Ruku hore kto mal v škole rád dejepis, či vlastivedu. Poväčšine to asi bola nuda, učiť sa len vymenovať nekonečné množstvo rôznych rokov, panovníckych dynastií a riešiť politiku danej doby. Nie, toto nebavilo ani mňa. No história sa dá učiť aj inak. Napríklad cez príbehy

My sme sa nedávno práve takto ocitli v stredoveku, približne v 15.-16. storočí a na chvíľu sa z nás stali stredoveký Krupinčania.

Najprv sme si postavili mesto, v ktorom sa nám dobre žilo.

stredoveké mesto

Keďže stredoveké mesto Krupina ležalo na križovatke dôležítých obchodných ciest a bolo bránou k bohatým banským mestám na Slovensku, bolo naozaj významným mestom s výsadami od kráľa.

Popritom ako sme pracovali a usilovne stavali, sme sa rozprávali, čo všetko musíme v našom meste postaviť.

Nie je dôležité deťom rovno predostrieť ako to bolo, oveľa dôležitejšie je ich naviesť na odpovede, diskutovať, prečo to tak bolo a čo tieto veci v danej dobe mohlo ovplyvňovať. Prečo mali mestá hradby? Prečo sú dôležité trhoviská a fara? Čo myslíš prečo sa hrady stavali na kopci a najchudobnejší ľudia bývali pod hradbami? Takéto diskutovanie dá deťom oveľa viac ako len prepísanie poznámok do zošita.

stredoveké mesto
stredoveké mesto

Naše stredoveké mesto prekvitalo, obchodu sa darilo, keď tu zrazu zaduneli zo strážnej veže trombity. Nepriateľ sa blíži. Turek je pred bránami!

kamže kam

Turka sme si poriadne obzreli, je úplne iný ako my, nosí vzláštne šaty a tie ich zahnuté meče. Ale je to národ bojovný. Ubránime sa mu?

kamže kam

Stredoveké mesto Krupina sa ponorilo do čakania. Čo bude ďalej? Čo sa s nami stane? O pár dní prišiel list. Výhražný list!

Máme sa vraj poddať! Platiť Turkovi dane, lebo naše mesto vypáli a ženy a deti nám odvedie do zajatia! V meste narastá panika…

Zasadala rada, richtár sa radil s pomocníkmi. Čo urobíme? Poddáme sa? Niektorí sa chceli vzdať.

“Budeme platiť,” hovorili, “tak nás nechajú na pokoji.”

“Ale dokedy,” hádali sa druhí, “zásoby nám nevydržia dlho, a čo ak Turek začne zvyšovať dane? Už teraz platíme aj kráľovi. Nie! Nebudeme platiť!”

“Poprosíme o pomoc susedné mestá a pôjdeme bojovať,” rozhodla rada.

“A Turkovi odpíšeme. Nedáme sa tak ľahko!”

Tak sme teda napísali list. A poriadny! Aj s pečaťou nášho Kriváňa. Veď mi si našu rodnú hrudu nedáme.

stredoveké mesto, stredoveký list

Stredoveký list musí aj nejako vyzerať, takto sme vyrobili ten náš:

  • obyčajný kancelársky papier sme poriadne pokrčili a následne vystreli
  • papier sme natreli zmesou, ktorú som vyrobila zo škorice a vody (kakao môže byť tiež)
  • papier sme nechali poriadne vyschnúť a potom sme handričkou jemne zotreli zvyšky škorice z jeho povrchu. Papier tak dostal “stredoveký” nádych
  • náš budúci list sme zrolovali a kraje rolky sme podpálili, aby vznikol ohorený efekt. Tu treba dávať veľký pozor, papier zhorí rýchlo, naozaj ohňu stačí máličko. My sme ho ututlávali navlhčenou papierovou utierkou
  • Na takto pripravený papier sme napísali odkaz Turkom. Aj s pečaťou.

Ako sme vyrobili pečať?

  • na hrubú ceruzku som tavnou pištoľou nalepila mincu
  • mincu na našom improvizovanom pečatidle sme natreli jemnulilinkou vrstvou oleja (naozaj len jemne). Ak mincu nenatriete, neodtlačí sa do vosku ale roztopený vosk sa na ňu prilepí.
  • nad listom sme roztopili pomocou zapaľovača voskovku
  • a odtlačili sme doň naše pečatidlo

Dovolím si vás upozorniť, aby ste si prichystali voskovky rôznych farieb a rôznorodé pečatidlá, lebo toto bude určite zábava na dlhší čas :-).

Posol z Krupiny zaniesol list Turkom. Neostávalo nám už nič iné, len vydať sa s odvahou do boja…..

