Môj príbeh

Ahoj, volám sa Katka a vítam ťa na mojom blogu, kde učenie nie je mučenie.

Som mama a učiteľka a tieto dve veci neviem a ani nechcem od seba oddeliť. Hovorí sa, že učiteľstvo je diagnóza na celý život a ja som toho živým príkladom. Sprevádzať deti v procese učenia a pomáhať im objavovať svet, to je presne to, čo ma napĺňa.

Momentálne som učiteľkou mojich vlastných detí. Spolu s nimi som tvorca tohto blogu, ktorý je plný inšpirácií a pomáha učiteľom, aj iným domoškoláckym rodičov, učiť deti s nápadom.

Naše učenie je založené predovšetkým na pochopení toho, že každé dieťa je individualita, ktorá ma svojský štýl učenia a preto je dôležité, aby mu bolo umožnené učiť sa jemu najprijateľnejším spôsobom. Mojím cieľom je prispôsobiť učenie deťom, nie deti učeniu, pretože len tak môžu naplno rozvinúť svoj potenciál.

Nie vždy to tak ale bolo. Predtým ako som začala učiť svoje deti, učila som na rôznych základných školách. Deti, s ktorými som sa stretávali boli rôzne, ale všetky mali spoločnú jednu vec. Aj keď do školy nastupovali s radosťou, túžba po poznaní priam svietila z ich očí, vždy po určitom čase sa svetlo z ich očí postupne začalo strácať.

Dôvodov bolo viacero.

  • Nezáživné učivo, alebo aj učivo veľmi zaujímavé ale podané nevhodným spôsobom pre niektoré deti.
  • Príliš veľa práce v lavici, málo pohybu, ktorý deti bytostne potrebujú, aby sa rozvíjali.
  • Súťaže na úkor kooperatívnych úloh.
  • Oddelenie jednotlivých predmetov, kde deti nevideli súvislosti v tom čo sa učia, a prečo sa to učia
  • málo zábavy, striktné oddeľovanie hry od učenia

Všetky tieto veci spôsobili, že deti sa prestali učiť s radosťou a často to vyústilo až do neochoty pustiť sa do čokohoľvek nového. Uvedomila som si, že je to alarmujúca situácia. Ak deti strácajú záujem o poznanie sveta už na základnej škole, ako to bude pokračovať ďalej?

Musela som niečo vymyslieť.

Začala som sa o vzdelávanie detí zaujímať ešte viac.

Absolvovala som kurzy Rešpektovať a byť rešpektovaný, kde som pochopila, ako na deti pôsobí stres, ktorý pri učení často prežívajú (testy, päťminútovky, odpovede pred tabuľou na očiach všetkých, neohlásené písomky, diktáty, to všetko spôsobuje deťom stres).

Hľadala som spôsob ako poznatky o rešpektovaní každej osobnosti pretaviť do vzdelávania detí.

Ešte viac mi k tomu pomohli kurzy Montessori pedagogiky, kde sa mi čoraz viac dávali dokopy maličké dieliky puzzle, ako by som mohla pomôcť s učením nielen svojim deťom.

Vedela som, že ak sa má deťom vrátiť chuť do objavovania sveta, alebo ak sa im nemá nikdy stratiť, učenie nemôže vyzerať ako niečo čo nesúvisí s ich životom. Deti musia cítiť, že to, čo sa učia má pre nich zmysel, že to čo sa učia je jeden ucelený celok a hlavne musí to byť spôsobom, ktorý vyhovuje im.

Všetky nové poznatky, ktoré som nadobudla, som začala uplatňovať aj keď som neskôr začala učiť svoje vlastné deti doma.

Pre deti som sprievodca, ktorý im pomáham vnímať svet v súvislostiach, hlavne cez knihy, hry, pohyb a kreatívne tvorenie. Fascinuje ma sledovať, ako sa deti pri tvorení a učení dokážu úplne odstrihnúť od času. Ako sa dokážu zahĺbiť do procesu poznávania a učenia, tak, že nechcú skončiť.

Je úžasné ich pritom pozorovať. Aj po niekoľkých rokoch, ma vždy udiví a príjemne prekvapí, keď sa vo výsledných projektoch odzrkadlí jedinečnosť každého dieťaťa.

Všetky aktivity, ktoré nájdeš na tomto blogu prešli tými najprísnejšími kontrolórmi kvality. Deťmi, ktoré zvedavo objavujú svet s iskričkami v očiach. Lebo len vtedy má akýkoľvek projekt úspech, ak mu zelenú dajú samotné deti.