Články

rozhľadňa

Čo s načatým dňom? Povedali sme si nedávno, po dobrom obede. Poďme niekam na mini výlet. Kadečo sme pogúglili, ale nakoniec vyhralo miesto, na ktoré som sa chcela pozrieť už dlhšie. Rozhľadňa Čerešenka.

Je to blízko, je to nenáročné a je to zaujímavé.

rozhľadňa

Rozhľadňa je postavená na mieste, kde sa údajne odohrala slávna bitka pri Rozhanovciach v roku 1312. Stretli sa tu vojská uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou s vojskami veľmi neprispôsobivej slovenskej šľachty. Omodejvocami, ktorý “vládli” v Košiciach, a s ktorými paktoval,aj určite všetkým známy, Matúš Čák Trenčiansky. Vraj to bola bitka veľmi krutá a krvavá, najkrvavejšia od mongolských vpádov v rokoch 1241-1242. Vyhral ju kráľ Karol Róbert, ktorý tak upevnil svoje postavenie na Uhorskom tróne.

rozhľadňa

Ja som tvor zvedavý, tak som premýšľala prečo veža vyzerá tak ako vyzerá. Na internete som našla som dve vysvetlenia. Tvar kríža vraj upozorňuje na to, že je to miesto, kde zomrelo v krvavom boji veľa ľudí. Druhá verzia hovorí o tom, že tvar kríža má pripomínať Rád johanitov, ktorí v bitke bojovali na strane kráľa, a ktorí majú v erbe biely kríž na červenom podklade. Či je to tak, či onak, rozhľadňa Čerešenka, vyzerá v tom obrovskom poli naozaj zaujímavo.

Keď už sme pri tej zvedavosti, prečo práve Čerešenka? Rozhľadňa dostala meno, podľa neďalekej čerešne, ktorá označuje hranicu medzi Abovom a Šarišom.

K rozhľadni sme s dostali z obce Čižatice. Smerové tabule v dedine a GPS v mobile nás bezpečne doviedli do poľa, kde už parkovalo zopár áut. Odtiaľ sme sa prešli pár metrov k rozhľadni. Čerešenka nie je vysoká, meria len okolo 12 metrov, ale to stačí, aby ste z jej vrchu videli krásny panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Zhora vidno aj tú čerešňu.

rozhľadňa

Pri rozhľadni sa nachádza aj niekoľko stolov, kde si môžte oddýchnuť, či ohnisko, ak by ste mali chuť si niečo poopekať. Nás ale zaujala maľovaná mapa okolia. Vďaka nej sme sa od rozhľadne vydali ďalej po stopách kráľa Karola Róberta, k prameňu s jeho menom.

rozhľadňa

Legenda hovorí, že práve tu na tomto mieste, si kráľ po boji oddýchol a osviežil sa v tomto prameni.

Prameň sa nachádza v lesíku pri hlavnej ceste, približne 8 minút cesty autom od rozhľadne. Pri smerovej tabuli sa nachádza mini (veľmi mini, skoro mikro) parkovisko, kde sme odstavili auto.

Prešli sme na druhú stranu cesty a ponorili sa do lesíka. Lesná cestička nás priviedla k ďalšej smerovej tabuli, podľa ktorej sme mali ísť po okraji lesa 60 metrov a tam niekde sa prameň nachádza. Tento údaj však nie je presný, po 60 m sme nenašli nič, len lesnú húštinu. Rozliezli sme sa teda viac po lese, lebo veď piť z prameňa, z ktorého pil v 14 storočí náš kráľ sme veľmi chceli. Prameň sme nakoniec našli oveľa nižšie, približne 130 m od pôvodnej tabule.

Keby nebolo malej striešky nad prameňom, asi si ho ani nevšimneme. Vyzerá to tak, akoby sa o toto miesto už dlhšiu dobu nikto nestaral. Podľa fotiek na internete toto miesto vyzeralo čistejšie a upravenejšie pár rokov dozadu. Tak snáď sa čoskoro nájdu nejakí nadšenci, ktorí toto miesto znova zveľadia.

Zanedbané prostredie nám ale nebránilo v tom, aby sme si tam na chvíľu neoddýchli a neokoštovali čistú pramenistú vodu, podobne ako uhorský kráľ pred viac ako 700 rokmi.

Naše krátke historické putovanie sa tu skončilo, aj keď ja som si ešte robila zálusk na Náučný chodník stredovekého času v neďalekej obci Beniakovce. No blížiace sa čierne mraky nám jasne ukázali, že na toto bude čas niekedy inokedy.

Prečítané leto, 1.týždeň: O mestách

Prečítané leto sa aj tento rok hlási o slovo. Už piatykrát, wow. A ja sa teším, že znova môžme byť jeho súčasťou. U nás to bude o to zaujímavejšie, že máme doma čitateľov z rôznych kategórií. Jeden kus bádateľa-poslucháča, jeden kus prváčika, jeden kus odradenca a 2 kusy rozbehnutého čitateľa (akurát fakt neviem, kde mám zaradiť hlavu našej rodiny 🙂 )

mesto

Prvý týždeň sú v hlavnej úlohe mestá. To je taká krásna a široká téma, že juj. Na čítanie sme si vybrali tieto knihy:

  • To je Londýn od Miroslava Šaška,
  • To je Rím tiež od Miroslava Šaška
  • Líza, mačka z Trojice od Jána Uličianskeho
  • Pozri, čo je na svete od Nataši Tánskej
  • Nikdekoľvek od Neila Gaimana

A teraz veľký pozor!