Príbeh stredovekej Krupiny sme zažili vďaka Kamže kam. Pracovali sme rukami, diskutovali, vymýšľali stratégie, trošku sme riešili obchod, trošku politiku. Počúvali sme zvuky trombity a iných fujár cez youtube, hľadali sme krajiny a mestá na mape sveta, naučili sme nové slová.

Tak čo? Takýto dejepis by sa vám páčil?

v Pieninách

Túlame sa po tom našom krásnom Slovensku aj naďalej. Nedávno sme zopár dní strávili v Pieninách. Vraj je to náš najkrajší Národný park. Ja by som s tým aj súhlasila. Čo myslíte?

V Pieninách sa toho dá naozaj veľa vidieť. A je to destinácia vhodná aj pre cyklistov, aj pre rodinky s deťmi, ako aj pre náročnejších turistov. Tam si každý vyberie niečo, po čom mu srdce piští.

Červený Kláštor

Byť v Pieninách a nenavštíviť Červený Kláštor, to sa asi nerobí.

Vraj dostal meno podľa toho, že bol postavený z červených tehličiek. Mne bol známy hlavne tým, že v ňom istú dobu žil legendami opradený mních Cyprián. V každom prípade je to krásne miesto, oplatí sa tam zájsť.

v Pieninách

Dozviete sa veľa o živote mníchov v tomto kláštore. Žilo tu 12 mníchov-pustovníkov plus jeden predstavený, ako symbolika Ježisa a jeho 12 učenníkov. Každý z mníchov mal vlastný domček z modlitebňou, dielňou aj záhradkou. Momentálne je zrekonštruovaný jeden z týchto domčekov, dá sa teda do neho vojsť a všetko toto vidieť.

Po prehliadke Kláštora, zbehnite do neďalekého parku, alebo k brehu Dunajca a zakývajte pltníkom.

No a nemať fotku s Tromi korunami, to sa asi tiež v Pieninách nerobí.

v Pieninách

Osturňa

Kto má pozná, vie, že ja som turista-hľadač. Rada nachádzam nové miesta, menej zaľudnené, možno aj menej poznané. Osturňa bola pre mňa takýmto miestom. Je to typická zamagurská rázovitá dedinka s obrovským počtom dreveníc. 157 týchto dreveničiek vytvára Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

v Pieninách

Čičmanské drevenice pozná asi každý Slovák, ale tieto Osturnianske majú tiež niečo svoje. Sú ozdobené maľovanými kvetmi a typická je aj modrá farba medzi drevenými brvnami.

v Pieninách

Nám sa dokonca jeden obyvateľ ponúkol, že nám poukazuje ako to vyzerá na takom typickom osturnianskom dvore. Pozval nás dnu a my sme len žasli. Mal tam všetky možné drevené náradia, náčinia, používané v minulosti, vozy, ohlávky a všetko možné čo súvisí s hospodárením.

Ale, čo ma dostalo najviac, boli sane. Skutočné, veľké, drevené sane, na ktorých kedysi chodil kňaz posväcovať domy na Troch kráľov.

Ak sa do Ostune vyberiete, poriadne sa obujte, je to riadne dlhá dedinka.

Zábavný park a Park miniatúr Spiska kraina

Nie, nemám v nadpise chybu, len deťom sa žiadalo trošku neorganizovanej zábavy, tak sme na jeden deň zablúdili aj na poľskú stranu Pienin.

Parky miniatúr sú tam vlastne dva. Hneď v areáli zábavného parku je jeden, v ktorom sú pamiatky z podtatranského regiónu (aj slovenského aj poľského). Nájdete tam napríklad miniatúru Oravského hradu, ale aj Červeného kláštora, či pôvodnú verziu Spišského hradu.

v Pieninách

Druhý park miniatúr sa nachádza na druhej strane hlavnej cesty. V ňom nájdete sakrálne stavby, ktoré súvisia so zjaveniami Božej Matky.

v Pieninách
zmenšené Lurdy

Ak vám ešte ostane čas na nejaký výlet, môžte zbehnúť na neďaleký hrad Niedzica, je to fakt na skok.

Smerdžonka

My sme navštívili aj kúpele Smerdžonka. Prilákali nás tam farebné volskwageny, ktoré sa tam stretli z rôznych kútov Slovenska a Česka.

No aj bez nich je v kúpeľoch krásne a navyše si tam môžte načapovať liečivú vodu.

Verím, že vás naše potulky inšpirujú a tento krásny kút Slovenska niekedy navštívite.

rozhľadňa

Čo s načatým dňom? Povedali sme si nedávno, po dobrom obede. Poďme niekam na mini výlet. Kadečo sme pogúglili, ale nakoniec vyhralo miesto, na ktoré som sa chcela pozrieť už dlhšie. Rozhľadňa Čerešenka.

