“Deti musia chodiť do školy! Musia ráno vstať skoro, musia si robiť domáce úlohy, musia sa učiť aj to, čo ich nebaví. Je to ich povinnosť a povinnosti si musia plniť
Ja predsa tiež musím doma upratovať, variť a chodiť do práce!”
Naozaj?
Naozaj musíme, alebo sme sa tak rozhodli?
Nie je to len naučená stratégia, aby sme prežili vo svete, ktorý sa nám nepáči, lebo je to jednoduchšie spraviť, ako sa nad tým zamýšľať a hľadať, či sa dá z toho kolotoča vystúpiť?
Pred pár dňami som dočítala knihu od Marshala B.Rosenberga: Nenásilná komunikácia a veľmi sa mi páči jeho myšlienka, ktorú adresuje nám dospelým:
"Nerobte nič, čo vás neteší a čo vo vás neprebúdza hravosť."
Túžbou každého človeka je prispieť svojou troškou k tomu, aby sa zo sveta, v ktorom žijeme, stalo krajšie miesto. Každý z nás túži po sebarealizácií a naplnení, no zároveň aj po tom, aby bola naša sebarealizácia nápomocná aj iným.
Podľa knihy Nenásilná komunikácia, je na to, aby sme dokázali budovať krajší svet a byť empatickí voči druhým, potrebný jeden dôležitý aspekt, na ktorý sa príliš často zabúda.
Mať pochopenie, empatiu so sebou samým. Vedieť seba samého prijať.
Keď sme si vedomí, že za naším chovaním je zámer obohatiť život a keď jedinou motiváciou je to, aby náš život a život ľudí okolo nás bol krajší, potom nás dokáže tešiť rôzna práca.
Na druhej strane, aj činnosť, ktorá by inak bola radostná, nám radosť neprináša, ak je vykonávaná z povinnosti, motivovaná strachom, či vinou. Skôr, či neskôr takáto činnosť vyvolá napätie v nás samých a možno prerastie až do vzdoru.
Máte niekedy v živote zapnutého autopilota?
Keď robíte niečo, čo z duše neznášate a venujete energiu niečomu, čo vás vyčerpáva, neprináša vám to ani potešenie, ani pocit pokoja, či naplnenia. Vôbec sa ani nezamýšľate, prečo tieto činnosti vlastne vykonávate.
Takto sa to proste robí, takto sa to musí.
No a kým takýmto činnostiam venujeme čas, presne v tej istej chvíli nám unikajú veci, ktoré by nám do života priniesli viac radosti, viac naplnenia a viac robili by svet okolo nás krajším.
Dobrá správa je, že kniha Nenásilná komunikácia ponúka aj celkom praktický návod, ako tieto činnosti odhaliť a čo treba spraviť, aby ste sa dostali z ich osídiel.
Ak teda chcete a máte odvahu zmeniť váš život 😉
1.Spíšte si na papier všetky vaše “musím”. Najmä tie, ktoré robite neradi.
Musím každý deň variť obed.
Musím písať raz za štvrťrok správy do školy.
Musím ráno vstávať o 5:00.
Musím pokračovať v kurze.
2. Teraz každé musím nahraďte slovným spojením Rozhodla som sa, že…….pretože…….
Rozhodla som sa, že každý deň budem variť obed, pretože chcem, aby moje deti jedli domácu vyváženú stravu.
Rozhodla som sa, že budem písať štvrťočné správy, pretože jedine v škola, pre ktorú ich píšem poskytuje našej rodine komfort sebariadeného vzdelávania.
Rozhodla som sa, že budem vstávať o 5:00, pretože mám rada ticho v dome po zobudení a môžem sa venovať svojej práci, ktorá ma baví.
Rozhodla som sa, budem pokračovať v tom kurze, lebo už je zaplatený a už som za prvou tretinou.
A takto pokračujte.
Možno sa pri niektorých veciach budete búriť. Ja som sa predsa nerozhodla, že budem variť. Ale som mama, musím. To, že ste mama, nerobí z vás kuchárku, aj keď sa to očakáva. Skúste za každým musím hľadať potrebu, ktorej sa svojím správaním snažíte vyhovieť.
Varíte preto, lebo to od vás očakávajú iní? Lebo to tak robila vaša mama a bojíte sa odsúdenia okolia? Alebo máte výčitky svedomia, že vaša suseda varí 3x denne a vám sa “nechce” ani raz? Vašou motiváciou je strach, možno hanba.
Varíte preto, lebo to momentálne doma nemá kto za vás spraviť a vám je jasné, že chcete pre svoju rodinu chutné, zdravé a vyvážené jedlo? Vaša motivácia napĺňa vašu potrebu zdravého stravovania, ktoré chcete dopriať sebe a svojej rodine. S takýmto postojom sa varí ľahšie.
Máte vlastne dve možnosti. Prestať variť a nájsť iné riešenie. Varenie na niekoho delegovať, jesť v reštauráciách, využiť donášku. Alebo, vnímať to, že vaše varenie má doma momentálne hlbší zmysel.
3. Posvieťte si na motivácie, ktoré vás vedú k jednotlivým činnostiam.
V knihe autor rozoberá niekoľko motivácií, ktoré nám z dlhodobého hľadiska neprinášajú ani naplnenie, ani radosť a skôr, či neskôr práve kvôli nesprávnej motivácií pravdepodobne znenávidíte aj samotnú činnosť.
Sú to činnosti, ktoré robíme primárne pre peniaze, alebo aby sme získali uznanie druhých, alebo keď sa chceme vyhnúť trestu, či pocitu viny, alebo ich vykonávame z hanby a z povinnosti.
Ak napríklad neznášate pečenie koláčov na Veľkú noc, ale pečiete ich, lebo sa obávate odsúdenia zo strany mamy, alebo naopak robíte to len pre pochvalu a uznanie od nej, pravdepodobne vám táto činnosť neprinesie do života ani radosť ani naplnenie.
Môže nenaplnený človek dávať ďalej radosť do sveta?
Alebo ako ja, v mojej štvrtej možnosti, keď som sa rozhodovala, či budem pokračovať v kurze, alebo nie. Kurz už bol zaplatený, ale prestal mi dávať zmysel už v prvej tretine. Mojou jedinou motiváciou teda bolo, dokončiť ho práve kvôli peniazom a pocitu viny, že som toľko minula a nedokončila ho. Koľko zbytočného času by som s ním však strávila (peniaze už minuté boli), keď už teraz ma nebavil a neprinášal mi úžitok? Rozhodla som sa, že v ňom pokračovať nebudem.
Úlohou tejto techniky je vrátiť nás do seba. Poznať naše vnútorné pohnútky, zaktivizovať náš vlastný život a prebrať zodpovednosť za všetko, čo robím.
Veta, ktorá začína slovami Rozhodla som sa, že budem robiť …pretože….,môže byť pre mnohých náročná. Najmä ak sa nachádzate v ťažkom životnom období. No možno práve preto je načase nasmerovať sa viac do seba. Tam, kde si uvedomíte, či to, ako sa váš život uberá je výsledkom vašich vlastných rozhodnutí, alebo fungujete na autopilota.
Naozaj nemusíte robiť veci, ktoré vám nedávajú zmysel.
Okrádajú vás o to najvzácnejšie, čo máte.
Váš čas a energiu, ktoré môžte dať do činností, v ktorých nájdete vlastné naplnenie, a zároveň obohatíte svet okolo seba.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!