Dajte si pozor na Šaskove knihy. Hrozí pri nich nebezpečenstvo, že vás deti prinútia cestovať. Nám sa tak nejak podobne stalo s knihou Tohle jsou Benátky, keď sme jednoducho do tých Benátok museli vycestovať. No a od včera doma nepočúvam nič iné, len kedy už pôjdeme do toho Londýna, lebo jednoznačne musíme vidieť ako sa otvára Tower Bridge a aký vysoký je Big Ben.

mesto

Knihu Líza, mačka z Trojice som vybrala pre nášho čitateľa-odradenca, hoc je pôvodne zaradená do výberu pre deti do 8 rokov. Pre odradencov je ale dôležité, aby čítali hlavne niečo čo ich bude baviť. No a zvieratko v knihe, málo strán, plus známe mesto, na ktoré máme dobré spomienky, to je takmer 100% istota, že sa do takejto knihy pustí.

Nikdekoľvek si zatiaľ požičiavame s Terezkou. Ona číta do polnoci, ja cez deň na terase pri kávičke. Takéto fantasy svety sú niečo pre nás obe.

Kniha Pozri, čo je na svete je jedna z najobľúbenejších kníh našej Hanky. A najradšej má práve tú časť o meste a dedine. Textu v nej nie je veľa, ale oveľa viac ju bavia ilustrácie. Tie si obzeráme stále dookola a stále dookola “čítame” aké rôzne budovy sa v meste nachádzajú. No a práve toto ma inšpirovalo k jednej jednoduchej aktivitke.

mesto

Vyrobíme si papierové mesto s rôznymi budovami!

Jeho výroba je veľmi jednoduchá a nenáročná. Ak máte doma obyčajný (alebo aj farebný, vzorovaný, trblietavý a kadejaký iný) papier a čokoľvek na kreslenie, tak sa môžte do stavania mesta pustiť aj hneď. Také je to jednoduché.

  • Ako prvé potrebujete štvorec papiera, ktorý preložíte na polovicu (zhora dole, dole sa bude papier otvárať)
  • Vzniknutý obdĺžnik znova preložte na polovicu a zas vystrite, ta stredová čiara bude pomáhať
  • Chyťte jednu stranu obdĺžnika a preložte ju k stredovej čiare, to isté spravte z druhou stranou obdĺžnika
  • Posledným krokom je spraviť na domčekoch strechu. Môže sa to javiť ako náročná práca ale vôbec to nie je také zložité. Chyťte vzniknutý obdĺžnik hore pri zhybe a ťahajte obe strany smerom dolu a od seba.
  • Hotové domčeky dokreslite podľa vlastnej fantázie. A nezabudnite, že sa dajú otvoriť a aj tam dotvoriť
papierové mesto

Potom už len stačí domčeky rozostaviť podľa fantázie a papierové mesto osídliť, hoc aj panáčikmi z Lega, prípadne nejakú lego budovu dostavať.

papierové mesto
mesto

My sme si na týchto domčekoch precvičili aj angličtinu, lebo dozadu som napísala názvy jednotlivých budov po anglicky. To, že sa pri skladaní cvičí jemná motorika, to je hneď jasné.

A viete, čo je na tom všetkom najlepšie? Že hoci sa mesto postavilo raz-dva, počas daždivých chvíľ deti zabavilo na dosť dlhú dobu (a stále ešte veru zabáva).

Áno, áno, veru tak, nechce sa mi veriť. Máme za sebou štvrtý rok v domácom vzdelávaní. Každý jeden školský rok nám priniesol niečo nové, každý nás niečomu novému naučil.

školský rok

Zo všetkých štyroch rokov bol ten tretí najťažší. Pre mňa ako mamu, aj ako učiteľku. Do životov nám vtrhla choroba a obrátila všetko naruby. Ťažko nám bolo všetkým, a aj keď máme to najhoršie už za sebou, ja som sa spamätávala dlho. Bolo to vidieť aj tu na blogu. Menej článkov, menej interakcií.

Ten tretí rok mi ale ukázal, aké je dôležité žiť prítomnosťou. Plány sme mali veľkolepé. Aj cestovateľské, aj v domácej škole a takmer nič sa z nich neuskutočnilo. Všetko sa muselo prispôsobiť chorobe. A aby sme sa nezbláznili, nesmeli sme pozerať príliš dopredu a rozmýšľať nad neistou budúcnosťou, ale hľadať pozitíva, hoci aj maličké v každom jednom dni osobitne. Naučili sme sa byť viac vďační.

školský rok

Stala sa ale aj iná úžasná vec. Keďže nebolo v mojich silách, byť neustále prítomnou vo vyučovacom procese, u dievčat sa viac posilnila samostatnosť. To, čo som nestíhala ja, si sestry rozdelili medzi sebou.

Moje úžasné malé ženy.

Boli chvíle, keď som si myslela, že zlyhajú na záverečnom preskúšaní, kvôli mne. Kvôli tomu, že som jednoducho nemala čas všetko im vysvetliť, ukázať, naučiť. Ale deti si dokázali svoj čas spravovať samé, dokázali si samé pomôcť s učením, mňa potrebovali len ako poradcu s najťažšími vecami. Navyše sa naučili veci, ktoré síce nie sú v učebných osnovách, ale pre život sú oveľa dôležitejšie.

Tento školský rok už bol oveľa jednoduchší, aj keď ja som sa stále cítila vyčerpaná. Ale učiť sa bolo treba. Aby som prežila v zdraví a aby som neukrátila svoje deti, stavila som na minimalizmus.