Je to blízko, je to nenáročné a je to zaujímavé.

rozhľadňa

Rozhľadňa je postavená na mieste, kde sa údajne odohrala slávna bitka pri Rozhanovciach v roku 1312. Stretli sa tu vojská uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou s vojskami veľmi neprispôsobivej slovenskej šľachty. Omodejvocami, ktorý “vládli” v Košiciach, a s ktorými paktoval,aj určite všetkým známy, Matúš Čák Trenčiansky. Vraj to bola bitka veľmi krutá a krvavá, najkrvavejšia od mongolských vpádov v rokoch 1241-1242. Vyhral ju kráľ Karol Róbert, ktorý tak upevnil svoje postavenie na Uhorskom tróne.

rozhľadňa

Ja som tvor zvedavý, tak som premýšľala prečo veža vyzerá tak ako vyzerá. Na internete som našla som dve vysvetlenia. Tvar kríža vraj upozorňuje na to, že je to miesto, kde zomrelo v krvavom boji veľa ľudí. Druhá verzia hovorí o tom, že tvar kríža má pripomínať Rád johanitov, ktorí v bitke bojovali na strane kráľa, a ktorí majú v erbe biely kríž na červenom podklade. Či je to tak, či onak, rozhľadňa Čerešenka, vyzerá v tom obrovskom poli naozaj zaujímavo.

Keď už sme pri tej zvedavosti, prečo práve Čerešenka? Rozhľadňa dostala meno, podľa neďalekej čerešne, ktorá označuje hranicu medzi Abovom a Šarišom.

K rozhľadni sme s dostali z obce Čižatice. Smerové tabule v dedine a GPS v mobile nás bezpečne doviedli do poľa, kde už parkovalo zopár áut. Odtiaľ sme sa prešli pár metrov k rozhľadni. Čerešenka nie je vysoká, meria len okolo 12 metrov, ale to stačí, aby ste z jej vrchu videli krásny panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Zhora vidno aj tú čerešňu.

rozhľadňa

Pri rozhľadni sa nachádza aj niekoľko stolov, kde si môžte oddýchnuť, či ohnisko, ak by ste mali chuť si niečo poopekať. Nás ale zaujala maľovaná mapa okolia. Vďaka nej sme sa od rozhľadne vydali ďalej po stopách kráľa Karola Róberta, k prameňu s jeho menom.

rozhľadňa

Legenda hovorí, že práve tu na tomto mieste, si kráľ po boji oddýchol a osviežil sa v tomto prameni.

Prameň sa nachádza v lesíku pri hlavnej ceste, približne 8 minút cesty autom od rozhľadne. Pri smerovej tabuli sa nachádza mini (veľmi mini, skoro mikro) parkovisko, kde sme odstavili auto.

Prešli sme na druhú stranu cesty a ponorili sa do lesíka. Lesná cestička nás priviedla k ďalšej smerovej tabuli, podľa ktorej sme mali ísť po okraji lesa 60 metrov a tam niekde sa prameň nachádza. Tento údaj však nie je presný, po 60 m sme nenašli nič, len lesnú húštinu. Rozliezli sme sa teda viac po lese, lebo veď piť z prameňa, z ktorého pil v 14 storočí náš kráľ sme veľmi chceli. Prameň sme nakoniec našli oveľa nižšie, približne 130 m od pôvodnej tabule.

Keby nebolo malej striešky nad prameňom, asi si ho ani nevšimneme. Vyzerá to tak, akoby sa o toto miesto už dlhšiu dobu nikto nestaral. Podľa fotiek na internete toto miesto vyzeralo čistejšie a upravenejšie pár rokov dozadu. Tak snáď sa čoskoro nájdu nejakí nadšenci, ktorí toto miesto znova zveľadia.

Zanedbané prostredie nám ale nebránilo v tom, aby sme si tam na chvíľu neoddýchli a neokoštovali čistú pramenistú vodu, podobne ako uhorský kráľ pred viac ako 700 rokmi.

Naše krátke historické putovanie sa tu skončilo, aj keď ja som si ešte robila zálusk na Náučný chodník stredovekého času v neďalekej obci Beniakovce. No blížiace sa čierne mraky nám jasne ukázali, že na toto bude čas niekedy inokedy.

Ako som sľúbila nedávno, pridávam ďalší článok o tom, ako sa dá učiť dejepis bez učebníc. Dnes si vezmem na mušku knihy s príbehmi.

Niekomu sa môže zdať, že fitkívne príbehy hoci aj s historickým pozadím nás nemôžu ničomu naučiť, no je to obrovský omyl. Podľa môjho pozorovania sa deti z takýchto príbehov naučia oveľa viac ako z encyklopédií. Je to zrejme preto, že sa nechajú do príbehu vtiahnuť a prežívajú ho spolu s postavami. A už je poriadne dávno známe, že ak sa nášmu mozgu niečo páči, tak spolupracuje oveľa ľahšie. Preto si z takýchto príbehov deti odnášajú oveľa viac ako z memorovania učebnice.

