Sninské rybníky a najvýchodnejší východ

Mini road trip, kapitola 1

“Dobrý deň, máte voľné miesto v kempe pre jeden obytný príves?” telefonuje hlava rodiny do kempu pri Rimavskej Sobote. “Žiaľ, sme beznádejne obsadení.” Takto nejako začala naša minulo týždňová dovolenka.

Karavan naprataný po okraj, posádka pripútaná pásmi v aute, všetci sme nabudení a oni nám povedia, že je obsadené? Čo teraz?

No nič, ideme do iného kempu. Namiesto na západ, vyrážame na východ. Aspoň konečne uvidíme Sninské rybníky, o ktorých sme už viackrát počuli.

Ja ako navigátor celej posádky mám vždy za úlohu nájsť zaujímavé miesta, kam sa pôjdeme pozrieť. Takže teraz všetko, čo som mala nachystané v okolí Rimavskej Soboty padlo a ja som cestou k Snine googlila ako divá. Kým sme však došli do kempu, mala som už celkom dobrú predstavu, kadiaľ povláčim celú rodinu.

To bude zas radostíííí (rozumej hundrania).

Biokúpalisko Sninské rybníky

Byť v kempe pri Sninských rybníkoch a neokúpať sa tam by bolo asi čudné, tak sme ako prvé, zamierili tam. Od kempu to bolo cca 5 minút chôdze.

Sninské rybníky sú výnimočné tým, že je to vlastne biokúpalisko, ktoré využíva technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. Kúpalisko je rozdelené do troch úrovní podľa hĺbky vody, nájdete tam aj šmýkačky, mini tobogán a pre najmenších aj dvojitú hojdačku priamo vo vode. Dookola kúpaliska je dostatok plochy na deky, viacero ihrísk a samozrejme nesmú chýbať stánky s občerstvením a toalety.

Nám sa tam páčilo, aj keď určite viac počas bežných pracovných dní, keď tam bolo citeľne menej ľudí ako cez víkend.

Nová Sedlica

Ďalší deň bol v réžií malých, rázovitých dediniek na najvýchodnejšom východe. Najprv sme zamierili do dedinky Runina, odkiaľ sme vyrážali na túru (tá si zaslúži samostatný článok) a po túre sme šli navštíviť Novú Sedlicu.

Viete čím je táto dedinka známa? Je to naša najvýchodnejšia obec a stojí v nej najvýchodnejšia autobusová zastávka, za ktorou už nie je nič, len lesy a Ukrajina. Sme tak blízko a nepôjdeme tam? No určite.

Navyše sa práve v Novej Sedlici nachádza chalúpka, podľa ktorej bola nakreslená chalúpka deduška Večerníčka. Momentálne sa opravuje a čaká ju sťahovanie nižšie k potoku, vedľa miniatúry dreveného kostola. Zachytila som niekde info, že ju chce odkúpiť RTVS (možno už odkúpila?)

Pri odchode z Novej Sedlice sme si pokecali s Ďidom Beskydom o rôznych turistických možnostiach v okolí. Keďže práve on je strážca a vládca tamojších lesov a pralesov, najlepšie nám poradí.

Máme totiž v pláne sa sem vrátiť, príroda v okolí nám učarovala. Neďaleko je prales Stužica, ale aj vrch Kremenec, ktorý je zároveň aj trojhraničným bodom medzi Slovenskom, Ukrajinou a Poľskom a práve ten nás veľmi láka.

Poslednou našou zastávkou tohto dňa je dedinka Ulič a jej miniskanzen drevených kostolíkov. Sú viditeľné z hlavnej cesty, proste sa tam nedá nezastaviť. Miniskanzen je úplne zadarmo a navyše sú v ňom aj miniatúry kostolov, ktoré už v dnešnej dobe neexistujú.

Málokedy sa stáva, žeby naše baby šli do postele bez hundrania. No po dnešnom dni na čistom Poloninskom vzduchu odkväcli rýchlo a my sme mohli plánovať ďalšie výlety…

TO BE CONTINUED….