snehové vločky

Tvorivý advent. Druhý adventný týždeň

Druhá sviečka na adventnom kalendári už horí, druhá adventná rozprávka už zaznela a my sme tu zas s ďalšími adventnými aktivitami na nový týždeň. Tentokrát sme sa rozhodli, že hlavnú úlohu v ňom budú mať snehové vločky. Veď sneh rozhodne k Vianociam patrí. A ktohovie, možno sa nám ho takýmto spôsobom podarí aj privolať naspäť.

Tak teda, nech sa páči, tu je znova 6 rôznorodých aktivít, s ktorými sa môžete zabaviť do ďalšej nedele a krátiť si tak čas čakania.

svetový deň toaliet

Vedeli ste, že dnes je svetový deň toaliet? Celkom zábavne, čo poviete?

Aj ja som si najprv povedala, že už asi fakt niekto nevie, čo vymyslieť. Lenže nedalo mi to. To by som nebola ja, keby som sa do toho nezačala viac vŕtať. A zistila som veľmi zaujímavé veci.

Žarty bokom, Svetový deň toaliet je vážna vec.

Vyhlásila ho OSN, aby sa zvýšilo povedomie o dôležitosti správnych hygienických návykoch a hlavne preto, aby sme si uvedomili, že nie každý na našej planéte má prístup k hygienickému záchodu.

Viete si predstaviť, čo len jeden deň bez tohto vynálezu? Ja teda nie.

A predsa sú na svete ľudia, ktorí takéto šťastie, mať záchod doma, nemajú. Čo je ale smutnejšie, je fakt, že na svete vlastní mobilný telefón viac ľudí, ako má prístup k hygienickému záchodu.

V číslach to vyzerá asi takto:

Z takmer 8 miliárd ľudí na svete vlastní 7 miliárd mobil a iba 4,5 miliardy má prístup k WC.

Alarmujúce, čo poviete? No, čo s takýmto dňom spravíme my? Vieme sa nejako zapojiť a rozprúdiť debatu na túto tému?

  • My sme doma tento deň napríklad venovali čítaniu knihy O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu. Ak tento príbeh nepoznáte, môžte si ho vypočuť vo videu, na našej fb page
  • Z nastrihaných roliek toaletného papiera sme si spravili jednoduchých anjelikov.
  • no najväčšiu zábavu sme mali pri obliekaní našich záchodov. Keď si uvedomíte, že to vôbec nie je samozrejmosť nejaký doma mať, tak si na chvíľu naozaj zaslúžia takúto špeciálnu opateru.

Skúsite aj vy dať nový šat vášmu záchodu?

svetový deň toaliet

Nazhŕňajte doma rôzne kusy oblečenia a nechajte svoju kreativitu pracovať.

svetový deň toaliet

Potešíme sa aj vašim fotkám. Môžete nám ich poslať mailom, alebo pridať na fb alebo instagram. Nezabudnite nás tam označiť, nech ich nájdeme.

Áno, áno, veru tak, nechce sa mi veriť. Máme za sebou štvrtý rok v domácom vzdelávaní. Každý jeden školský rok nám priniesol niečo nové, každý nás niečomu novému naučil.

školský rok

Zo všetkých štyroch rokov bol ten tretí najťažší. Pre mňa ako mamu, aj ako učiteľku. Do životov nám vtrhla choroba a obrátila všetko naruby. Ťažko nám bolo všetkým, a aj keď máme to najhoršie už za sebou, ja som sa spamätávala dlho. Bolo to vidieť aj tu na blogu. Menej článkov, menej interakcií.

Ten tretí rok mi ale ukázal, aké je dôležité žiť prítomnosťou. Plány sme mali veľkolepé. Aj cestovateľské, aj v domácej škole a takmer nič sa z nich neuskutočnilo. Všetko sa muselo prispôsobiť chorobe. A aby sme sa nezbláznili, nesmeli sme pozerať príliš dopredu a rozmýšľať nad neistou budúcnosťou, ale hľadať pozitíva, hoci aj maličké v každom jednom dni osobitne. Naučili sme sa byť viac vďační.

školský rok

Stala sa ale aj iná úžasná vec. Keďže nebolo v mojich silách, byť neustále prítomnou vo vyučovacom procese, u dievčat sa viac posilnila samostatnosť. To, čo som nestíhala ja, si sestry rozdelili medzi sebou.

Moje úžasné malé ženy.