Detektívi v čase

Hlavnými hrdinami v týchto knihách je trojica kamarátov, ktorí sa pomocou stroja času dokážu dostať do rôznych historických dôb. Ako na potvoru, vždy keď tam prídu, musia riešiť nejakú záhadu. Knihy sú napínavé, dobre sa čítajú a deti sa z nich veľa dozvedia nielen o skutočných historických postavách, ale napríklad aj o móde danej doby, staviteľstve, či o jedle. Túto sériu odporúča každý čitateľ z našej rodiny.

dejepis
Kouzelný atlas

Táto séria vychádza v Čechách a hlavnou hrdinkou je Bára. Pomocou kúzelného atlasu sa tiež premiestňuje v čase a rieši záhady. Ak vám nevadí čestina, vrelo túto sériu odporúčame. Má totiž jednu veľkú výhodu oproti Detektívom v čase. Mapujú aj historické udalosti nám Slovákom blízke.

dejepis

Grécke báje

Ak chcete spoznať Grécko, musíte prečítať Staré grécke báje a povesti, to vám odkazuje Terezka. Ja ju doplním, že pre mladších čitateľov sú vhodnejšie Grécke mýty pre deti, keďže v nich je menej násilia a krvi.

dejepis

Pre zdatnejších čitateľov, ešte naše znalkyňa Grécka, odporúča sériu Percy Jackson. Z histórie Grécka sa z nej síce veľa nedozviete, ale spoznáte takmer všetky grécke božstvá a prežijete s nimi rôzne mýty v modernejšej podobe. U nás to bol práve Percy, kto odštartoval u Terezky jej záujem o dejepis a hlavne o Grécku históriu.

M.R. Stefánikov, kreslený príbeh rodáka z Košarísk

O slovenských dejinách a hlavne o našich dôležitých historických osobnostiach, máme na Slovensku ešte stále málo kníh, čo je veľká škoda. No zopár lastovičiek sa aj tu už nájde. Napríklad tento komiks. Je celkom obsiahly, prevedie vás celým Štefánikovým životom. Na to, že je to komiks, je v ňom pomerne dosť veľa textu, ale práve preto, že je to komiks, číta sa ľahko aj menej zdatným čitateľom.

Múr, Čierna oslava

Keď už sme pri komiksoch spomeniem knihy Múr a Čierna oslava. Oba sa zaoberajú nedávnou históriou, železnou oponou a životom za ňou. Čierna oslava podrobnejšie mapuje udalosti nežnej revolúcie. Táto kniha je zároveň prvou zo série štyroch kníh o nežnej revolúcií, ktoré by mali postupne vyjsť na našom knižnom trhu.

K slovenskej histórii jednoznačne patria Slovenské povesti. Tých máme na našom trhu našťastie dosť, stačí si len vybrať. U nás doma sú obľúbené Slovenské povesti z hradov a zámkov.

Príbehy z príborníka, Noční špióni

Ak hľadáte niečo k druhej svetovej vojne, k téme holokaustu, my môžme odporučiť tieto príbehy. Hlavnou postavou je 13 ročná Gabika, ktorá počas vojny žije Československu a prežíva na vlastnej koži, všetky hrôzy, ktoré so sebou vojna prináša.

dejepis

Vojna, ktorá zmenila Rondo

Táto kniha nie je o žiadnej konkrétnej vojne, aj Rondo je mesto vymyslené. Je to kniha o tom čo vojna so sebou nesie, ako dokáže ničiť a aké stopy zanecháva aj keď raz odíde. Neobsahuje veľa textu, väčšiu výpovednú hodnotu v tejto knihe so sebou nesú nádherné ilustrácie.

Gamebook, preži vlastné dobrodružstvo

Poznáte túto sériu? Sú to také útle knižočky, kde si vytvárate vlastný príbeh. Ak sa váš hrdina ocitne na nejakej križovatke máte na výber, ktorou stranou v knihe chcete pokračovať a podľa toho určujete jeho osud.

Navyše tieto knihy sa len nečítajú, ale aj hrajú. Každý hrdina v knihe má nejaké body za zdravie,útok a silu a počas čítania/hrania môžte získavať zbrane, či elixíry, ktoré potom máte možnosť rôzne použiť. Napríklad v bitkách s nepriateľmi, keď sa snažíte zachrániť vlastnú kožu.

