snehové vločky

Tvorivý advent. Druhý adventný týždeň

Druhá sviečka na adventnom kalendári už horí, druhá adventná rozprávka už zaznela a my sme tu zas s ďalšími adventnými aktivitami na nový týždeň. Tentokrát sme sa rozhodli, že hlavnú úlohu v ňom budú mať snehové vločky. Veď sneh rozhodne k Vianociam patrí. A ktohovie, možno sa nám ho takýmto spôsobom podarí aj privolať naspäť.

Tak teda, nech sa páči, tu je znova 6 rôznorodých aktivít, s ktorými sa môžete zabaviť do ďalšej nedele a krátiť si tak čas čakania.

Mini road trip, kapitola 3

Čo zaujímavé sme ešte videli na najvýchodnejšom východe Slovenska? Napríklad Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Múzeum Andyho Warhola

Kto je Andy Warhol som vedela, aj to že niekde tam od východu pochádzali jeho rodičia. Aj to, že je predstaviteľom tzv. pop-artu a tú jeho paradajkovú polievku snáď pozná každý. Ale to bolo tak všetko. To, akým bol on naozaj veľkým umelcom, aké diela tvoril, s kým sa v živote stretol, čo tu vlastne zanechal, som sa dozvedela, až v tomto múzeu.

Múzeum sa nachádza v budove kultúrneho domu, kde zaberá 2/3 jeho priestoru. Vzniklo v roku 1991, dokonca skôr ako Múzeum Andyho Warhola v Pittsburgu.

Múzeum Andyho Warhola

Musím povedať, že toto naše je spravené perfektne. Naozaj, klobúk dolu, toto sme nečakali. Okrem stálej expozície diel Andyho Warhola v ňom nájdete aj iné výstavy venované pop-artu a street- artu. V čase našej návštevy tam vystavovali diela Keitha Haringa a umelkyne menom Bambi.

Múzeum Andyho Warhola

Už vchod do múzea jasne hovorí, o čom to celé bude a celé múzeum je pop-artom presiaknuté. Nad schodiskom si dokonca môžte pokecať s Warholovou figurínou.

Okrem diel A. warhola sa v múzeu nachádza veľa z jeho osobných vecí a hlavne aj veľa osobných vecí jeho rodičov. Dokonca je tam vystavená jeho krstná košieľka, rôzne listiny, rodokmeň rodiny Varcholovcov, staré kolorované fotografie.

Čo osobne najviac prekvapilo mňa, bolo jeho stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II a to ako ho silná viera jeho rodičov ovplyvnila aj pri jeho tvorbe. V múzeu je vystavených niekoľko jeho diel so sakrálnou tématikou.

V sekcii s dielami A. Wahola si uvedomíte aký to bol naozaj veľký umelec, že jeho dielo to nie je len plechovka polievky a Marilyn Monroe. Dokonca v jednom texte, ktorý si môžte prečítať pri jeho diele, je spomenuté, že od čias Picassa, tu väčší umelec ako Warhola nebol.

Múzeum Andyho Warhola

Tak to naozaj máme byť, my Slováci, na čo hrdí. Prečo o ňom potom tak málo vieme? Prečo dokonca niektorí ľudia ani netušia, že v Medzilaborciach máme takéto unikátne múzeum?

kontinenty

Skúšali ste sa už niekedy pozrieť na naše kontinenty umeleckým okom? Priznávam, mne to vôbec nenapadlo, až kým som vďaka stránke lepsiageografia.sk, neobjavila prácu japonského dizajnéra Kentara Nagai nazvanú Twelve animals. Ide o stvárnenie zvierat čínskeho horoskopu pomocou kontinentov a ostrovov. No toto sme proste doma museli vyskúšať.

Príprava na aktivitu nie je náročná. Treba si len vytlačiť mapu sveta, jednotlivé kontinenty rozstrihať a to je všetko. Samotné tvorenie je už trošku tvrdší oriešok. Ale presne o to mi išlo. Ponamáhať si trošku hlavy a prebudiť kreativitu.