Keď sme začínali pred 4 rokmi s domácim vzdelávaním, mala som tendenciu nakúpiť množstvo pomôcok, učebníc z rôznych vydavateľstiev. Doma sa nám kopili rôznorodé pracovné zošity. Do môjho “debilníčka” som si zapísala rôzne internetové stránky, na rôzne predmety, aby sme mali čo najviac zdrojov, z ktorých môžme čerpať.

Lenže zistila som, že toto obrovské množstvo ma veľmi vyčerpávalo a oberalo a vnútorný pokoj. Čím viac zdrojov som mala k dispozícií, tým viac som bola nervoznejšia, moja pozornosť viac rozhádzaná. Akoby som mala pocit, že nám určite unikne niečo dôležité, ak nevyskúšame všetko, čo svet ponúka. Lenže v silách človeka nie je vedieť všetko, zažiť všetko a mať všetko.

rok

Preto sme sa tento školský rok obmedzili na zopár učebníc, pracovné zošity sme mali asi len dva, a čoraz menej času sme trávili aj na rôznych internetových portáloch. Viac sme sa hrabali v knihách, ktoré sme, ale začali menej nakupovať a viac požičiavať, viac sme sa pýtali ľudí na okolí a viac sme začali využívať svet ako našu triedu a zdroj poznania.

Toho roku som do domu nekúpila ani jednu novú pomôcku. Ak sme nejakú novú potrebovali, vyrábali si ju deti samé, pretože aj v takomto procese sa deti učia. Brala som to ako win-win riešenie. Oni sa učili, ja som nemusela po nociach vyrábať pomôcky a lámať si hlavu nad tým, ako im zajtra budem vysvetľovať nové učivo. Pozornosť detí sa viac sústredila na to, čo bolo pre nich podstatné, a keďže vnútorná motivácia je naozaj silná vec, dokázali si poradiť a našli si presne to, čo potrebovali. Z minima sa nám podarilo vyťažiť maximum.

Všetko zlé je na niečo dobré. Tieto posledné dva roky domácej školy mi to ukázali. Museli sme sa síce prispôsobovať novým situáciám, ktoré neboli vždy najľahšie, ale ukázalo sa, že nám do života priniesli veľa pozitívnych zmien.

cudzie jazyky

Asi pred rokom sme prestali doma používať učebnice angličtiny. Aj keď angličtina u nás doma patrí medzi obľúbené predmety, videla som, že dievčatá nebaví jej učenie klasickou formou z učebnice. Začala som teda hľadala spôsob ako sa cudzie jazyky učiť inak.

Doma sme vyskúšali rôzne učebnice, no ani jedna nám nesadla. Prvá veľká prekážka, na ktorú sme narazili bola NUDA. Hoci sme mali učebnice naozaj rôznorodé, vždy sa stalo, že po určitom čase sa tak vzdialili od záujmov našich detí, že medzinárodná vesmírna stanica sa mi niekdy zdala bližšie.

Ďalšia vec, ktorá úplne zabíjala radosť z cudzieho jazyka bola GRAMATIKA. Áno, gramatika je dôležitá, ale dôležitejšia je radosť z poznávania niečoho nového, radosť z toho, že mi druhí rozumejú, hoci rozprávam aj s chybami. Ak bazírujeme na správnej gramatike príliš skoro, zabijeme tú radosť v deťoch možno aj navždy.

Veľkým impulzom, prečo som odložila učebnice a skúsila to inak, bola stránka Jazykový mentoring. Aj keď je stránka určená primárne pre dospelých študentov, rôzne rady z nej sa dajú prispôsobiť aj deťom. U nás to zafungovalo, pretože práve za toto “bezučebnicové” obdobie spravili dievčatá v angličtine naozaj veľký pokrok.

Tak ako teda dosiahnuť, aby sa deti učili cudzí jazyk a nestratili pri tom motiváciu a radosť? Vsaďte na to, čo baví vaše deti najviac a predložte im to v cudzom jazyku.

Čítanie

Knihy sú u nás doma základ. Takže aké knihy čítať? Na začiatku sú super knihy od vydavateľstva Usborne a pre staršie deti jednoznačne dvojjazyčné knihy a zjednodušené čítanky.

Dvojjazyčné knihy, sú knihy, v ktorých sú príbehy písané v dvoch jazykoch. Na jednej strane nájdete príbeh napr. v angličtine, a na druhej preklad v slovenčine alebo češtine (českých je viac).

Tieto knihy existujú v rôznych úrovniach, čiže si môžte vybrať, podľa toho kde sa aktuálne v jazyku nachádzate. Príbehy v nich sú písané naozaj zjednodušene. Neočakávajte nejaký extrémny literárny zážitok, ale svoj účel plnia ideálne. V týchto knihách sa na konci nachádzajú aj cvičenia k jednotlivým kapitolám.

Zjednodušené čítanky tak isto existujú pre rôzne jazykové úrovne, ale tieto nemajú preklad do slovenčiny. Obsahujú ale audioknihu. Sú perfektné, pretože kniha je načítaná native speakerom. Zapnete si do uší audioknihu, do rúk chytíte knihu a absorbujete cudzí jazyk viacerými zmyslami.

Ja odporúčam tieto dva druhy kníh striedať.

cudzie jazyky

Počúvanie

Cudzie jazyky sa deti učia na začiatku hlavne počúvaním. Je úplne bežné, že malým deťom pustíme na youtube kadejaké anglické pesničky, veď nech niečo z toho jazyka pochytia, no čím sú deti staršie, už od toho upúšťame.

Ak sú vaše deti “čumilovia” ako naša Terezka, využite to v prospech cudzieho jazyka. Dovoľte im pozerať nejaký seriál, ale nie v slovenčine. A ak máte tú možnosť, zapnite im k tomu tiež titulky v cudzom jazyku. Budú cudzí jazyk počúvať, aj čítať.