My máme zatiaľ doma knihy o Keltoch a bohovi Apolónovi. V týchto knihách sme nenašli žiadne historické fakty, roky, či skutočné udalosti. No spoznali sme skrze ne napríklad keltské zbrane, keltské oblečenie, alebo povahu boha Apolóna. Najdôležitejšie však je, že ich čítanie-hranie si vždy užívame. A aj keď sme ich čítali už niekoľkokrát, nikdy nevieme ako náš príbeh skončí, či to prežijeme v zdraví, či nás neotrávi nejaký druid, alebo žiarlivá bohyňa.

V dnešnej dobe už je na našom knižnom trhu oveľa väčší výber dobrých kníh na dejepis. Ak máte nejaké skvelé tipy, tak sa s nami o ne podeľte. Dejepis je u nás obľúbený predmet a každá nová dobrá kniha nás len poteší.

dejepis

Učebnice doma používame veľmi málo. Nahrádzame ich kvalitnými knihami. A keďže jedným z najobľúbenejších predmetov sa u nás doma stal dejepis, dnes vám odporučím zopár našich obľúbených kníh, cez ktoré spoznávame históriu.

Keď som knihy dávala dokopy, zistila som, že ich máme doma veľmi veľa, takže článok som rozdelila na dve časti. V prvej časti nájdete podľa nás, tie najlepšie historické populárno-náučné a encyklopedické knihy. V druhej časti sa zameriam na príbehy.

Tak poďme na to.

Začnem našim najnovším prírastkom. Je to kniha Časopédia. Zrejme ste už o nej počuli. A ak ste váhali, či si ju kúpiť alebo nie, tak neváhajte. Podľa nás je úplne úžasná. Dejiny nepreberá iba chronologicky, ale hlavne tématicky. Predstavte si akúkoľvek tému, dejiny hudby, Mezopotámiu, či dejiny hier. Tieto a ešte oveľa viac tu nájdete spracované v časových priamkach od výmyslu sveta. Každá časová priamka je originálna a svojím spracovaním odráža danú tému.

dejepis
dejepis
dejepis

Ak vám viac vyhovuje čítať si o dejinách chronologicky, určite siahnite po knihe Cesta naprieč dejinami. Je nádherne ilustrovaná, zbytočne neprepchatá suchými faktami, doplnená o dejepisné mapy, ktoré často priamo v učebniciach dejepisu chýbajú.

dejepis

Pozornosť si zaslúži aj kniha História Európy. Deti zaujme hlavne ilustráciami a komiksovými bublinami, vďaka ktorým dejepisné fakty na chvíľu ožijú.

dejepis

Menej encyklopedické a viac rozprávačske sú knihy Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov a Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Cez krátke rozprávania vás prevedú dejinami od praveku až po súčasnoť. Nevymenuvávajú len holé fakty a roky, ktoré sa tak ťažko deťom učia. V týchto knihách viac do popredia vychádzajú vzájomné historické súvislosti a vzťahy. Aj mne, ktorá som vždy dejepis mala rada, veľa veci dokliklo práve pri týchto knihách.

Podobnou knihou je aj menšia knižocka Dejiny statočného národa Slovenského. Povedala by som, že ide viac o populárnu ako náučnú knihu. Aj keď sa tu určite nájdu dôležité historické udalosti, je viac zameraná na zaujímavosti a rôzne historické kuriozity. Je písaná s humorom, ktorý je deťom blízky. Určite sa im bude páčiť.

Doma dosť často pracujeme aj s knihami z vydavateľstva Fonibook. Nenáročný text je doplnený zaujímavými ilustráciami. A keďže sa každá kniha zaoberá iným historickým obdobím, ľahko si z nich vyberiete tu, ktorú práve potrebujete.

Ak hľadáte knihu o svetových osobnostiach, odporúčame knihu Osobnosti hisórie sveta. Tu už očakávajte hutnejší text a podrobnejšie informácie. Je vhodná pre staršie deti a dospelých.

dejepis

Tí mladší môžu siahnuť po knihe Panovníci na území Slovenska. Táto oboznamuje deti so základnými informáciami o našich panovníkoch od Sama až po Karola IV.

No a na záver ešte jeden skvelý tip, ktorý možno poznáte z TV. Ide súťaž Daj si čas, ktorá beží každú sobotu doobeda na Jednotke. Z tejto súťaže vzišli už 4 knihy.

Každá sa zaoberá inou oblasťou histórie. Okrem faktov tu nájdete aj zábavné komiksy, kvízy, pikošky, ktoré sa v učebniciach dejepisu nenachádzajú, no okrem je v nich aj priestor na rozvijanie kreativity. Sú naozaj skvelé a dejepis s nimi je hneď zábavnejsí.

Tak toto boli tie naše naj knihy na dejepis. V druhej časti sa pozrieme bližšie na príbehy, ktoré sú výborným prostriedkom na spoznávanie histórie.