Zadanie teda bolo jednoduché. Vytvorte z rozstrihaných kontinentov akékoľvek zviera. Dievčatá si najprv nastrihali kontinenty tak, že ostrovy nechali pri nich. Neskôr samé zistili, čo im ešte treba naviac dostrihať. Terezka dokonca oddelila aj Európu od Ázie, Juli ich nechala spolu.

Pri tejto aktivite sa ukázalo, že nielen výsledok, ale aj samotný proces tvorenia je dôležitý a má svoje čaro. Zrazu sme v každom kontinente videli nejaké zviera alebo časť z neho. A čo je najlepšie, každý videl niečo iné. Juli vidí v Grónsku vlčiu hlavu. Keď sme som sa ja zadívala na pootočený Africký kontinent sprava, videla sme konskú hlavu, ale ak sa zadívate bližšie na jeho ľavú stranu, možno v nej zbadáte psíka bradáča, ako sa zdalo Terezke.

kontinenty

Perfektné na tejto aktivite je to, že deti mali každý kontinent niekoľkokrát v ruke. Otáčali ho do rôznych smerov, premiestňovali po celom výkrese, takže im teraz nerobí problém rozoznať jednotlivé kontinenty, aj keby boli hore nohami.

Vytvorenie samotného obrazca bolo pre baby trošku náročné, ale zvládli to podľa mňa perfektne. Terezka vytvorila labuť a Juli letiaceho kohúta. Vyskúšajte to, nie je to až tak jednoduché ako sa zdá.

Japonský dizajnér svoje zvieratá vytvoril, aby podporil myšlienku projektu Piece together for peace, teda že každý kúsoček na Zemi môže prispieť k vytvoreniu mieru. Zaujímavý námet na rozhovor s deťmi, že?

kontinenty

Ešte by som sa rada pristavila pri stránke lepsiageografia.sk. Odporúčam ju všetkými desiatimi. Je tam také množstvo inšpirácií, že som len ústa otvárala. Ďalší zo skvelých počinov našich slovenských učiteľov. Tlieskam a ďakujem.

šumiaca planéta

Možno si ešte pamätáte ako sme spoznávali vesmír a jeho tajomstvá (ak nie, nech sa páči, nahliadnite napríklad tu alebo tu) No a už je to tu zas. Tentokrát nás ale najviac zaujala naša planéta Zem. A aby učenie nebola nuda, spojili sme zemepis s výtvarnou a pridali odrobinku chémie. Z tejto zvláštnej kombinácie nakoniec vznikla zábava v podobe šumiacej planéty.

Ako na ňu? Ak máte po ruke tieto veci, môžte sa do nej pustiť hneď a zaraz:

  • výkres (najlepšie vo farbe vesmírnej)
  • sódu bikarbónu
  • temperové alebo akrylové farby
  • ocot
  • nádobku s rozprašovačom
  • kružidlo

Najprv je potrebné vyrobiť si špeciálne farby. Pri tomto tvorení nebudú stačiť len temperky či akrylky, ale je potrebné ich zmiešať so sódou bikarbónou. Začali sme tým, že sme zmiešali jednu kopcovitú lyžicku sódy s jednou lyžičkou farby. No bolo to veľmi husté, rozpadávalo sa nám to. Tak sme pridali viac farby.

šumiaca planéta

Zo začiatku, kým sa sóda nepremieša poriadne s farbou, sa to mieša pomerne ťažko, takže malé rúčky môžu mať problém. No treba vytrvať, postupne sa zo sypkej masy stane masa pastová, a to je to čo potrebujete.

Potom začína samotné “maľovanie”. Na výkres si načrtnite (alebo kružidlom narysujte) kružnicu, to bude vaša planéta. Zamaľujte ju farbami podľa vlastného výberu. Farby nanášajte v hrubej vrstve, čím viac sódovej farby, tým väčšie šumenie na konci nastane.

šumiaca planéta

Keď sú planéty hotové, nechajte ich poriadne vysušiť a zatiaľ si pripravte do nádobky s rozprašovačom ocot.