Boli chvíle, keď som si myslela, že zlyhajú na záverečnom preskúšaní, kvôli mne. Kvôli tomu, že som jednoducho nemala čas všetko im vysvetliť, ukázať, naučiť. Ale deti si dokázali svoj čas spravovať samé, dokázali si samé pomôcť s učením, mňa potrebovali len ako poradcu s najťažšími vecami. Navyše sa naučili veci, ktoré síce nie sú v učebných osnovách, ale pre život sú oveľa dôležitejšie.

Tento školský rok už bol oveľa jednoduchší, aj keď ja som sa stále cítila vyčerpaná. Ale učiť sa bolo treba. Aby som prežila v zdraví a aby som neukrátila svoje deti, stavila som na minimalizmus.

Keď sme začínali pred 4 rokmi s domácim vzdelávaním, mala som tendenciu nakúpiť množstvo pomôcok, učebníc z rôznych vydavateľstiev. Doma sa nám kopili rôznorodé pracovné zošity. Do môjho “debilníčka” som si zapísala rôzne internetové stránky, na rôzne predmety, aby sme mali čo najviac zdrojov, z ktorých môžme čerpať.

Lenže zistila som, že toto obrovské množstvo ma veľmi vyčerpávalo a oberalo a vnútorný pokoj. Čím viac zdrojov som mala k dispozícií, tým viac som bola nervoznejšia, moja pozornosť viac rozhádzaná. Akoby som mala pocit, že nám určite unikne niečo dôležité, ak nevyskúšame všetko, čo svet ponúka. Lenže v silách človeka nie je vedieť všetko, zažiť všetko a mať všetko.

rok

Preto sme sa tento školský rok obmedzili na zopár učebníc, pracovné zošity sme mali asi len dva, a čoraz menej času sme trávili aj na rôznych internetových portáloch. Viac sme sa hrabali v knihách, ktoré sme, ale začali menej nakupovať a viac požičiavať, viac sme sa pýtali ľudí na okolí a viac sme začali využívať svet ako našu triedu a zdroj poznania.

Toho roku som do domu nekúpila ani jednu novú pomôcku. Ak sme nejakú novú potrebovali, vyrábali si ju deti samé, pretože aj v takomto procese sa deti učia. Brala som to ako win-win riešenie. Oni sa učili, ja som nemusela po nociach vyrábať pomôcky a lámať si hlavu nad tým, ako im zajtra budem vysvetľovať nové učivo. Pozornosť detí sa viac sústredila na to, čo bolo pre nich podstatné, a keďže vnútorná motivácia je naozaj silná vec, dokázali si poradiť a našli si presne to, čo potrebovali. Z minima sa nám podarilo vyťažiť maximum.

Všetko zlé je na niečo dobré. Tieto posledné dva roky domácej školy mi to ukázali. Museli sme sa síce prispôsobovať novým situáciám, ktoré neboli vždy najľahšie, ale ukázalo sa, že nám do života priniesli veľa pozitívnych zmien.

cudzie jazyky

Asi pred rokom sme prestali doma používať učebnice angličtiny. Aj keď angličtina u nás doma patrí medzi obľúbené predmety, videla som, že dievčatá nebaví jej učenie klasickou formou z učebnice. Začala som teda hľadala spôsob ako sa cudzie jazyky učiť inak.

Doma sme vyskúšali rôzne učebnice, no ani jedna nám nesadla. Prvá veľká prekážka, na ktorú sme narazili bola NUDA. Hoci sme mali učebnice naozaj rôznorodé, vždy sa stalo, že po určitom čase sa tak vzdialili od záujmov našich detí, že medzinárodná vesmírna stanica sa mi niekdy zdala bližšie.

Ďalšia vec, ktorá úplne zabíjala radosť z cudzieho jazyka bola GRAMATIKA. Áno, gramatika je dôležitá, ale dôležitejšia je radosť z poznávania niečoho nového, radosť z toho, že mi druhí rozumejú, hoci rozprávam aj s chybami. Ak bazírujeme na správnej gramatike príliš skoro, zabijeme tú radosť v deťoch možno aj navždy.

Veľkým impulzom, prečo som odložila učebnice a skúsila to inak, bola stránka Jazykový mentoring. Aj keď je stránka určená primárne pre dospelých študentov, rôzne rady z nej sa dajú prispôsobiť aj deťom. U nás to zafungovalo, pretože práve za toto “bezučebnicové” obdobie spravili dievčatá v angličtine naozaj veľký pokrok.

Tak ako teda dosiahnuť, aby sa deti učili cudzí jazyk a nestratili pri tom motiváciu a radosť? Vsaďte na to, čo baví vaše deti najviac a predložte im to v cudzom jazyku.

Čítanie

Knihy sú u nás doma základ. Takže aké knihy čítať? Na začiatku sú super knihy od vydavateľstva Usborne a pre staršie deti jednoznačne dvojjazyčné knihy a zjednodušené čítanky.