Na toto je skvelý Netflix, u nás doma pomáha s cudzím jazykom nám všetkým. Zo začiatku je to vždy náročnejšie, nerozumieme takmer nič, alebo len veľmi málo. No nie nadarmo sa hovorí, že trpezlivosť ruže prináša. Vydržte a uvidíte.

Rozprávanie

Cudzí jazyk sa ale učíme hlavne preto, aby sme ním vedeli rozprávať. No a rozprávať sa naučia deti len rozprávaním. Výhodu teda majú tie deti, ktoré majú s kým “pokecať”.

Priznávam, nám sa to doma zo začiatku zdalo čudné, rozprávať s deťmi v inom jazyku, ako materinskom, ale nejako sa to potom rozbehlo.

My napríklad využívame naše časté dlhé cestovanie. V aute, keď už je veľká nuda, zapneme anglický mód a deti musia rozprávať len po anglicky. Samozrejme, že sú to aj vety kostrbaté, nesprávne, ale aj to sa ráta. Ide o to, aby rozprávali, hoci aj s chybami, aby nemali blok, len preto, že nevedia gramatiku, či to správne slovo. Veď nikto učený z neba nespadol. Viem, že veľakrát rozprávame s chybami, ale viem aj to, že keby sme sa ocitli v anglicky hovoriacej krajine, už by nám tam rozumeli. A to je predsa cieľ.

So staršími dievčatami, sa už dá rozprávať plynulejšie. Väčšinou si povieme tému a krútime sa okolo nej. Neverili by ste ako sa vedia deti vymotať, keď musia.

No a čo keď nikto doma nevie po anglicky? Deti by sa napríklad mohli rozprávať po anglicky s inými deťmi. Nestávalo sa vám, že keď deti pozerali nejakú obľúbenú rozprávku v češtine, že potom sa po česky aj hrali? Nám sa to stávalo neustále, keď boli menšie. Teraz už v ich hrách fičí angličtina.

Písanie

Ja nie som veľký zástanca písania v cudzom jazyku vo veľmi skorom veku. Podľa mňa majú deti dosť starostí s naším materinským jazykom, Ale predsa občas píšeme. Píšeme však len tie slová a výrazy, ktoré práve potrebujeme, pretože akurát pracujeme na nejakom projekte.

Tak napríklad, práve teraz Juli pracuje na projekte o vlkoch. Z knihy, ktorú sme si najprv prečítali, si vypisuje do tohto projektu celé vety. Pochytí tak slovíčka v kontexte a v téme, ktorá ju baví. Tak je väčšia pravdepodobnosť, že si ich zapamätá natrvalo.

cudzie jazyky

Gramatika

Ako som už spomínala, gramatika je dôležitá.

No neskôr. Nie v tretej, štvrtej, či piatej triede. Ak deti budú jazyk najprv veľa počúvať, potom si niečo prečítajú a budú si ho trénovať rozprávaním, gramatiku pochytia intuitívne. Presne tak, ako sa malé dieťa učí rozprávať svojim materinským jazykom. Keď sa konečne rozrozpráva, tiež nerieši aký čas do vety patrí, alebo či používa modálne slovesá.

Keď sa zo svojho obľúbeného seriálu naučia nejaké vety a výrazy, nebudú ich analyzovať, ale ich začnú používať. Nebudú riešiť, že nevedia 50 rôznych nepravidelných slovies, ktoré sa museli nabifliť, ale pritom ich ešte nepoužili. Budú spokojné, že vedia len 10, ktoré aj reálne používajú.

Ak sa z učenia cudzích jazykov nestane pre deti strašiak, raz príde aj ten čas, kedy si samé začnú gramatiku všímať a všetko zapadne na svoje miesto v tom správnom čase. Ale to sa nestane, ak gramatika bude postavená nad všetky ostatné jazykové zručnosti a vezme im z učenia radosť.

Poznámočka na záver

Nevyčleňujte cudziemu jazyku len niektoré dni. Venujte sa mu každý deň. 20-30 minút denne zábavného učenia jazyka spraví oveľa viac ako 45 minút 3x do týždňa s nudnou učebnicou.

Aj prváci už vedia robiť projekty. Dôkazom je naša Maruška. Tá sa v tom celkom vyžíva. Naposledy spravila projekt, ktorý nazvala Jarné kvety.

Začalo to tým, že sme sa hrali von na dvore a zisťovali sme aké rôzne kvety nám tu rastú a kvitnú. Dostala som nápad, že si niektoré jarné kvety môžme vylisovať. Natrhali sme teda púpavu, modrice, tulipán aj narcis. Neskôr sa nám podarilo nájsť aj margarétku a asi posledný podbeľ sezóny.

Kým naše kvietky oddychovali v lise, Maruška sa začala zaujímať o to odkiaľ vlastne vyrastajú. Tak sme si na záhrade pozreli rôzne korene kvetov. Tulipánová cibuľka mala najväčší úspech. Niekoľko z nich sme si vykopali zo zeme, aby sme si ich mohli prezrieť aj zvnútra.

Keď už sme poriešili korene, na rad prišli listy, stonky a kvety. Aké rôzne listy majú kvety? Na čo slúži kvetom stonka? Aké rozmanité farby na dvore nájdeš?

jarné kvety

Vylisované kvety sme nalepili na výkresy priesvitnou lepiacou páskou, každému sme prilepili jeho meno. Keďže Maruška rada píše (normálne z toho padám na zadok), rozhodla sa pripísať prvú slohu z jednej známej pesničky, ktorú si pospevovala, keď sme “pitvali” tulipánovú cibuľku.