šumiaca planéta

Teraz nastáva fáza tvorenia, na ktorú sa baby najviac tešili. Nastriekať ocot na maľby. A čo sa stalo?

Najprv planéty začali šumieť a bublinkovať a zdalo sa akoby celé vyšli do priestoru. Druhú vec, ktorú si dievčatá všimli je, že sa im stratili ostré kontúry jednotlivých svetadielov, farby sa sem tam zmiešali a planéty vyzerali akosi prirodzenejšie.

Ale asi najkrajší objav boli biele oblaky, ktoré sa na obrázkoch ukázali keď už pominula tá najprudšia chemická reakcia medzi sódou a octom.

šumiaca planéta
(Jééj mami, to je ako na fotke z vesmíru, kde sú okolo Zeme biele oblaky.)

Určite to vyskúšajte. Sóda bikarbóna a ocot sú veľmi vďační pomocníci pri tvorení s deťmi. Dajú sa použiť vo všetkých možných variáciách , ale wau efket je vždy zaručený.

Že neviete kto je Jackson Pollock? Tiež som dlho nevedela. Až vďaka jednej skvelej knihe o umení pre deti som sa to dozvedela (Kniha o výtvarnom umení pre deti). Je to umelec, ktorý je považovaný za jedného z najlepších amerických maliarov 20.storočia. A teda maľoval naozaj netradičným spôsobom. On totiž svoje diela vytváral tak, že farbu na plátno lial, fŕkal, striekal alebo kvapkal a aby toho nebolo málo, občas do týchto malieb zakomponoval aj rôzne veci, ktoré mu prišli pod ruku. Piesok, sklo, drevo, povrázky a kadečo iné. Proste poriadne akčné a zábavné tvorenie.

My sme podľa Pollocka maľovali už niekoľkokrát a vždy to bola riadna zábava (aj neporiadok). Tentokrát sme to skúsili zas, ale na maľovanie sme si vzali  jedného pomocníka. Sklenenú guľôčku.

Maľovanie s guľôčkami je jednoduchá technika. Zvládnu ju aj malé deti ( ako napríklad naša trojročiačka), ale zabavia sa aj tie staršie.

Čo budete potrebovať:

  • sklenené guľôčky (korálky rôzneho druhu sú tiež dobrá voľba)
  • temperky
  • výkres
  • formu na muffiny, alebo zopár mištičiek
  • tácku, alebo plytkú krabicu (môže byť aj plech na pečenie s vyšším okrajom)

Postup je nasledovný. Do formy na muffiny, alebo do misiek, vytlačte požadované farby. Do každej z nich dajte jednu sklenenú guľôčku. Poriadne ju v tej farbe vyváľajte, nech sa celá oblepí.

maľovanie guľôčkami

Potom do tácky s vyšším okrajom vložte výkres, naň položte svoje “zababrané” guľôčky a môžte začať maľovať. Jednoducho vezmite tácku do rúk a guľôčky v nej prevaľujte zo strany na stranu. Tie budu za sebou ťahať farebné stopy a vytvárať vám na každom výkrese jedinečný vzor.

Skúste maľovať len troma základnými farbami a uvidíte ako sa vám krásne farby budú premiešavať. Alebo si vyberte viacero farieb, predstavu má každý inú a fantázia je nekonečná. Skúšajte a zabávajte sa.

My sme pri našom maľovaní skúšali rôzne druhy farieb. Akrylové, prstové od Craoly a temperky. Najlepšie sa nám pracovalo prstovými, ktoré majú vodnatejšiu konzistenciu, takže ich guľôčky ľahko rozniesli po celom výkrese. Akrylové farby boli pasívne, guľôčky sa veľmi s nimi hýbať nechceli. No a temperky boli tiež celkom fajn, hlavne keď sme im pomohli a pridali do každej kvapku vody.

maľovanie guľôčkami

Maľovanie guľôčkami je presne to tvorenie, pri ktorom je zaujímavejší samotný proces tvorenia ako jeho výsledok. Aj keď každý jeden konečný výtvor je originál a má niečo do seba, určite väčšiu radosť deťom spraví váľanie guličiek po výkrese a experimentovanie s farbami, či s počtom guličiek, ktoré použijú.

maľovanie guľôčkami

A tak by to malo byť. Tvorenie samo o sebe rozvíja detskú kreativitu, motoriku, sebavedomie, zabíja nudu a napríklad u nás doma ukľudňuje napätú atmosféru a je zdrojom nekonečnej zábavy.