Dvojjazyčné knihy, sú knihy, v ktorých sú príbehy písané v dvoch jazykoch. Na jednej strane nájdete príbeh napr. v angličtine, a na druhej preklad v slovenčine alebo češtine (českých je viac).

Tieto knihy existujú v rôznych úrovniach, čiže si môžte vybrať, podľa toho kde sa aktuálne v jazyku nachádzate. Príbehy v nich sú písané naozaj zjednodušene. Neočakávajte nejaký extrémny literárny zážitok, ale svoj účel plnia ideálne. V týchto knihách sa na konci nachádzajú aj cvičenia k jednotlivým kapitolám.

Zjednodušené čítanky tak isto existujú pre rôzne jazykové úrovne, ale tieto nemajú preklad do slovenčiny. Obsahujú ale audioknihu. Sú perfektné, pretože kniha je načítaná native speakerom. Zapnete si do uší audioknihu, do rúk chytíte knihu a absorbujete cudzí jazyk viacerými zmyslami.

Ja odporúčam tieto dva druhy kníh striedať.

cudzie jazyky

Počúvanie

Cudzie jazyky sa deti učia na začiatku hlavne počúvaním. Je úplne bežné, že malým deťom pustíme na youtube kadejaké anglické pesničky, veď nech niečo z toho jazyka pochytia, no čím sú deti staršie, už od toho upúšťame.

Ak sú vaše deti “čumilovia” ako naša Terezka, využite to v prospech cudzieho jazyka. Dovoľte im pozerať nejaký seriál, ale nie v slovenčine. A ak máte tú možnosť, zapnite im k tomu tiež titulky v cudzom jazyku. Budú cudzí jazyk počúvať, aj čítať.

Na toto je skvelý Netflix, u nás doma pomáha s cudzím jazykom nám všetkým. Zo začiatku je to vždy náročnejšie, nerozumieme takmer nič, alebo len veľmi málo. No nie nadarmo sa hovorí, že trpezlivosť ruže prináša. Vydržte a uvidíte.

Rozprávanie

Cudzí jazyk sa ale učíme hlavne preto, aby sme ním vedeli rozprávať. No a rozprávať sa naučia deti len rozprávaním. Výhodu teda majú tie deti, ktoré majú s kým “pokecať”.

Priznávam, nám sa to doma zo začiatku zdalo čudné, rozprávať s deťmi v inom jazyku, ako materinskom, ale nejako sa to potom rozbehlo.

My napríklad využívame naše časté dlhé cestovanie. V aute, keď už je veľká nuda, zapneme anglický mód a deti musia rozprávať len po anglicky. Samozrejme, že sú to aj vety kostrbaté, nesprávne, ale aj to sa ráta. Ide o to, aby rozprávali, hoci aj s chybami, aby nemali blok, len preto, že nevedia gramatiku, či to správne slovo. Veď nikto učený z neba nespadol. Viem, že veľakrát rozprávame s chybami, ale viem aj to, že keby sme sa ocitli v anglicky hovoriacej krajine, už by nám tam rozumeli. A to je predsa cieľ.

So staršími dievčatami, sa už dá rozprávať plynulejšie. Väčšinou si povieme tému a krútime sa okolo nej. Neverili by ste ako sa vedia deti vymotať, keď musia.

No a čo keď nikto doma nevie po anglicky? Deti by sa napríklad mohli rozprávať po anglicky s inými deťmi. Nestávalo sa vám, že keď deti pozerali nejakú obľúbenú rozprávku v češtine, že potom sa po česky aj hrali? Nám sa to stávalo neustále, keď boli menšie. Teraz už v ich hrách fičí angličtina.

Písanie

Ja nie som veľký zástanca písania v cudzom jazyku vo veľmi skorom veku. Podľa mňa majú deti dosť starostí s naším materinským jazykom, Ale predsa občas píšeme. Píšeme však len tie slová a výrazy, ktoré práve potrebujeme, pretože akurát pracujeme na nejakom projekte.

Tak napríklad, práve teraz Juli pracuje na projekte o vlkoch. Z knihy, ktorú sme si najprv prečítali, si vypisuje do tohto projektu celé vety. Pochytí tak slovíčka v kontexte a v téme, ktorá ju baví. Tak je väčšia pravdepodobnosť, že si ich zapamätá natrvalo.

cudzie jazyky

Gramatika

Ako som už spomínala, gramatika je dôležitá.