Upršané a studené dni, keď sme sa nemohli učiť vonku sme využili, ako inak, na tvorenie. Tak sa nám do projektu dostali tulipány ako jednoduché origami kvietky. Ako ich poskladať som našla tu.

jarné kvety

Jarné kvety sme našli aj v jednoduchej anglickej básničke, na ktorej si Maruška zopakovala názvy kvetov, aj farby.

jarné kvety

Obrázok na titulnú stranu vyrobila v programe Tux paint, ktorý sa dá voľne stiahnuť. Je to veľmi jednoduchý program na výrobu rôznych obrázkov, či dokonca puzzle.

Jarné kvety

Keď sa znova po niekoľkých dňoch vyčasilo, vrátili sme sa s učením na dvor. Pozorovali sme, čo nové nám v záhrade narástlo, či pribudla nejaká farba. Spravili sme si aj tzv. Hľadanie pokladov. Aby sa zapojila aj Hanka, hľadali sme prírodné poklady rôznych farieb.

Takéto hľadanie pokladov v prírode si môžte vytvoriť na akúkoľvek tému. Deti môžu hľadať rôzne farby ako my, alebo môžu hľadať čo najviac rôznych vecí v jednej farbe. Zaujímavé by mohli byť paličky v rôznych dopredu dohodnutých tvarov, alebo predmety, ktoré sú chlpaté, či mäkké. No možností je naozaj nespočetne veľa.

Choďte s deťmi von a nechajte ich objavovať okolitý svet. Tak uvidíte, čo ich zaujme najviac a aké úžasné nápady im samým napadnú. Vnútorná motivácia má veľkú silu.

Ako som sľúbila nedávno, pridávam ďalší článok o tom, ako sa dá učiť dejepis bez učebníc. Dnes si vezmem na mušku knihy s príbehmi.

Niekomu sa môže zdať, že fitkívne príbehy hoci aj s historickým pozadím nás nemôžu ničomu naučiť, no je to obrovský omyl. Podľa môjho pozorovania sa deti z takýchto príbehov naučia oveľa viac ako z encyklopédií. Je to zrejme preto, že sa nechajú do príbehu vtiahnuť a prežívajú ho spolu s postavami. A už je poriadne dávno známe, že ak sa nášmu mozgu niečo páči, tak spolupracuje oveľa ľahšie. Preto si z takýchto príbehov deti odnášajú oveľa viac ako z memorovania učebnice.

Detektívi v čase

Hlavnými hrdinami v týchto knihách je trojica kamarátov, ktorí sa pomocou stroja času dokážu dostať do rôznych historických dôb. Ako na potvoru, vždy keď tam prídu, musia riešiť nejakú záhadu. Knihy sú napínavé, dobre sa čítajú a deti sa z nich veľa dozvedia nielen o skutočných historických postavách, ale napríklad aj o móde danej doby, staviteľstve, či o jedle. Túto sériu odporúča každý čitateľ z našej rodiny.

dejepis
Kouzelný atlas

Táto séria vychádza v Čechách a hlavnou hrdinkou je Bára. Pomocou kúzelného atlasu sa tiež premiestňuje v čase a rieši záhady. Ak vám nevadí čestina, vrelo túto sériu odporúčame. Má totiž jednu veľkú výhodu oproti Detektívom v čase. Mapujú aj historické udalosti nám Slovákom blízke.

dejepis

Grécke báje

Ak chcete spoznať Grécko, musíte prečítať Staré grécke báje a povesti, to vám odkazuje Terezka. Ja ju doplním, že pre mladších čitateľov sú vhodnejšie Grécke mýty pre deti, keďže v nich je menej násilia a krvi.

dejepis

Pre zdatnejších čitateľov, ešte naše znalkyňa Grécka, odporúča sériu Percy Jackson. Z histórie Grécka sa z nej síce veľa nedozviete, ale spoznáte takmer všetky grécke božstvá a prežijete s nimi rôzne mýty v modernejšej podobe. U nás to bol práve Percy, kto odštartoval u Terezky jej záujem o dejepis a hlavne o Grécku históriu.

M.R. Stefánikov, kreslený príbeh rodáka z Košarísk

O slovenských dejinách a hlavne o našich dôležitých historických osobnostiach, máme na Slovensku ešte stále málo kníh, čo je veľká škoda. No zopár lastovičiek sa aj tu už nájde. Napríklad tento komiks. Je celkom obsiahly, prevedie vás celým Štefánikovým životom. Na to, že je to komiks, je v ňom pomerne dosť veľa textu, ale práve preto, že je to komiks, číta sa ľahko aj menej zdatným čitateľom.

Múr, Čierna oslava

Keď už sme pri komiksoch spomeniem knihy Múr a Čierna oslava. Oba sa zaoberajú nedávnou históriou, železnou oponou a životom za ňou. Čierna oslava podrobnejšie mapuje udalosti nežnej revolúcie. Táto kniha je zároveň prvou zo série štyroch kníh o nežnej revolúcií, ktoré by mali postupne vyjsť na našom knižnom trhu.

K slovenskej histórii jednoznačne patria Slovenské povesti. Tých máme na našom trhu našťastie dosť, stačí si len vybrať. U nás doma sú obľúbené Slovenské povesti z hradov a zámkov.