Poznáte Notan art? Výraz notan pochádza z japončiny a znamená harmóniu medzi svetlom a tmou. Umenie notan stavia na tomto kontraste, ktorý v dvojrozmernom priestore vytvára krásne obrazce. Toľko múdrych slov na začiatok.

Čo z toho vyplýva pre nás?  Pre nás doma bolo umenie Notan  skvelou príležitosťou precvičiť si kreslenie jednoduchých línií, strihanie, lepenie, ale hlavne vidieť, že matematika, presnejšie geometria s umením úzko súvisia. Totiž, Notan art je postavený na osovej súmernosti.

A ako si takýto matematicko-umelecký výtvor spraviť? Jednoducho. Všetko čo naň potrebujete sú dva papiere kontrastných farieb. Jeden väčší, druhý menší. My sme použili biely výkres formát A3 a z farebných papierov sme si vystrihli štvorce so stranou 15 cm. Ďalej potrebujete ceruzku, lepidlo a nožnice. A samozrejme fantáziu.

notan

Na vystrihnutý farebný štvorec nakreslite rôzne vzory. My sme stavili na abstrakciu. Rôzne vlnovky, trojuholníky, štvorce a podobne. Pri kreslení je dôležité, aby čiara, ktorú práve kreslíte mala začiatok aj koniec na tej istej strane štvorca a jednotlivé línie sa nesmú prekrývať.

Keď máte svoje línie pokreslené vo farebnom štvorci, vystrihnite ich. Dávajte pozor, aby sa ani jedna nestratila. Zalepte na biely výkres do stredu to, čo ostalo s farebného štvorca, a aby ste sa pri tvorení nedoplietli, postrihané obrazce dajte na miesto. Pasovať tam budú len jedným možným spôsobom.

Na vystrihnutú časť naneste lepidlo a preklopte ju akoby von zo štvorca a zalepte ju. Dávajte pri tom pozor, aby bola preklopená časť zarovno so stranou štvorca.

notan

Podolepujte zvyšné časti a váš Notan obraz je hotový.

notan

My sme sa doma hrali s jednoduchými líniami, ale dievčatá už premýšľali, akoby to vyzeralo, keby sme na farebný štvorec nakreslili polovicu tváre, alebo rozkošatený strom. Alebo nejaký zložitejší motýľ, či chrobák. Námetov je mnoho, stačí pohľadať na internete, alebo sa pohrať s vlastnou fantáziou.

notan

pásikavá koláž

Doma sa nám nejak nakopili staré časopisy a letáky, tak som premýšľala, ako ich tvorivo využiť v rámci nášho učenia. Posledných pár dní sme sa trošku viac venovali lesu a zvieratkám, ktoré v ňom žijú, takže nemusíte dvakrát hádať, na čo sme ich nakoniec použili. Spravili sme si zvieratká technikou, ktorú ja sama pre seba volám pásikavá koláž.

Robili sme ju už viackrát, lebo ma viacero výhod. Zbavíte sa pri nej starých časopisov, vyrobíte pekné umelecké dielo, nie je z nej veľa neporiadku a zvládnu ju aj malé deti. Dôkazom je naša Hanka, ktorá samozrejme musela tvoriť s nami.

Na pásikavú koláž potrebujete rôzne staré časopisy, letáky, noviny, nožnice, lepidlo a obrysy rôznych zvierat.  Stačí zadať do google heslo animal outline a nájdete ich nespočetné množstvo.

Ako som už spomínala touto kolážou sme si vytvárali lesné zvieratká. Baby si vybrali svoje najobľúbenejšie, ja som každý obrys prekopírovala na jeden papier a vytlačila. Kým som sa ja zabávala s počítačom, dievčatá postrihali časopisy na pásiky.