No neskôr. Nie v tretej, štvrtej, či piatej triede. Ak deti budú jazyk najprv veľa počúvať, potom si niečo prečítajú a budú si ho trénovať rozprávaním, gramatiku pochytia intuitívne. Presne tak, ako sa malé dieťa učí rozprávať svojim materinským jazykom. Keď sa konečne rozrozpráva, tiež nerieši aký čas do vety patrí, alebo či používa modálne slovesá.

Keď sa zo svojho obľúbeného seriálu naučia nejaké vety a výrazy, nebudú ich analyzovať, ale ich začnú používať. Nebudú riešiť, že nevedia 50 rôznych nepravidelných slovies, ktoré sa museli nabifliť, ale pritom ich ešte nepoužili. Budú spokojné, že vedia len 10, ktoré aj reálne používajú.

Ak sa z učenia cudzích jazykov nestane pre deti strašiak, raz príde aj ten čas, kedy si samé začnú gramatiku všímať a všetko zapadne na svoje miesto v tom správnom čase. Ale to sa nestane, ak gramatika bude postavená nad všetky ostatné jazykové zručnosti a vezme im z učenia radosť.

Poznámočka na záver

Nevyčleňujte cudziemu jazyku len niektoré dni. Venujte sa mu každý deň. 20-30 minút denne zábavného učenia jazyka spraví oveľa viac ako 45 minút 3x do týždňa s nudnou učebnicou.

velka noc

Trošku po funuse ide tento veľkonočný príbeh, poviete si. No, v podstate máte pravdu, ale inak sa nedalo. Príbeh Veľkej noci sme chceli doma prežiť priamo, tak ako sa stal v danom čase, preto tento článok trošku mešká. Som ale presvedčená, že niektorým poslúži ako inšpirácia na prežívanie Veľkej noci o rok. Ja som moju inšpiráciu našla na tomto zahraničnom blogu.

Veľkonočný príbeh je známy asi každému Ježiš, najprv oslavovaný, neskôr zradený, ponížený, pribitý na kríži, zomiera. O tri dni vstáva zmŕtvych.

Chcela som ale, aby dievčatá nakukli do tohto príbehu hlbšie, preto sme sa mu postupne venovali počas celého Veľkého týždňa.

Každý deň sme si našli vo Svätom Písme príslušné verše, ktoré sa na daný deň vzťahujú. Prečítali sme si ich a porozprávali sa o nich. Celkom ma prekvapili niektoré detské múdrosti. Niekedy máme my dospelí pocit, že deti Sväté Písmo nezvládnu, ale možno práve tá ich nezaplnená myseľ chápe veľa veci nejak tak intuitívne.

Po prečítaní a krátkych debatkách sme si biblické verše tvorivo stvárnili.Na záver sme si ku každému dňu napísali verš z Biblie, ktorý by nám daný deň mal pripomenúť.

Kvetná nedeľa
  • Téma: Ježiš vchádza do Jeruzalema
  • Čítanie z Biblie: Mk 11, 1-11
  • Tvorenie: palmové listy. Vyrobiť si ich môžte z machovej gumy, farebných papierov alebo krepových papierov. My sme dokreslili aj bahniatka, ktoré sú pre nás symbolom Kvetnej nedele.
  • Verš: Mk 11, 9 (Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom)
veľkonočný príbeh
Pondelok
  • Téma: Ježiš vyháňa kupcov z chrámu
  • Čítanie z Biblie: Mk 11, 12-17
  • Tvorenie: stôl z mincami. Stôl sme vystrihli z výkresu, a drobné mince sme prilepili lepiacou páskou.
  • Verš: Mk 11,17 (Môj dom sa bude volať Dom modlitby pre všetky národy.)
veľkonočný príbeh
Utorok
  • Téma: Modlime sa
  • Čítanie z Biblie: Mk 11, 20-26, Mk 13, 32-37
  • Tvorenie: modliace sa ruky a oči, ktoré bdejú. Ruky môžte nakresliť, alebo obkresliť svoju ruku na výkres, vystrihnúť a zalepiť.
  • Verš: Mk 11, 24 (Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať.)
veľkonočný príbeh
Streda
  • Téma: Ježiš učí v chráme
  • Čítanie z Biblie : Lk 19, 47-48
  • Tvorenie: zvitok, z ktorého Ježiš čítal v chráme. Zvitok sme si vyrobili z paličiek a papiera. Aby sa mohol aj zvinúť, nalepili sme na papier len jeho hornú časť a spodok sme nechali voľne.
  • Verš: Ž 119, 105 (Tvoje slovo je lampou mojím krokom, svetlom na mojej ceste.)
Štvrtok
  • Téma: Posledná večera
  • Čítanie z Biblie: Lk 22, 14-23
  • Tvorenie: zlatý kalich a chlieb. Obe veci sme svystrihli z výkresov a nalepili na papier
  • Verš: Lk 22, 19 ( Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za Vás.)
Piatok
  • Téma: Ježišove ukrižovanie
  • Čítanie z Biblie: Lk 23, 26-49
  • Tvorenie: kríže na Golgote. Na kríže sme znovu použili paličky. Zalepili sme ich lepiacou páskou.
  • Verš: Lk 23, 34 (Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia.)
Sobota
  • Téma: Ježiš v hrobe
  • Čítanie z Biblie: Lk, 23, 50-56
  • Tvorenie: Ježišov hrob. Ježiš ležal v hrobe, ktorý bol vytesaný do skaly, ktorú sme vystrihli z výkresu. Kameň, ktorým bol hrob zavretý sme vyrobili z filcu.
  • Verš: Lk 23, 53 (Sňal ho, zavinul do plátna a uložil ho do hrobu, v ktorom ešte nik neležal.)
Nedeľa
  • Téma: Zmŕtvychvstanie
  • Čítanie z Biblie: Lk 24, 1-12
  • Tvorenie: prázdny hrob. Hrob sme spravili podobne ako v sobotu, ale tentokrát sme nazreli aj dovnútra, kde sme našli už len zavinuté plachty. Pred hrobom stál anjel.
  • Verš: Lk 24,6 (Niet ho tu! Vstal zmŕtvych!)

