Tvorivý advent. Tretí týždeň

K Vianociam neodmysliteľne patri aj svetlo v jeho najrôznejších podobách. A svetlo je aj hlavná téma našej tretej adventnej rozprávky, ktorú sme čítali v nedeľu 13.12. práve na Luciu, o ktorej sa hovorí, že je nositeľkou svetla.

Tak sa teda poďme pohrať, tvoriť a vytvárať vianočnú atmosféru.

tkané stromčeky

Každý rok pred Vianocami vyrábame s dievčatami nové ozdoby. A každý rok to skúšame inou technikou. Vyrábali sme napríklad zamotané ozdoby, ozdoby zo slaného cesta, šili sme flicové stromčeky a kopu iných vecí. Tento rok som na internete narazila na tkané stromčeky. Pre naše tvorivé ruky ako stvorené.

Vybrali sme vlnu zo skrinky, zvyšné polystyrénové taniere, ktoré ešte ostali z letných grilovačiek a pustili sme sa do toho.

Osnovu na tkané stromčeky sme namotali na taniere, ale ak ich doma nemáte, kartón poslúži rovnako dobre. Taniere majú tú výhodu, že majú zdvihnutý kraj, preto sa pod namotanou osnovou vytvorí priestor a deťom sa ľahšie potom tká.

Na tanier som spravila niekoľko zástrihov. Hore dva a dolu osem (čím viac zástrihov dolu, tým bude stromček širší).

Z bavlnky som odstrihla dlhý kus, ktorý som prehla na polovicu. Prehnutou časťou som bavlnku prevliekla cez dva horné zástrihy. To bude uško na zavesenie hotového stromčeka. Voľné konce bavlnky som potom prevliekala, vpredu na tanieri smerom dolu cez dolný zástrih a na opačnej strane taniera zas smerom hore.

Na záver sme voľné konce zviazali spolu pod horným zástrihom.

Keď je namotaná osnova, môžme začať tkať. Vezmete si vlnu koniec zauzlíte o prvú bavlnku na osnove a omotávate okolo osnovy. Vždy ide vlna na striedačku, raz hore nad osnovnú niť, potom dolu. Na konci riadka otočíte smer a znova pokračujete, raz hore, raz dole pod osnovnú niť.

Nezaťahujte silno, aby sa vám stromček nedeformoval. Jednotlivé riadky ukladajte tesne pod seba, poprípade ich jemne prstom posúvajte smerom hore, aby v stromčekoch nevznikali diery.

tkané stromčeky

Na zmenu farby stači na koniec vlny uzlíkom napojiť ďalšiu vlnu podľa výberu. Pokračujte v tkaní kým stromčeky nemajú takú veľkosť ako sa vám páči.

Ak chcete utkať kmeň, napojte sa hnedou vlnou a tkajte len na stredných štyroch osnovných nitiach. Na zakončenie stačí zauzliť koniec vlny o osnovu.

tkané stromčeky
takto vyzerá utkaný stromček, ešte na tanieri

Teraz potrebujeme dať stromčeky dolu z taniera. Vzadu prestrihnite všetky natiahnuté nite a potom spolu zviažte vždy dve osnovné nite dokopy. Tak zamedzíte páraniu stromčekov.

Opatrne dajte stromček dolu z taniera. Hore vám vznikne slučka na zavesenie a voľné konce osnovných nití znovu zviažte spolu. Poodstrihujte zvyšky nití a stromčeky sú hotové.

My sme na niektoré tavnou pištoľou dolepili korálky alebo pompom guličky na ozdobu.

tkané stromčeky

Takéto tkanie je perfektná vec na precvičenie jemnej motoriky, a zvládnu ho aj mladší školáci. Naša prváčka si utkala svoj stromček úplne sama.