Príbehy z príborníka, Noční špióni

Ak hľadáte niečo k druhej svetovej vojne, k téme holokaustu, my môžme odporučiť tieto príbehy. Hlavnou postavou je 13 ročná Gabika, ktorá počas vojny žije Československu a prežíva na vlastnej koži, všetky hrôzy, ktoré so sebou vojna prináša.

dejepis

Vojna, ktorá zmenila Rondo

Táto kniha nie je o žiadnej konkrétnej vojne, aj Rondo je mesto vymyslené. Je to kniha o tom čo vojna so sebou nesie, ako dokáže ničiť a aké stopy zanecháva aj keď raz odíde. Neobsahuje veľa textu, väčšiu výpovednú hodnotu v tejto knihe so sebou nesú nádherné ilustrácie.

Gamebook, preži vlastné dobrodružstvo

Poznáte túto sériu? Sú to také útle knižočky, kde si vytvárate vlastný príbeh. Ak sa váš hrdina ocitne na nejakej križovatke máte na výber, ktorou stranou v knihe chcete pokračovať a podľa toho určujete jeho osud.

Navyše tieto knihy sa len nečítajú, ale aj hrajú. Každý hrdina v knihe má nejaké body za zdravie,útok a silu a počas čítania/hrania môžte získavať zbrane, či elixíry, ktoré potom máte možnosť rôzne použiť. Napríklad v bitkách s nepriateľmi, keď sa snažíte zachrániť vlastnú kožu.

My máme zatiaľ doma knihy o Keltoch a bohovi Apolónovi. V týchto knihách sme nenašli žiadne historické fakty, roky, či skutočné udalosti. No spoznali sme skrze ne napríklad keltské zbrane, keltské oblečenie, alebo povahu boha Apolóna. Najdôležitejšie však je, že ich čítanie-hranie si vždy užívame. A aj keď sme ich čítali už niekoľkokrát, nikdy nevieme ako náš príbeh skončí, či to prežijeme v zdraví, či nás neotrávi nejaký druid, alebo žiarlivá bohyňa.

V dnešnej dobe už je na našom knižnom trhu oveľa väčší výber dobrých kníh na dejepis. Ak máte nejaké skvelé tipy, tak sa s nami o ne podeľte. Dejepis je u nás obľúbený predmet a každá nová dobrá kniha nás len poteší.

dejepis

Učebnice doma používame veľmi málo. Nahrádzame ich kvalitnými knihami. A keďže jedným z najobľúbenejších predmetov sa u nás doma stal dejepis, dnes vám odporučím zopár našich obľúbených kníh, cez ktoré spoznávame históriu.

Keď som knihy dávala dokopy, zistila som, že ich máme doma veľmi veľa, takže článok som rozdelila na dve časti. V prvej časti nájdete podľa nás, tie najlepšie historické populárno-náučné a encyklopedické knihy. V druhej časti sa zameriam na príbehy.

Tak poďme na to.

Začnem našim najnovším prírastkom. Je to kniha Časopédia. Zrejme ste už o nej počuli. A ak ste váhali, či si ju kúpiť alebo nie, tak neváhajte. Podľa nás je úplne úžasná. Dejiny nepreberá iba chronologicky, ale hlavne tématicky. Predstavte si akúkoľvek tému, dejiny hudby, Mezopotámiu, či dejiny hier. Tieto a ešte oveľa viac tu nájdete spracované v časových priamkach od výmyslu sveta. Každá časová priamka je originálna a svojím spracovaním odráža danú tému.

dejepis
dejepis
dejepis

Ak vám viac vyhovuje čítať si o dejinách chronologicky, určite siahnite po knihe Cesta naprieč dejinami. Je nádherne ilustrovaná, zbytočne neprepchatá suchými faktami, doplnená o dejepisné mapy, ktoré často priamo v učebniciach dejepisu chýbajú.

dejepis

Pozornosť si zaslúži aj kniha História Európy. Deti zaujme hlavne ilustráciami a komiksovými bublinami, vďaka ktorým dejepisné fakty na chvíľu ožijú.

dejepis

Menej encyklopedické a viac rozprávačske sú knihy Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov a Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Cez krátke rozprávania vás prevedú dejinami od praveku až po súčasnoť. Nevymenuvávajú len holé fakty a roky, ktoré sa tak ťažko deťom učia. V týchto knihách viac do popredia vychádzajú vzájomné historické súvislosti a vzťahy. Aj mne, ktorá som vždy dejepis mala rada, veľa veci dokliklo práve pri týchto knihách.

Podobnou knihou je aj menšia knižocka Dejiny statočného národa Slovenského. Povedala by som, že ide viac o populárnu ako náučnú knihu. Aj keď sa tu určite nájdu dôležité historické udalosti, je viac zameraná na zaujímavosti a rôzne historické kuriozity. Je písaná s humorom, ktorý je deťom blízky. Určite sa im bude páčiť.

Doma dosť často pracujeme aj s knihami z vydavateľstva Fonibook. Nenáročný text je doplnený zaujímavými ilustráciami. A keďže sa každá kniha zaoberá iným historickým obdobím, ľahko si z nich vyberiete tu, ktorú práve potrebujete.

Ak hľadáte knihu o svetových osobnostiach, odporúčame knihu Osobnosti hisórie sveta. Tu už očakávajte hutnejší text a podrobnejšie informácie. Je vhodná pre staršie deti a dospelých.

dejepis

Tí mladší môžu siahnuť po knihe Panovníci na území Slovenska. Táto oboznamuje deti so základnými informáciami o našich panovníkoch od Sama až po Karola IV.

No a na záver ešte jeden skvelý tip, ktorý možno poznáte z TV. Ide súťaž Daj si čas, ktorá beží každú sobotu doobeda na Jednotke. Z tejto súťaže vzišli už 4 knihy.