Znova sme si odskočili do praveku. Nechtiac. Pôvodne sme mali ísť tento víkend preskúmať prameň Hornádu ale skončili sme pri úplne iných prameňoch, ale bol skvelý výlet. Navštívili sme totiž Gánovce.

Viete, čím sú Gánovce neďaleko Popradu známe? Kým som nečítala knihu od Pavla Dvořáka, Lovci mamutov a tí druhí, ani ja som nevedela.

gánovce

Ani som  netušila, že sa tam našiel odliatok mozgu neandertálca. A my sme práve na to miesto zavítali. Tam, kde sa kedysi ťažil travertín z obrovskej travertínovej kopy, z ktorej je dnes už len menšia (aj keď stále veľká) kopa. Práve tam robotnici našli čudne vyzerajúci kameň a zopár kostí. Historici zistili že ten čudne a zároveň povedome vyzerajúci kameň je odliatok mozgu neandertálca. A je to jeden z najstarších nálezov predchodcu človeka (podľa niektorých zdrojov najstarší nález ) na Slovensku.

gánovce

A ako sa to vlastne stalo? Na tomto mieste bol kedysi pravdepodobne teplý travertínový prameň, pri ktorom sa náš praveký predchodca otrávil z oxidu uhličitého, ktorý sa okolo týchto prameňov nachádza. Možno spadol do vody, možno nie, to asi už nezistíme, no isté je, že kým sa úplne na ňu zabudlo (historici zistili, že to bola žena), stihli sa v jej lebke ukladať minerály, ktoré tvrdli až vznikol presný odliatok jej mozgu. Ako rástol travertín v jej lebke, tak rástla aj kopa kameňa okolo nej a nad ňou. Voda sa vyparovala, travertín sa usadzoval, až potom raz, niekedy na začiatku 20. storočia, našli tento vzácny objav robotníci pri ťažbe kameňa.

Teraz je na tomto mieste vybudovaný Geopark Neandertal. Pre deti je to ideálne miesto na skúmanie a vypustenie energie. Je tu umiestnených niekoľko sôch, ktoré majú znázorňovať kostry pravekých zvierat a nájdete tu aj sochu Neandertálca.

gánovce

gánovce

A ak budete mať šťastie a pozorné oko, môžte si na pozostatku travertínovej kopy nájsť zopár skamenelín.  Geopark  nájdete veľmi ľahko. Nachádza sa takmer v strede dediny, na mieste bývalého kameňolomu.

Náš výlet tu ale nekončil. Neďaleko Gánoviec sa totiž nachádza nový travertínový prameň. Tam sme predsa museli ísť. Chceli sme na vlastné oči vidieť, ako to vlastne vyzerá, keď sa travertín usádza a čo sa okolo toho deje.

gánovce

gánovce

Je to zaujímavý prírodný úkaz. Zo skaly vyviera teplý prameň, ktorý sa rozlieva doširoka a minerály, ktoré sa tu usadzujú, vytvárajú na zemi zaujímavé štruktúry, takzvané sintre (podobným spôsobom vznikajú kvaple v jaskyniach). Deti do vody hádzali rôzne listy a drievka a pozorovali, čo sa s nimi stane. Našli sme tu aj niekoľko skoro skamenených rastlín.  Zaujímavosťou tohto prameňa je, že v jeho okolí sa dobre darí niekoľkým prímorským živočíchom a rastlinám.

sintre na zemi

sintre gánovce

Gánovce vám odporúča navštíviť desať detí z desiatich. Je to veľmi zaujímavé miesto, kde si prídu na svoje budúci archeológovia, historici, paleontológovia, kamenári, ekológovia, či ochrancovia prírody.

Tak sme si dovolili s dievčatami taký menší úlet. Uleteli sme na predĺžený víkend do Grécka a navštívili sme Atény. Povedali sme si, že keď Terezku tak veľmi zaujíma antické Grécko, že sa ho pôjdeme dotknúť.

atény

A to bol teda výlet. Ani neviem, či sa mi všetky dojmy z neho zmestia do jedného článku a ak áno, tak bude určite dosť dlhý. No ale poďme pekne po poriadku.

Keď sa povie Atény, hneď si asi väčšina predstaví antické pamiatky, alabastrové sochy a samozrejme Akropolu. Presne za týmto sme šli aj my. Ale Atény nás prekvapili. Je to mesto plné kontrastov.

Chvíľu sa prechádzate po hlučných uliciach veľkomesta, aby ste vzápätí prešli do ticha aténskej Agory. Kedysi to bolo hrdé námestie s trhoviskami a rôznymi inštitúciami, dnes sú už z neho viac-menej len ruiny. Stojí však za to sa po ňom poprechádzať. Možno v tom tichu začujete kroky starovekých filozofov a učencov, ktorí tu kedysi trávili čas.