A o tom aký je to relax, pracovať len rukami, ani nehovorím.

svetríkové tekvice

Jeseň je v plnom prúde, tak by to chcelo nejaké jesenné dekorácie. Tekvice zo záhrady sme už skoro všetky zjedli, nič neostalo na výzdobu, tak sme si nejaké museli vyrobiť. Na internete nájdete kopu návodov ako na svetríkové tekvice, my vám ukážeme ako sme ich vyrábali my.

svetríkové tekvice

Čo budete potrebovať:

  • staré svetre, či tričká
  • niečo na výplň (vatu, výplň z vankúšov, zbytky látok)
  • špagát, či rôznu vlnu
  • nožnice
  • gumičky

Na svetríkové tekvičk budete potrebovať spodok svetra alebo kúsok rukáva. Záleží, či chcete väčšiu alebo menšiu tekvicu. Odstrihnutý kúsok otočte. Z vlny alebo špagátu odstrihnite dlhý kus, prelože ho na 4 časti a zauzlite. Vložte vlnu dnu, tak aby oba konce trčali von. Tú stranu svetra, kde sa nachádza uzol na vlne, spojte gumičkou.

svetríkové tekvice

Potom sveter pretočte. Vznikne vám niečo ako vrecúško, z ktorého na spodku trčia 4 kúsky vlny. Vrecúško naplňte. My sme napĺňali výplňou z vankúšov a keď sa minula, napchali sme dnu postrihané trička a zvyšky svetra. Keď už je vrecúško plné, uzavrite ho ďalšou gumičkou. Vyformujte tvar tekvice.

Vlna, ktorá trčí odspodu, vám teraz pomôže vyformovať jednotlivé časti tekvice. Keďže je vnútro tekvice naplnené mäkkým materiálom, netreba veľa námahy. Koniec vlny obtáčajte okolo hornej gumičky.

Na záver už treba dokončiť len stopku tekvice. Jednoducho obtočte vybratú vlnu, alebo špagát okolo zvyšku svetra, ktorý ostal trčať nad tekvicou. Látka sa obtáčaním spevní, takže stopku na konci môžte aj pekne ohnúť, či si ju podľa seba natočiť.

svetríkové tekvice

My sme naše tekvičky robili z hrubého svetra a starších tričiek. Mali sme v pláne vyrobiť z neho veľkú tekvicu, ale ťažko sa nám s ním manipulovalo. Nakoniec sme z neho zúžitkovali len rukávy na menšie tekvičky. Na tie väčšie sa nám výborne hodili staré tričká.

Dokonca sme využili aj staré tepláky, ktoré už u nás doma nikomu neposlúžia. Kreativite sa medze predsa nekladú

zamotané vianočné ozdoby

Vianoce sa blížia, takže treba znova vyrobiť nejaké nové ozdôbky. Každý rok si vyrobíme niečo nové, čo nám potom počas vianočného obdobia zdobí krb. Tento rok mi padli do oka jednoduché zamotané vianočné ozdoby.

Mám rada tvorenie, ktoré odo mňa nevyžaduje veľa prípravy a od detí veľa námahy. Zároveň však má pre deti nejaký úžitok a pekný výsledok je len bonusom navyše. A tieto zamotané, namotané vianočné ozdoby sú presne takéto.

zamotané vianočné ozdoby

Na zamotané vianočné ozdoby sme potrebovali:

  • paličky (kúpite ich v hobby obchodoch alebo v čínskych obchodoch)
  • tavnú pištoľ alebo silné lepidlo (Herkules)
  • rôznofarebné vlny
  • korálky, či pom-pomy na dotvorenie

Postup je veľmi jednoduchý.