Každá sa zaoberá inou oblasťou histórie. Okrem faktov tu nájdete aj zábavné komiksy, kvízy, pikošky, ktoré sa v učebniciach dejepisu nenachádzajú, no okrem je v nich aj priestor na rozvijanie kreativity. Sú naozaj skvelé a dejepis s nimi je hneď zábavnejsí.

Tak toto boli tie naše naj knihy na dejepis. V druhej časti sa pozrieme bližšie na príbehy, ktoré sú výborným prostriedkom na spoznávanie histórie.

zavretá škola

Ahojte všetci! Chcela by som sa dnes prihovoriť hlavne riaditeľom a učiteľom na ZŠ, ale možno aj všetkým rodičom, ktorí majú strach o vzdelanie svojich detí. Rozhodla som sa tak potom, čo som sa prihlásila na Facebooku do skupiny Zavretá škola.

Táto skupina vznikla ako jedna úžasná iniciatíva niektorých učiteľov a rodičov, ktorí už majú skúsenosti s učením detí doma a chceli pomôcť všetkým, ktorí sú v týchto náročných časoch na nútenom “homeschoolingu”. No mám pocit, že v poslednej dobe tam narážam viac na zúfalé komentáre, ako na tie pomocné.

Rodičia, ale aj mnohí učitelia sú doma so svojimi deťmi a zároveň musia pracovať z domu. Sme všetci na jednej lodi. Každý si chce svoje povinnosti robiť ako najlepšie vie. Aj učiteľ, ktorý musí zadávať deťom úlohy na doma, aj rodič, ktorý ich následne musí s deťmi prejsť. Preto by sme všetci mali držať za jeden povraz a podporovať sa, navzájom komunikovať, nebyť na seba prísni a hlavne upratať si priority.

Je mi úplne jasné, že si nikto z kompetentných neželá, aby sa vzdelávanie našich ratolestí prerušilo, ale sú rôzne spôsoby, ako by sa deti mohli učiť, aby sme sa my dospeláci nezbláznili. A práve tu to podľa môjho názoru viazne.

Viete, keď som sa na celú situáciu pozrela z nadhľadu, zistila som zaujímavé veci.

Ako často sme sa sťažovali, že dnešné deti nepoznajú remeslá, že sa nevyznajú v záhrade a nevedia si spraviť ani desiatu? My sme kedysi na 2.stupni mali tzv. Špecifické práce. Učili sme sa tam variť, šiť, háčkovať, pliesť a chlapčenské osadenstvo triedy malo medzitým Technické práce, kde sa učili narábať s rôznymi náradiami a vyrábali kadejaké varešky, kliešte na cukor a podobné “potrebnosti”.

zavretá škola

Teraz je na tieto činnosti priam ideálny stav. Ráno v kľude spraviť raňajky spolu s deťmi, zapriahnuť ich môžte aj do prípravy obeda. Deti si môžu recepty zapisovať do zošitka a precvičiť si tak krasopis, či gramatiku. Tí, ktorí majú doma šijací stroj, nech šijú rúška. Je to vysoko aktuálna téma a šitie rúšok nie je náročné. Na youtube je veľa rôznych videi ako hačkovať, či štrikovať. Moje baby, napr. nedávno prepadli pleteniu z puffy vlny. Všetky naše bábiky majú teraz krásne deky. Nie sú tieto zručnosti v živote dôležité? A majú naše deti na ne čas bežne, počas školského roka?

Ako často počujeme, že deti nečítajú? Teraz by mohli, koľko by len vládali. A z každej knihy nech spravia krátky zápis do čitateľského denníka. Nakresliť ilustráciu k najzaujímavejšej časti by tiež mohlo zaujať, alebo môžu vybratý príbeh prekresliť do komiksovej podoby.

Máte doma dieťa, ktoré nečíta rado? Aj ja. Preto sme sa dohodli na dennom počte kapitol, ktoré sú základom. Prečíta si ich sama, potom mi príde prerozprávať, čo sa nové stalo a vyjadrovacie schopnosti sa jej zo dňa na deň zlepšujú. A o to mi predsa ide.

zavretá škola

A čo keby deti napísali nejaký príbeh? Možno o tom čo sa deje doma, možno o svojom sne, možno úplne vymyslený s rôznymi fantastickými bytosťami. Nie je toto ideálny čas na rozvoj kreativity? A kreativita je nástroj budúcnosti.

No dobre, poviete si, ale predsa deti nemôžu len tvoriť, musia sa aj niečo “učiť”, nejaké “akademické vedomosti”. Áno, súhlasím. Ale musia to byť predpísané pracovné listy, či presné učivo z učebnice? Nemohli by ísť deti von do záhrady a pozorovať ako sa mení práve teraz príroda? Ak majú doma mikroskop, tak majú k dispozícií nespočetne veľa možností, čo môžu pozorovať, či už si to donesú z prírody, alebo nájdu v chumáči prachu pod posteľou. U nás sa dnes napr. pozorovali lienky a “električky” (cifrušky bezkrídle). Baby si užili čas na slniečku a aj sa niečomu priučili.

Určite máte doma nejaké encyklopédie, alebo fungujúci internet. Nemohli by deti s ich pomocou vytvoriť projekt o rastlinách, stromoch a kríkoch, ktoré rastú v blízkosti ich domov, alebo o vtákoch, ktoré sa práve vracajú na naše územie? Alebo nech zasadia fazuľu do vaty a pozorujú ako rastie. Toto zvládne každá rodina.