Po tejto prípravnej fáze, sme sa pustili do samotného tvorenia. Baby si vzali svoje obľúbené zvieratká vytlačené na papieri, otočili ich tak, aby pred sebou mali čistú stranu a papier polepili nastrihanými prúžkami.

pásikavá koláž

Nelepili samozrejme cez celý papier, ale len tam, kde sa zospodu črtali obrysy zvieraťa.  Samotné strihanie, ale aj prilepovanie nastrihaných pásikov je super na rozvoj jemnej motoriky, preto som bola rada, že sa k nášmu tvoreniu pridala aj Hanka. Svoju sovu polepila úplne sama, mali ste vidieť to sústredenie, keď sa snažila prikladať pásiky tesne jeden vedľa druhého.

Po nalepení prúžkov, nám papiere trošku zvlhli, tak sme museli chíľu počkať, kým nevyschli. Potom sme podľa obrysu, ktorý bol na druhej strane papiera naše zvieratká vystrihli.

pásikavá koláž

Nalepili sme ich na farebné výkresy a rôzne dotvorili. Juli obrázky dokresľovala, Terezka spravila svojmu obrazu zo zvyšných prúžkov rám a Maruška aj niečo dopísala (Má veľmi silné obdobie na písanie. Už napísala asi 3 listy Ježiškovi, každá kamarátka od nej má list, dokonca zložila svoju prvú báseň.). Niektoré z výtvorov nám krášlia steny, iné putovali do lesného lapbooku, ktorý je práve v procese výroby.

pásikavá koláž

pásikavá koláž

Pásikavá koláž je celkom zábava, ale hlavne dosť ukľudňujúca aktivita. Neviem, čím to je, ale moje baby, keď lepia, či strihajú, vždy pri tom stíchnu, tak si viete predstaviť, ako si takéto tvorenie užívam ja.

Máme doma nový knižný prírastok. Příběh ukrytý v notách. Krásna kniha. Ja tlieskam všetkým knihám, ktoré sa hravou formou snažia už aj malým deťom priblížiť témy, ktoré primárne malým deťom ani nie sú určené. Táto kniha je o dievčatku, ktoré počas jedného dňa zažije všetky štyri ročné obdobia.  Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby knihu nedopĺňali úryvky z diela Antonia Vivaldiho, Štyri ročné obdobia.

Kniha vyšla zatiaľ len v češtine, ale textu v nej nie je veľa, v pohode sa dá počas čítania prekladať do slovenského jazyka. Navyše, text vôbec nemusíte čítať. Malým deťom stačia obrázky a malé notičky na každej dvojstrane. Stačí ich stlačiť a započúvať sa.

Ukážky nie sú dlhé. Čítala som na ich dĺžku rôzne reakcie. Za našu rodinku poviem, že ich dĺžka nám maximálne vyhovuje. Pre moje dievčatá je to akurát čas, kedy si počas hudby poobzerajú obrázky. Keď hudba doznie, chvíľu sa rozprávame o každej dvojstránke, lebo vždy na nej nájdeme niečo iné, a už sa prevracia na ďalšiu stranu.

Túto knihu najčastejšie berú do rúk dve menšie dievčatá, takže keby boli úryvky dlhšie, nevydržali by ich počúvať. Navyše, jednotlivé hudobné ukážky, považujem za niečo ako návnady. Nie je nič jednoduchšie, v dnešnej dobe technológií, zapnúť youtube a vypočuť si krásne dielo Vivaldiho celé.

Strom štyroch ročných období

Nás pri tejto knihe kopla múza a Maruške sa zachcelo tvoriť. Chcela si vyrobiť niečo čo súvisí so 4 ročnými obdobiami. Tak sme si spravili strom štyroch ročných období.  Jeden strom, na ktorom budú všetky ročné obdobia, podobne ako v knihe, keď ich dievčatko zažije všetky počas jedného dňa.