Tatko postupne sme každý deň tvorili a prežívali Veľkonočný príbeh spolu s Ježišom. Niekedy sme si k tvoreniu pustili aj obľúbenú gospelovú hudbu. U nás letí Hillsong a zo slovenských kapiel jednoznačne vedie Heartbeat.

Naše Veľkonočné príbehy sme si nakoniec zviazali do kníh, ale dá sa z nich spraviť napríklad aj veľký plagát na stenu, kde bude deťom pripomínať Veľkonočné tajomstvo.

veľkonočný príbeh
zavretá škola

Ahojte všetci! Chcela by som sa dnes prihovoriť hlavne riaditeľom a učiteľom na ZŠ, ale možno aj všetkým rodičom, ktorí majú strach o vzdelanie svojich detí. Rozhodla som sa tak potom, čo som sa prihlásila na Facebooku do skupiny Zavretá škola.

Táto skupina vznikla ako jedna úžasná iniciatíva niektorých učiteľov a rodičov, ktorí už majú skúsenosti s učením detí doma a chceli pomôcť všetkým, ktorí sú v týchto náročných časoch na nútenom “homeschoolingu”. No mám pocit, že v poslednej dobe tam narážam viac na zúfalé komentáre, ako na tie pomocné.

Rodičia, ale aj mnohí učitelia sú doma so svojimi deťmi a zároveň musia pracovať z domu. Sme všetci na jednej lodi. Každý si chce svoje povinnosti robiť ako najlepšie vie. Aj učiteľ, ktorý musí zadávať deťom úlohy na doma, aj rodič, ktorý ich následne musí s deťmi prejsť. Preto by sme všetci mali držať za jeden povraz a podporovať sa, navzájom komunikovať, nebyť na seba prísni a hlavne upratať si priority.

Je mi úplne jasné, že si nikto z kompetentných neželá, aby sa vzdelávanie našich ratolestí prerušilo, ale sú rôzne spôsoby, ako by sa deti mohli učiť, aby sme sa my dospeláci nezbláznili. A práve tu to podľa môjho názoru viazne.

Viete, keď som sa na celú situáciu pozrela z nadhľadu, zistila som zaujímavé veci.

Ako často sme sa sťažovali, že dnešné deti nepoznajú remeslá, že sa nevyznajú v záhrade a nevedia si spraviť ani desiatu? My sme kedysi na 2.stupni mali tzv. Špecifické práce. Učili sme sa tam variť, šiť, háčkovať, pliesť a chlapčenské osadenstvo triedy malo medzitým Technické práce, kde sa učili narábať s rôznymi náradiami a vyrábali kadejaké varešky, kliešte na cukor a podobné “potrebnosti”.

zavretá škola

Teraz je na tieto činnosti priam ideálny stav. Ráno v kľude spraviť raňajky spolu s deťmi, zapriahnuť ich môžte aj do prípravy obeda. Deti si môžu recepty zapisovať do zošitka a precvičiť si tak krasopis, či gramatiku. Tí, ktorí majú doma šijací stroj, nech šijú rúška. Je to vysoko aktuálna téma a šitie rúšok nie je náročné. Na youtube je veľa rôznych videi ako hačkovať, či štrikovať. Moje baby, napr. nedávno prepadli pleteniu z puffy vlny. Všetky naše bábiky majú teraz krásne deky. Nie sú tieto zručnosti v živote dôležité? A majú naše deti na ne čas bežne, počas školského roka?