Staršie deti by mohli spraviť prezentáciu na vybranú tému z prírodovedy, či vlastivedy v Power pointe. Hľadaním obrázkov na internete, čítaním rôznych informácií a vyberaním toho podstatného sa naučia oveľa viac, ako len obyčajným vypĺňaním pracovných listov. A verte mi, toto ich bude baviť, a rodičia o nich ani nebudú počuť.

Naozaj sa deti na 1.stupni musia učiť všetko to čo je v učebniciach? Práve teraz, keď sa z rodičov stali nedobrovoľne učitelia?

Lebo, povedzme si na rovinu, učiteľ zadá úlohy, ale dohliadať na vyplnenie musí rodič. My domoškoláci vieme, ako ťažko sa dodržiava “učebná disciplína” v domácich podmienkach. A za našu rodinu môžem povedať, že učebnice a pracovné listy nám ju veru nepomáhajú udržať, a to z jedného jediného dôvodu. Učenie podľa učebnice a následné vypĺňanie “pracákov” je nudáááááá, síce sem-tam nevyhnutná, ale stále nuda. Ak sa táto situácia predĺži na viac ako 2 týždne, deti sa pri takomto učení zbláznia. Preto si myslím, že teraz by sa mali deti doma zamerať viac na praktické učenie ako vypĺňanie nejakých cvičení.

zavretá škola

Že sa to nedá odkontrolovať? Ako zistíme, že deti niečo robili, že sa niečo naučili? Moja odpoveď možno viacerých pobúri, ale naozaj musíme všetko merať známkami a kontrolovať? Ja som presvedčená, že rodičia doma, sú vďační za každú zaujímavú úlohu, za každý zmysluplný nápad, ktorý im učitelia pošlú, pretože je hlavne v ich záujme, aby deti doma niečo robili. Nedôverujeme rodičom, ktorým najviac záleží na vzdelaní svojich detí? Nedôverujeme deťom, že si nájdu niečo, čo ich zaujme a spravia o tom projekt, prezentáciu, lapbook, či iný výstup, ktorý potom budú s nadšením prezentovať pred celou triedou?

A na záver len taká poznámočka. Nebojme sa! Aj keby bola škola zatvorená do konca školského roka, naše deti o nič neprídu. Dôležitejšie ako akékoľvek akademické vedomosti zo základnej školy sú vzťahy a na ich budovanie máme priam ideálne podmienky.

tkané stromčeky

Každý rok pred Vianocami vyrábame s dievčatami nové ozdoby. A každý rok to skúšame inou technikou. Vyrábali sme napríklad zamotané ozdoby, ozdoby zo slaného cesta, šili sme flicové stromčeky a kopu iných vecí. Tento rok som na internete narazila na tkané stromčeky. Pre naše tvorivé ruky ako stvorené.

Vybrali sme vlnu zo skrinky, zvyšné polystyrénové taniere, ktoré ešte ostali z letných grilovačiek a pustili sme sa do toho.

Osnovu na tkané stromčeky sme namotali na taniere, ale ak ich doma nemáte, kartón poslúži rovnako dobre. Taniere majú tú výhodu, že majú zdvihnutý kraj, preto sa pod namotanou osnovou vytvorí priestor a deťom sa ľahšie potom tká.

Na tanier som spravila niekoľko zástrihov. Hore dva a dolu osem (čím viac zástrihov dolu, tým bude stromček širší).

Z bavlnky som odstrihla dlhý kus, ktorý som prehla na polovicu. Prehnutou časťou som bavlnku prevliekla cez dva horné zástrihy. To bude uško na zavesenie hotového stromčeka. Voľné konce bavlnky som potom prevliekala, vpredu na tanieri smerom dolu cez dolný zástrih a na opačnej strane taniera zas smerom hore.

Na záver sme voľné konce zviazali spolu pod horným zástrihom.

Keď je namotaná osnova, môžme začať tkať. Vezmete si vlnu koniec zauzlíte o prvú bavlnku na osnove a omotávate okolo osnovy. Vždy ide vlna na striedačku, raz hore nad osnovnú niť, potom dolu. Na konci riadka otočíte smer a znova pokračujete, raz hore, raz dole pod osnovnú niť.

Nezaťahujte silno, aby sa vám stromček nedeformoval. Jednotlivé riadky ukladajte tesne pod seba, poprípade ich jemne prstom posúvajte smerom hore, aby v stromčekoch nevznikali diery.

tkané stromčeky

Na zmenu farby stači na koniec vlny uzlíkom napojiť ďalšiu vlnu podľa výberu. Pokračujte v tkaní kým stromčeky nemajú takú veľkosť ako sa vám páči.

Ak chcete utkať kmeň, napojte sa hnedou vlnou a tkajte len na stredných štyroch osnovných nitiach. Na zakončenie stačí zauzliť koniec vlny o osnovu.

tkané stromčeky
takto vyzerá utkaný stromček, ešte na tanieri

Teraz potrebujeme dať stromčeky dolu z taniera. Vzadu prestrihnite všetky natiahnuté nite a potom spolu zviažte vždy dve osnovné nite dokopy. Tak zamedzíte páraniu stromčekov.

Opatrne dajte stromček dolu z taniera. Hore vám vznikne slučka na zavesenie a voľné konce osnovných nití znovu zviažte spolu. Poodstrihujte zvyšky nití a stromčeky sú hotové.

My sme na niektoré tavnou pištoľou dolepili korálky alebo pompom guličky na ozdobu.

tkané stromčeky

Takéto tkanie je perfektná vec na precvičenie jemnej motoriky, a zvládnu ho aj mladší školáci. Naša prváčka si utkala svoj stromček úplne sama.

A o tom aký je to relax, pracovať len rukami, ani nehovorím.