského prostredia, budú veľmi zošokované.

Toto je veľmi, veľmi častá obava a mylné presvedčenie, ktoré vychádza z nepochopenia detského vývoja a aj z nepochopenia toho, čo je vlastne v dnešnom svete “normálne”.

Zamyslime sa.

Ak pošleme do školy 6 ročné dieťa, ktoré dovtedy bolo doma s mamou, lebo má napr. mladšieho súrodenca, bude dieťa zošokované a nezvládne prechod z domu do školy?

Nad tým sa pravdepodobne zamýšľame oveľa menej, ako keď riešime deti na domácom vzdelávaní. Resp. keď sa aj nad tým zamýšľame, hneď si aj odpovieme, že to dané dieťa to zvládne, pretože to zvládlo kopu detí pred ním. Nejako si zvykne.

Ak chceme ísť po povrchu, rovnaká odpoveď je aj tu. Aj dieťa z domáceho vzdelávania si nejako zvykne na to školské prostredie.

Ak chceme ísť trošku do hĺbky, pozrime sa na to, ako a kde vyrastá dané dieťa.

Deti na domácom vzdelávaní nežijú v jaskyniach. Pohybujú sa bežne medzi ľuďmi, medzi rôznymi ľuďmi, rôznych vekových kategórií a učia sa s nimi komunikovať. Deti z viacdetných rodín majú okolo seba súrodencov rôzneho veku, čo so sebou prináša istú dynamiku, ktorú deti rovnakého veku v triede s jedným dospelým nezažijú. Deti na domácom vzdelávaní sa doma neučia len fakty, poučky, učia sa predovšetkým poznávať samých seba, v naozaj rôznorodých vzťahoch. Zrejú v prostredí, ktoré je zameranéna ich rast, nielen v kognitívnej oblasti, ale najmä v sociálnej a emocionálnej. Ak sa raz dostanú do školského prostredia budú zrelšie, ako to 6.ročné dieťa na začiatku 😉

Navyše, prečo by mali byť zošokované?

Skúmajte túto otázku.

Ak je učiteľ, ku ktorému nastúpia rešpektujúci, vyznávajúci rovnaké (aspoň podobné) hodnoty, ako rodičia, ak sú deti v triede priateľské, komunikatívne, kooperujúce, ak deti môžu vyjadriť svoj názor bez strachu zo zosmiešnenia, zahanbenia, ak je trieda pokojným miestom, kde sa deti cítia prijaté, z čoho majú byť zošokované?

A ak sa bojíte, že bude zošokované, pretože príde do presného opaku toho, čo zažíva doma, prečo nad takýmto miestom vôbec uvažujete. 😉

3. V škole sa dejú aj zlé veci a to naše deti zocelí.

S bodom číslo dva úzko súvisí bod číslo 3.

Šikana deti zocelí. Verte mi, aj to som už počula.

No ale nemusíme ísť hneď do extrémov: Kričiaca učiteľka deti zocelí. Zosmiešnenie pred tabuľou mu aspoň ukáže aké robí blbosti. Známky sú predsa na to, aby vedelo v čom má pridať. Musí predsa vedieť vychádzať s rôznymi typmi ľudí, nemôže si vyberať (omyl, môže, malo by).

Dosaďte si tam čokoľvek chcete.

Znie vám to logicky?

Možno ste aj vy to zocelené dieťa? Ja som to prežil, prežije aj môj syn. Aha, nie som padavka, mám dobrú prácu, rodinu, mňa to posilnilo.

Skutočne ste radi tomu, čo ste ako deti zažívali? Alebo si teraz sami pred sebou ospravedňujete to, ako vám ublížili tí, čo vás mali najviac chrániť? Nemali by ste na svoje detstvo krajšie, spokojnejšie spomienky, ak by vás takto “nezoceľovali”?

Keď vás niekto hodí do vody ako neplavca je veľmi pravdepodobné, že sa neutopíte, doplávate na breh. Nejako. Určite to nebude úžasnou technikou kraula. Nejakú techniku si nájdete, aby ste prežili. No s veľkou pravdepodobnosťou to vo vás nevypestuje dobrý vzťah s vodou. Vôjdete do nej ešte niekedy? Nepochybujem. S radosťou? To asi trošku potrvá….ak vôbec.

Pozitívnym pôsobením a pevnými jasnými hranicami (nie trestami!) dosiahneme z dlhodobého hľadiska oveľa viac.

Viete, možno by ani nevadili tieto negatívne veci, ktoré by akože mali zoceliť naše deti, ak by v týchto negatívnych situáciách neostávali samé. Aby si deti z niečoho negatívneho dokázali odniesť pre seba do budúcnosti skutočne niečo, čo by ich posilnilo, na to je potrebné danú situáciu vždy nejak ošetriť. So zrelým dospelým. A to je žiaľ v škole nemožné. V triede kde je viac ako 20 detí a neustále sa dejú nejaké “zoceľovacie” veci, jeden učiteľ nestačí. A chudák nemá na to pri tej všetkej práci, ktorú musí spĺňať, ani čas. No a úplne najhoršie je, ak “zoceľujú” vaše deti nezrelí učitelia. Aj to sa stáva, a nie málo.

Deti nás dospelých vnímajú ako tých, ktorí sa o ne majú postarať. Mali by sme pre nich byť bezpečným miestom. Každý jeden dospelý, ktorý prichádza do styku s deťmi.