Najprv sme vystrihli 4 identické stromy. Výkres som ohla na polovicu, nakreslila polovicu stromu a vystrihla. Tak má strom obe polovice rovnaké, čo je dôležité, keďže neskôr budeme musieť všetky stromy zlepiť.

štyri ročné obdobia

Kmene im Maruška zamaľovala hnedou temperkou a na koruny sme si vzali na pomoc krepové papiere a vodu. Upozorňujem, že táto technika je trošku špinavá, takže si pod výkresy dajte nejaký starý obrus. Krepové papiere aj dosť farbia, takže ak budú mať deti na sebe zásterky, nič tým nepokazíte.

Najprv sme sa s Maruškou porozprávali, ako sa štyri ročné obdobia prejavujú v prírode, a ktoré ročné obdobie je podľa nej najkrajšie. Potom, na základe tejto debatky, sme dotvorili koruny našich štyroch stromov.

Jarný strom je plný ružových pukov a zelených listov. Na korunu stromu sme pokuladali natrhané ružové a zelené krepové papiere. Letný strom je celý zelený, jesenný má na sebe žlté, oranžové, červené krepové papiere. Najrýchlejšie sme spravili zimný strom, ktorému sme len kde-tu položili modrý krepový papier, ktorý predstavuje sneh.

Všetky krepové papiere sme potom jemne popritláčali štetom namočeným vo vode na papier. Farba z krepových papierov sa uvoľní a prenesie na výkres.

Na túto techniku by sa najlepšie hodil rozprašovač, ktorý by nahradil štetec s vodou. Krepový papier  sa takto ľahšie namočí, deti sa veľmi nezašpinia a určite to bude riadna zábava, keď budú môcť svoje stromy sprejovať.

Namočené stromy treba nechať poriadne vysušiť, a potom z nich krepové papiere dať preč.

No a nakoniec, už len zostáva zlepiť tieto krásne štyri stromy do jedného. Natrite lepidlo na polovicu jarného stromu a prilepte k nemu polovicu letného stromu, druhú polovicu natrite lepidlom a prilepte jesenný strom a nakoniec zalepte celý zimný strom.

štyri ročné obdobia

Ta-dáá, jeden strom, na ktorom sú všetky štyri ročné obdobia, je hotový.

frotáž

Už vidno, že prišla jeseň. Včera, na poobedňajšej prechádzke, to zahlásila Maruška. Všetko je také krásne, farebné. Jeseň je moje najobľúbenejšie ročné obdobie. (A potom dodala, že ďalšie jej najobľúbenejšie sú ešte jar lebo končí zima, leto, lebo sa môže kúpať a zima, lebo má rada sneh 😀 ).

Neviem ako u vás, ale u nás sa jesenné prechádzky väčšinou zvrtnú na jesenné zbieračky. A presne tak to dopadlo aj včera. Domov sme došli s poriadnou kopou listov všemožných farieb a začali sme premýšľať ako ich tvorivo využijeme.

Ako prvé nám napadlo, že si spravíme frotáž. Je to jednoduchá technika, ktorú zvládnu aj malé deti. List položíte na podložku, na vrch dáte papier a pastelkou, či voskovkou prechádzate po papieri. O chvíľu sa na papier pretlačí štruktúra celého listu.

frotáž

No a čo keby sme takúto frotáž skúsili spraviť trošku inak. Bielou voskovkou na bielom papieri? Baby na mňa kukali, že to asi nie je dobrý nápad. Ale keď som dodala, že k tvoreniu budeme potrebovať ešte aj vodové farby, začalo sa im rozjasňovať. Voskovky a vodovky, stará dobrá klasika.

Tak sme to teda vyskúšali. Na podložku sme dali niekoľko listov, žilnatinou hore, aby sa lepšie pri frotáži odtlačili.

Prikryli sme ich výkresom, a poriadne sme celý výkres počarbali bielou voskovkou. My sme mali doma len dve a tvorivé dievčatá sú u nás štyri, tak som ďalším dvom dala do rúk sviečky. Veď vosk ako vosk. Sviečky aj voskovky treba na papier poriadne pritláčať, aby sa naň štruktúra listov pretlačila.