Ako často počujeme, že deti nečítajú? Teraz by mohli, koľko by len vládali. A z každej knihy nech spravia krátky zápis do čitateľského denníka. Nakresliť ilustráciu k najzaujímavejšej časti by tiež mohlo zaujať, alebo môžu vybratý príbeh prekresliť do komiksovej podoby.

Máte doma dieťa, ktoré nečíta rado? Aj ja. Preto sme sa dohodli na dennom počte kapitol, ktoré sú základom. Prečíta si ich sama, potom mi príde prerozprávať, čo sa nové stalo a vyjadrovacie schopnosti sa jej zo dňa na deň zlepšujú. A o to mi predsa ide.

zavretá škola

A čo keby deti napísali nejaký príbeh? Možno o tom čo sa deje doma, možno o svojom sne, možno úplne vymyslený s rôznymi fantastickými bytosťami. Nie je toto ideálny čas na rozvoj kreativity? A kreativita je nástroj budúcnosti.

No dobre, poviete si, ale predsa deti nemôžu len tvoriť, musia sa aj niečo “učiť”, nejaké “akademické vedomosti”. Áno, súhlasím. Ale musia to byť predpísané pracovné listy, či presné učivo z učebnice? Nemohli by ísť deti von do záhrady a pozorovať ako sa mení práve teraz príroda? Ak majú doma mikroskop, tak majú k dispozícií nespočetne veľa možností, čo môžu pozorovať, či už si to donesú z prírody, alebo nájdu v chumáči prachu pod posteľou. U nás sa dnes napr. pozorovali lienky a “električky” (cifrušky bezkrídle). Baby si užili čas na slniečku a aj sa niečomu priučili.

Určite máte doma nejaké encyklopédie, alebo fungujúci internet. Nemohli by deti s ich pomocou vytvoriť projekt o rastlinách, stromoch a kríkoch, ktoré rastú v blízkosti ich domov, alebo o vtákoch, ktoré sa práve vracajú na naše územie? Alebo nech zasadia fazuľu do vaty a pozorujú ako rastie. Toto zvládne každá rodina.

Staršie deti by mohli spraviť prezentáciu na vybranú tému z prírodovedy, či vlastivedy v Power pointe. Hľadaním obrázkov na internete, čítaním rôznych informácií a vyberaním toho podstatného sa naučia oveľa viac, ako len obyčajným vypĺňaním pracovných listov. A verte mi, toto ich bude baviť, a rodičia o nich ani nebudú počuť.

Naozaj sa deti na 1.stupni musia učiť všetko to čo je v učebniciach? Práve teraz, keď sa z rodičov stali nedobrovoľne učitelia?

Lebo, povedzme si na rovinu, učiteľ zadá úlohy, ale dohliadať na vyplnenie musí rodič. My domoškoláci vieme, ako ťažko sa dodržiava “učebná disciplína” v domácich podmienkach. A za našu rodinu môžem povedať, že učebnice a pracovné listy nám ju veru nepomáhajú udržať, a to z jedného jediného dôvodu. Učenie podľa učebnice a následné vypĺňanie “pracákov” je nudáááááá, síce sem-tam nevyhnutná, ale stále nuda. Ak sa táto situácia predĺži na viac ako 2 týždne, deti sa pri takomto učení zbláznia. Preto si myslím, že teraz by sa mali deti doma zamerať viac na praktické učenie ako vypĺňanie nejakých cvičení.

zavretá škola

Že sa to nedá odkontrolovať? Ako zistíme, že deti niečo robili, že sa niečo naučili? Moja odpoveď možno viacerých pobúri, ale naozaj musíme všetko merať známkami a kontrolovať? Ja som presvedčená, že rodičia doma, sú vďační za každú zaujímavú úlohu, za každý zmysluplný nápad, ktorý im učitelia pošlú, pretože je hlavne v ich záujme, aby deti doma niečo robili. Nedôverujeme rodičom, ktorým najviac záleží na vzdelaní svojich detí? Nedôverujeme deťom, že si nájdu niečo, čo ich zaujme a spravia o tom projekt, prezentáciu, lapbook, či iný výstup, ktorý potom budú s nadšením prezentovať pred celou triedou?