Ak ja vychovávam moje dieťa s rešpektom, bez kriku, je u nás doma bežné ospravedlnenie a v škole je v triede s učiteľkou, ktorá po deťoch hádže kľúce a vrieska, lebo si inak nevie zabezpečiť ticho, nie je problémom moja výchova.

4. V škole deti pracujú bez problémov, doma ma vôbec nebudú poslúchať.

Áno!

Ak prenesiete školu domov, presne takto to bude vyzerať. Vy nie ste učiteľ, nepoznáte pedagogické finty, vaša obývačka nie je škola, ale čo je najhlavnejšie doma nemáte tie páky, ktoré má škola.

Čo je však najlepšia vec, aká sa vám môže stať.

Byť s deťmi, byť prítomní v ich vzdelávaní a nepoužívať pri tom odmeny, tresty, známky, písomky, strach, porovnávanie.

Ja viem, že sa vám to nezdá (ak číta tento článok učiteľ, možno v ňom zovrie krv), ale toto sú páky, ktoré má škola na to, aby namotivovala deti učiť sa aj to, čo by sa inak neučili.

Buďme kruto úprimní. Ak by sa v školách prestalo známkovať, deti by nemuseli písať písomky, ktoré veci by sa učili dobrovoľne? (predstavme si, že všetci učitelia v tejto hypotetickej škole sú úžasní, zrelí dospelí, takže deti tam idú za nimi rady).

Máte to, hej?

Deti sa budú učiť dobrovoľne len niektoré veci. Tie, ktoré ich neskutočne zaujímajú. Tie, ktoré vedia byť zábavné. A tie, v ktorých vidia zmysel.

Ak moje dieťa, ktoré plánuje študovať psychológiu a miluje cestovanie, nevidí zmysel vo fyzike, neprinútim ju nijak, aby sa ju naučila. Lenže moje dieťa miluje videá o vesmíre, hmlovinách, gravitácii, galaxiách. Z tejto témy vie viac ako ja, lebo je to zábava. (tiež nechápem🤷‍♀️). Takže moje dieťa ovláda dva cudzie jazyky, robí si kurz o základoch psychológie, do toho ma občas prekvapí nejakou zaujímavosťou z vesmíru. Bez známok, bez písomiek, bez porovnávania.

Áno, súhlasím, neovláda chemické rovnice, nevie vypočítať čas, zrýchlenie, nevie rozdeliť prežúvavé a neprežúvavé kopytníky, ani vám nevymenuje zaradom panovníkov z habsburskej dynastie. Je toho strašne veľa, čo nevie. Akože fakt, strašne.

No rovnako strašne veľa toho vie, lebo CHCE. Vesmír je pre ňu zábava, v psychológii vidí zmysel a jazyky ju neskutočne zaujímajú 😉

Tak sa vráťme k tomu ako je možné, že moje deti doma pracujú a vy sa bojíte, že tie vaše nebudú.

Pretože netlačím na pílu. Pretože som dovolila mojim deťom nevedieť všetko.  Vytvorila som im prostredie, v ktorom podporujem ich prirodzenú zvedavosť, ich záujmy a talenty. Nie až keď si splnia všetko ostatné. Ich záujmy, zvedavosť, talenty sú prioritou.

Netlačím tam, kde vidím, že je to bez zmyslu, bez radosti a bez záujmu. Poznám svoje deti. Tak ako si ich spozná každá jedna domoškolácka mama.

Budete s nimi 24/7 to je úžasný dar. 

Pretože najväčšou devízou domáceho vzdelávania je náš vzťah a vzájomná dôvera.  Ak budujete dôveru a vzťah, dokážete deti skutočne viesť na ich ceste vzdelávania. Nielen odškrtávať položky, ktoré sú na pláne tento školský rok.

Nepotrebujete školské páky. Len viac dôvery vo vaše sily.

5. Keď bude na domácom vzdelávaní, nedostane sa na strednú školu.

Tento mýtus o domácom vzdelávaní sa sem-tam naozaj ešte objaví. Naozaj. Akokoľvek sa vám to zdá zvláštne, naozaj sa ľudia boja aj tohto.

Deti na domácom vzdelávaní majú rovnaké podmienky na vstup na strednú školu ako ostatné deti.

Všetky deti na Slovensku musia plniť povinnú školskú dochádzku. Rozdiel však je v tom, že domoškoláci ju plni inak, ako denný žiaci. Ale tiež ju plnia.

To znamená, že na konci každého školského roka dostanú normálne vysvedčenie ako iné deti. Na prijímačkach sa ich nikto ani nepýta, či chodili do školy každý deň, alebo len 2x v roku na preskúšanie.

A ak sa bojíte toho, že sa nedokážu na prijímačky pripraviť, lebo nesedia 9 rokov v škole, tak spravíte to isté, ako robí veľké množstvo deviatakov. Nájdete im doučovateľa, ktorý ich na prijímačky pripraví.

Rozdiel medzi vašim dieťaťom a tým bežným deviatakom bude v tom, že vaše dieťa sa môžu úplne focusovať na prijímačkové predmety, kým bežný deviatak musí dávať svojú cennú energiu aj do iných vecí okolo.

Aké ďalšie mylné presvedčenia o domácom vzdelávaní poznáte?