Na výkrese zdanlivo nebolo nič vidno, ale keď sme sa pozreli zboku videli sme, ako na papier krásne vystúpili kontúry každého listu.

Potom už stačilo len vziať štetce, vodu a vodové farby (my používame anilínové, lebo majú žiarivejšie farby) a celý výkres sme poriadne pomaľovali. Ako sa dalo čakať vosk vodu odpudzoval, takže  kontúry listov ostali biele a okolie sa zafarbilo.

frotáž listov

Listy vytvorené sviečkou boli na papieri viditeľnejšie a jasnejšie ako tie, ktoré sme “frotážovali” voskovkami. Takže pri ďalších výkresoch sme už pracovali len so sviečkami.

frotáž

Pri tomto tvorení je dôležité, aby sa vám počas frotáže listy pod výkresom nepohli, výkres treba poriadne pridržiavať. Deti si môžu pomôcť navzájom. A keď sa predsa len stane, že sa listy pohnú, nevadí, aj toto po premaľovaní vodovými farbami vyzerá celkom zaujímavo.

frotáž

Ešte nám celkom pekná kôpka listov doma ostala, tak som sama zvedavá, čo ďalšie s nimi vytvoríme.

jesena mozaika

Bublinková fólia je u nás hit.  Nedávno sme pomocou nej vyrábali s mladšími babami zapichovátka do kvetináčov a niekoľko poodláčaných výkresov nám zostalo nevyužitých. Premýšľala som, čo s nimi. Hanka ma teraz obdobie strihania, tak tieto bublinkové výkresy padli za obeť jej momentálnej vášni.

Zatiaľ je vo prvej strihacej fáze, keď už vie postrihať pásik papiera na malé kúsky. Preto som jej výkresy nastrihala na pásiky a ona ich trpezlivo postrihala na menšie kúsky. Občas jej ešte bolo treba pomôcť, ale zdokonaľuje sa každým dňom. Striháva s dvojitými nožnicami buď sama, alebo to robíme spolu.

No a čo teraz s tými malými nastrihanými štvorčekmi? Bude z nich mozaika.

Najprv sa do práce pustila len Maruška s Hankou, ale keď staršie baby videli, aké pekné dielko im vzniká, pridali sa k nám. Maruška s Hankou spoločnými silami spravili mozaikový košík a Terezka s Juli vyrobili tekvice.

mozaika

Postup bol jednoduchý. Na výkres si predkreslili, čo budú formou mozaiky skladať, tento motív natreli lepidlom a postupne naň prilepovali  jednotlivé nastrihané štvorčeky. To, že sú nastrihané z odtlačenej bublinkovej fólie, im dodáva špecifický ráz. Žiadne dva štvorčeky nie sú rovnaké, preto ani dve tekvice nebudú rovnaké.

mozaika

Keď bol košík hotový, dievčatá skonštatovali, že mu niečo chýba. Na jeseň, keď všade padajú jablká a všade rozvoniavajú jablkové koláče zbierame orechy, či gaštany, bude náš košík prázdny? No, to teda nie. Zaplnili sme ho teda s Hankou odtlačenými jabĺčkami. Za obeť padlo najmenšie jabĺčko, ktoré sme doma našli. Prekrojila som ho na polovice, polovičky sme poriadne natreli temperkou a odtlačili na výkres. A hotovo. Takto to má na jeseň vyzerať.  Mozaika bola hotová.

mozaika

A prečo práve takto? Prečo práve na jeseň pečieme najviac jablkových koláčov? Prečo sme na bublinkovú fóliu nanášali najviac oranžovej, žltej a hnedej farby? Ako sa jeseň líši od ostatných ročných období? Ako by to u nás vyzeralo, keby sme nemali jeseň?

Popri lepení tých malých farebných dielikov začali padať takéto otázky. Takže nakoniec z toho nebola len “hodina výtvarnej”, ale aj prírodovedy, či dokonca filozofie. Toto ma vie vždy prekvapiť. Ako sa vždy nenápadne dostaneme niekde inde, kde sme pôvodne ani nemali byť.