A na záver len taká poznámočka. Nebojme sa! Aj keby bola škola zatvorená do konca školského roka, naše deti o nič neprídu. Dôležitejšie ako akékoľvek akademické vedomosti zo základnej školy sú vzťahy a na ich budovanie máme priam ideálne podmienky.

o vďačnosti

Uvedomujete si, za čo všetko môžme byť každý deň vďační? Často na to sama zabúdam. No v poslednej dobe ma k úvaham o vďačnosti prinútili dve veci.

Jednou je choroba našej Hanky. Už dlho s ňou bojujeme, no napriek tomu, som vďačná, že je to len ekzem, ktorý raz určite dostaneme pod kontrolu. Som vďačná za to, že sa jej pomalymi krôčkami zlepšuje stav pokožky. Som vďačná za to, že ráno, po prebdetej a preplakanej noci, sa o raňajky postarajú staršie dievčatá. Som vďačná za manžela, ktorý ma každú druhú noc nechá spať a on ju celú prebdie, aby Hanke zabránil v škrabaní. Som vďačná za to, ako svoju chorobu zvláda Hanička. Trpezlivejšie trojročné dieťa som ešte nestretla.

o vďačnosti
Hankin autoportrét

Druhá vec, ktorá ma prinútila zamyslieť sa nad vďačnosťou, boli moje staršie baby a ich časté hádky. Odkedy sú na domácom vzdelávaní, hádok je viac, ako keby boli v škole a preto neustále obrusujú hrany svojich charakterov. A teda, máme čo obrusovať. Sú ako oheň a voda, rozdielnejšie už asi nemôžu byť. Z toho pramení kopa nedorozumení, kriku a občas aj bitiek (veru aj baby sa bijú).

Občas sa mi už zdalo, že na seba nevedia nájsť ani jedno milé slovo, že stačí pohľad a hádka je na svete. Viem, že sa ľúbia. Keď jedna odíde, druhá na ňu myslí. Keď je jedna chorá, druhá jej varí čaj, prikrýva ju, bojí sa o ňu.

Chcela som preto, aby si tieto veci uvedomovali aj ony samé. Preto som doma zaviedla novú módu. Spravili sme si “poháriky vďačnosti”.

Ich funkcia je jednoduchá. Od pondelka do nedele ich napĺňame ďakovnými papierikmi a na konci týždňa, po nedeľnom obede si ich všetky prečítame.

Zo začiatku som dala dievčatám podmienku, nájsť aspoň jednu vec na každého člena rodiny, za ktorú sú mu vďačné. Tú mali napísať na prichystaný papierik a hodiť do označeného pohárika. Jeden dobrý skutok, jedna milá vec denne, to sa dá zvládnuť.

Aj napriek tomu sa občas ozvali, že nevedia, čo majú napísať. Hlavne ak boli práve pohnevané. Úplne im rozumiem. Vtedy sa ťažko hľadajú na tom druhom akékoľvek pozitívne veci. Ale práve preto, treba nájsť na tom druhom niečo pozitívne a nezabudnúť, že hnev je len chvíľková záležitosť, a že sa stále mám radi.

Vtedy sa ráta aj povzbudivé slovko, keď sa niekto morí s násobilkou, alebo nájdenie dlho stratenej kefy na vlasy. Dokonca by som povedala, že tieto denné drobnosti, zavážia viac ako veľké skutky, ktoré sú často robené zo zištných dôvodov.

Teraz už nemávajú problém s tým, čo majú napísať, dokonca už to nebýva len jeden papierik. A viete aká je to radosť čítať si v nedeľu papieriky vďačnosti a počuť o sebe samé príjemné veci? Navyše, sa fakt nedá hnevať na niekoho, kto vám napíše kvetnaté slová vďaky.

Možno nakoniec aj tých hádok u nás doma ubudne.

 

Dnešný článok bude znova o knihách. No, nepomôžem si, keď knihy u nás doma tvoria gro nášho vzdelávania. Používame ich takmer pri každom predmete, namiesto učebníc (článok o tom, som už písala tu ) a keďže sme veriaca rodina, neobišli ani takú oblasť, akou je náboženstvo.

Dnes vám teda napíšem niečo o našich obľúbených knihách, ktoré nám pomáhajú pri rozvíjaní a upevňovaní viery u našich detí.

náboženstvo

V prvom rade chcem povedať, že tak ako v iných oblastiach života, kde sa deti učia veľa z pozorovania a nasávania vecí, ktoré sú okolo nich, tak to platí aj pre oblasť náboženstva, či viery. A povedala, by som, že tu ešte oveľa viac. Preto len knihy nestačia. Ale ako doplnok, sú bezkonkurenčné.