Atény

Alebo stretnete suchozemské korytnačky, ktoré sa tu len tak voľne prechádzajú.

Ďalším kontrastom, ktorý mi udrel do očí, boli grafity. Nejak mi to k Aténam, ktoré som mala vo svojej predstave nesedelo. V modernej časti mesta boli všade. Aj tie klasické čmáranice, ktoré budovy špatia, ale našlo sa aj dosť veľa kúskov, ktoré by som už nazvala umeleckými dielami. Myslím si, že keby bola niekde na svete vyhlásená súťaž o najpomaľovanejšie mesto na svete, určite by Atény mali veľkú šancu vyhrať. Toľko grafitov na každom kroku som ja osobne ešte nevidela.

Atény

Slávnu Akropolu už videl asi každý, minimálne na fotke. No to vás nepripraví na jej skutočnú krásu. My sme mali to šťastie, že sme ju prvýkrát videli naživo po tme. Vysvietenú, monumentálnu, nádhernú. Ten pohľad sa nedá ani opísať slovami.

A vyjsť hore, zdolať ten kopec, a potom sa prechádzať po miestach, kde sa odohrával mýtický boj Atény a Poseidona o patronát nad mestom, sa naozaj oplatí. Aj keď z niektorých chrámov sú už len ruiny, Aj keď je tam kopa turistov (vraj až 10000 denne), aj tak je to niečo neopísateľné.

atény

Atény

Atény

Trošku v tieni slávnej Akropoly je divadlo Heroda Attika. Bolo postavené v 2.st. p.n.l a konali sa tu divadelné hry, hudobné slávnosti a neskôr vraj aj gladiátorské zápasy. Po 2. svetovej vojne bolo čiastočne zrekonštruované a v dnešnej dobe je využívané hlavne v období aténskych letných slávností.

Atény

No ak chcete mať na Akropolu a celé Atény najlepší výhľad, treba vyjsť na blízky vŕšok Phillopapos hill. Je to kopec múz a nýmf.  Okrem toho, sa práve v tejto časti nachádza Sokratovo väzenie.

Atény

No Atény to nie je len Akropola. Najväčsím chrámom v Aténach bol chrám boha Dia, ktorý nestojí na slávnom kopci. Z tejto kolosálnej stavby už ostalo stáť len niekoľko stĺpov, ale keď človek pod nimi stojí, pripadá si maličký ako mravček.

Atény

My sme navštívili aj Národné archeologické múzeum, kde sa hlavne vyžila naša budúca archeologička. V tomto múzeu sú originál sochy rôznych antických bohov, busty cisárov, ale aj neuveriteľné poklady z Mykénskych vykopávok.

Atény

Juli si prišla na svoje na Panathenskom štadióne. Aj ten nás prekvapil. Hlavne jeho veľkosť (pôvodná kapacita bola až 80000 ľudí, dnes už je to upravené na 45000) a kopa kameňa, z ktorého je postavený. Vďaka audiosprievodcovi sme sa dozvedeli, že tento štadión začali stavať už v 6 storočí p.n.l a konali sa na ňom športové slávnosti, pri ktorých sa uctievala bohyňa Aténa. Práve na tomto štadióne prebiehali prvé obnovené Olympijske hry v roku 1896.

Atény

Atény

Pod štadiónom sa nachádza výstava  všetkých doteraz použitých olympijských faklí a plagátov. Dotkli sme sa aj miesta, v ktorom sa každé 2 roky zapaľuje olympijský oheň, a odkiaľ ho športovci odnesú do celého sveta.

A neboli by sme to baby, keby sme nezašli aj do slávnej aténskej štvrte Monastiraki, plnej obchodíkov a kaviarničiek, preslávenej hlavne blším trhom. Nemám rada preplnené veľkomesta, ale toto námestie má svoje čaro.

Atény

Za 4 dni, ktoré sme v Aténach strávili, sme videli a zažili toľko, že nám to vydrží do konca života.  Pre mňa bol tento výlet splneným detským snom, na ktorý sa oplatilo čakať viac ako 20 rokov.

archeologické nálezisko

Aký parádny deň sme zažili! To sa len tak hocikedy nestáva. S kamošmi sme sa dohodli, že sa pôjdeme pozrieť na archeologické nálezisko a do archeologického múzea v Nižnej Myšli. Trošku nakuknúť do praveku. Chystáme sa tam už nejaký ten čas, máme to tu za rohom a stále sme sa tam nejak nevedeli dostať.

archeologické nálezisko

Múzeum nemá otváracie hodiny, ale stačí zavolať a dohodnúť si  stretnutie. Múzeum pre vás prídu otvoriť aj dostanete pekný výklad. Tak sme to teda telefonicky dohodli a vybrali sa tam. Pôvodný plán bol pozrieť si múzeum a potom vybehnúť obhliadnuť si repliky pravekých domov, ktoré sú neďaleko.