Jednoznačne bez konkurencie v otázkach viery je kniha kníh Biblia. Na knižnom trhu je už v dnešnej doba veľmi veľa rôznych detských Biblií, stačí ich len prelistovať a vybrať tú najvhodnejšiu pre konkrétnu rodinu.

My momentálne doma čítame Bibliu správnych rozhodnutí.

náboženstvo

Táto kniha obsahuje vybrané príbehy z Biblie, od stvorenia sveta až po Skutky apoštolov, ktoré sú napísané vhodnou formou pre deti. Bonusom tejto Biblie sú stránky na konci každého príbehu. Na nich nájdu deti úlohy na zamyslenie, občas nejakú aktivitu pre šikovné ruky, ktorá súvisí s príbehom a jednoduchú modlitbu.

Čo ešte veľmi oceňujem, sú súradnice pri každom príbehu, podľa ktorých si ho môžte vyhľadať vo Svätom Písme.

Pre malé, šikovné pršteky, ktoré milujú skladanie puzzle, máme doma Puzzlovú Bibliu. V tejto sérií vyšlo 6 kníh. V každej knihe sú deťom predstavené niektoré príbehy z Biblie.

Táto kniha je vhodná aj pre menšie deti, textu v nej nie je veľa, rozpráva viac obrazom ako slovami.

Po celý rok s Bohom je jeden skvelý počin. Dlho mi na trhu chýbali knihy tohto typu pre deti. Táto knižka obsahuje 365 príbehov na každý deň v roku. Ich hlavnými hrdinami sú 4 deti, ktoré prežívajú úplne rovnaké starosti a radosti ako všetky deti sveta.

Po každom príbehu nasleduje verš zo Svätého Písma, ktorý s príbehom súvisí a jednoduchá modlitbička, ktorú sa deti môžu modliť s rodičmi. Jej pridaná hodnota je v tom, že každý príbeh pomáha deťom pochopiť, čo je skutočne v živote dôležité.

Kniha je ideálna pre deti od 3 do 6 rokov. Momentálne ju doma čítame s Maruškou a Hankou, no aj staršie baby si ju kedysi užili. Pamätám si, že prvé prečítané slová oboch starších dievčat boli práve nadpisy z tejto knihy.

Podobná kniha, len pre staršie deti, je kniha Mojej milovanej princeznej. Je špeciálne určená dievčatám, no v rovnakom duchu sa nesie kniha Mocnému bojovníkovi, pre chlapcov.

Tieto knihy neobsahujú príbehy, ale listy. Sú to listy od Boha, ktorými sa deťom prihovára a pomáha im budovať ich charakter a bojovať s rôznymi neduhmi.

Mojim dievčatám sa takýto osobný prístup veľmi páčil, a uvedomenie si, že sú vlastne princezné im dodáva patričné sebavedomie. Aj v tejto knihe okrem listu nájdete verš zo Svätého Písma, aby deti nezabudli, z čoho listy vychádzajú, a jednoduchú modlitbu.

Ak sa vaše deti pripravujú na Prvé sväté príjímanie, veľmi odporúčam útle knižočky Moje prvé sväté prijímanie a Svätá spoveď. Obe knihy nemajú viac ako 50 strán, ale vďaka nim sa deti môžu ľahko pripraviť na svoju veľkú slávnosť.

Sú to vlastne jednoduché príbehy, ktoré deťom rozpráva Ježiš o svojom živote, a ktoré pomôžu deťom pochopiť podstatu týchto dvoch sviatostí. Na konci oboch kníh nájdu deti aj zopár užitočných modlitieb. S týmito knihami by aj tretiacke náboženstvo v škole mohlo byť zaujímavejšie.

náboženstvo

Z tejto série máme doma aj knihu Deti sa modlia ruženec. Táto je rozprávaná z pozície Márie, Ježišovej matky a priblíži deťom modlitbu ruženca. Táto navonok komplikovaná modlitba sa bude deťom zdať oveľa jednoduchšia a príťažlivejšia aj vďaka tejto knihe.

U nás doma veľmi boduje aj Veľká kniha o svätých.

Ako už názov napovedá, je to kniha, ktorá deťom priblíži život niektorých vybraných svätcov. Príbehy sú také drobné jednohubky, napísané maximálne na dvoch A4, takže počúvať ich zvládnu aj škôlkari.

Jednotlivý svätí nie sú v knihe predstavení v abecednom poradí, ale podľa dňa kedy oslavujú svoj sviatok. Deti tak spoznajú cez 90 rôznych svätých od Troch kráľov až po svätého Silvestra.

Takto nejako sa teda u nás doma “učí náboženstvo”. Čítaním a rozprávaním príbehov, ktoré môžu inšpirovať nielen deti, ale aj nás dospelých.