Lenže, niekto tam hore nás má rád a asi aj tuší akú mám ja a Terezka záľubu v histórií, lebo nám poslal do cesty samého p.Olexu. Hlavného archeológa, ktorý na myšľanských vykopávkach pracuje už 40 rokov.

Viete aké to je počúvať o praveku a o všetkých nálezoch, ktoré sme v múzeu videli, od toho najpovolanejšeho? Dozvedeli sme sa kopu zaujímavostí o živote ľudí, ktorí tu žili už pred 3500 rokmi, a čo bolo najlepšie, mohli sme sa pýtať koľko sme chceli a dostali sme fundované odpovede.

V múzeu sa nesmie fotiť, preto odtiaľ nemám ani žiadne fotky, no odporúčam tam ísť každému, kto pôjde okolo. Nie je to veľké múzeum, ale predmetov z archeologických vykopávok je v ňom požehane. A zďaleka to nie sú všetky, ktoré sa v Nižnej Myšli našli. Vraj je tu vystavených len 10% všetkých vykopávok.

Nás najviac zaujal dvojhrob, v ktorom ležia muž objímajúci kostru chlapčeka a hneď vedľa žena objímajúca kostru dievčatka. Dozvedeli sme sa, že všetci boli pochovávaní tvárou na východ, muži hlavami na juh a ženy na sever. Presne ako bolo v tomto dvojhrobe. Veľmi zaujímavé bolo aj zistenie, že tento muž meral až 2 metre a 3 cm. To je riadna výška aj pre dnešného chlapa, nieto pre pračloveka.

Okrem tohto hrobu sú v múzeu uložené rôzne nádoby či nástroje hlavne z doby bronzovej, rôzne zbrane, ihlice, miniatúry zvierat, ale napríklad aj skamenený kĺb mastodonta alebo lebka pravekého pakoňa.

A viete, kde bola objavená najstaršia hračka strednej Európy (podľa niektorých dokonca celej Európy)? Práve tu. Ak vám je tento vozík povedomý, možno ho poznáte z učebníc dejepisu.

Archeologické nálezisko

Po prehliadke múzea sme šli do terénu. Archeologické vykopávky v Nižnej Myšli prebiehajú už 40 rokov. Toto archeologické nálezisko patrí medzi významné náleziska v celosvetovom meradle a postupne tu rastie archeologický skanzen. Zatiaľ sú tu repliky dvoch domov, pece a opevnenia.

archeologické nálezisko

archeologické nálezisko

Najväčší zážitok nás však ešte len čakal. Neďaleko od miesta, kde sme si prezerali praveký dom, študenti archeológie práve odhrabávali hrob č.812 a v ňom kostru človeka z ďalekej minulosti.

Boli sme v priamom prenose. Poučení z múzea sme už sami zistili, kostra patrí žene, keďže hlavou bola otočená na sever. Študenti nám prezradili, že mala okolo 140 cm a že pri nej našli len jeden malý krčiažtek, z čoho usudzovali, že bola z chudobnej vrstvy. Stáli sme tam hodnú chvíľu a len tak pozerali ako sa odkrýva kus dávnej histórie.

archeologické nálezisko

Tu, v teréne, nám zas p. Olexa rozprával o postupoch aké archeológovia využívajú, ako odkrývajú zem, ako vedia, kde majú kopať. Rozprával aj o “meste” ktoré kedysi okolo roku 1500 p.n.l stálo na tomto mieste. Zo začiatku tu bolo len okolo 350 ľudí, no v čase jeho “najväčšej slávy”, podľa slov pána Olexu, to bolo akoby hlavné mesto Košickej kotliny (Vraj tu vtedy žilo až 3500 ľudí. To je ohromujúce číslo!)

Opevnenie, ktoré ľudia stavali okolo tohto mesta stálo na násype vysokom až 5 metrov a pod ním civela 6 metrov hlboká priekopa. Ako to stavali? Bez bagrov, lopát a iných nástrojov?

archeologické nálezisko

Toto mesto našlo svoju skazu v ohni. Nevie sa ako vznikol, ale dozvedeli sme sa, že pri bránach v opevnení našli archeológovia najviac hrotov zo šípov a oštepov. Odohrala sa tu nejaká bitka a začal tento skázonosný požiar práve ohnivým šípom? To sa už asi nedozvieme. Môžme len hádať a ďalej hľadať.

Mohla by som donekonečna počúvať príbehy o časoch dávno minulých, no slnko pomaly zapadalo a my sme sa museli vrátiť do reality. Ale tento deň bol nezabudnuteľný.  Neviemi, či takéto niečo ešte niekedy zažijeme.