Najprv sme si z paličiek vyrobili rôzne tvary a tavnou pištoľou sme ich zlepili dokopy. Paličky držia aj keď sú zlepené lepidlom, ale lepidlo dlhšie schne ako tavná pištoľ, takže odporúčam tvary lepiť aspoň hodinku pred samotným tvorením. Z paličiek sa dá vytvoriť kadečo. My sme si vyrobili stromčeky, hviezdy, vločky a Maruška si želala aj srdiečko.

vianočné ozdoby

Potom už len stačí vziať do rúk vlnu obľúbenej farby, zaviazať jej koniec na niektorú paličku a môžte motať. Dookola, kade-tade, nepravidelne, či pravidelne.  Ozdoby sú pekné aj keď na ne namotáte vlny rôznej farby. Proste, fantázií sa medze nekladú.  Ak budete pracovať s  nefarbenými paličkami, môže sa vám vlna trošku skĺzavať dolu, predsa len, tie farebné sú vďaka farbeniu drsnejšie.

zamotané vianočné ozdoby

Takéto namotané ozdoby sú podľa mňa krásne aj bez akéhokoľvek ďalšieho zásahu, no moje baby si niektoré chceli ešte dozdobiť. Takže znovu prišla na rad tavná pištoľ a korálky.  Nakoniec sme ešte ku každej priviazali uško na zavesenie a ozdôbky na krb sú hotové.

Ak vám v poslednej dobe došiel balík a v ňom ako obalový materiál kooopa bublinkovej fólie, nevyhadzujte ju. Dá sa s ňou pekne vyhrať. U nás sa bublinková fólia najčastejšie využíva ako senzomotorický materiál. Jednoducho si ju deti vyberú, zobujú ponožky a bosými nôžkami po nej behajú, či skáču. Vtedy majú aj uši pôžitok. Bublinková fólia sa dá ale využiť aj kreatívne. A radosť z toho budú mať najmä malí drobci.

Keďže ide jeseň, rozhodli sme sa doma, že si spravíme nové, jesenné zápichy do kvetináčov. Vybrali sme teda bublinkovú fóliu, temperky, štetce, nožnice a výkresy a pustili sme sa do práce.

zápichy z bublinkovej fólie

Ako prvé je potrebné pomaľovať fóliu. Jesenné zápichy si vyžadujú jesenné farby, tak sme si také namiešali na kartón.  Ja som do vytlačených temperiek rovno kvapla zopár kvapiek vody, aby sa Hanke ľahšie s nimi maľovalo. Ona ešte nezvláda ten postup máčania štetca do vody a následne do farieb.

Potom už každý maľoval podľa svojej fantázie. Krížom-krážom, či pekne poporiadku. Ako sa komu páčilo. Aby sa dievčatám fólia neposúvala po stole, prilepila som ju kúskami maliarskej pásky.

bublinková fólia

Keď bola celá fólia pomaľovaná, vzali sme výkres A4 a položili sme ho na fóliu. Poriadne sme ho rukami popritláčali, nech sa z nej farba  prenesie na papier. Dievčatá odniekiaľ doniesli  aj valček na plastelínu a pomohli si aj s ním.

Keď papier od fólie odlepili, čakalo ich prekvapko. Bublinky sa odtlačili a celý papier bol pomaľovaný farebnými guličkami. Už toto, samo o sebe boli pekné dielka.

bublinková fólia

Keď odtlačené papiere poriadne preschli, prišiel čas na tvorbu samotných zápichov. Na tie sme potrebovali šablónu jabĺčka a hrušky, lepidlo, špajle a lepiacu pásku a ešte kúsok hnedého výkresu na dotvorenie stopky.

Makety sme obkreslili vždy dve a zrkadlovo, aby boli zápichy obojstranné.

bublinková fólia

Na rubovú stranu vystrihnutých tvarov sme lepiacou páskou prilepili špajlu, hore stopku. Potom už len stačilo oba vystrihnuté tvary zlepiť dokopy a zápichy boli hotové.

Teraz nám doma takto pekne krášlia kvetináče.

A čo keď to nedokážem? To je názov jednej útlej knižočky, ale aj veta, ktorú z času na čas začuje každý rodič (a úprimne, koľko dospelákov si tú vetu kladie potichu?). Táto kniha je ako stvorená na čítanie v poslednom (juj 🙁 ) týždni Prečítaného leta. Pretože sa týka odvahy.

A čo keď to nedokážem

Malá Tea sa chystá s rodičmi k moru  a keďže nevie plávať, rodičia ju chcú prihlásiť na tréningy plávania. Lenže Teu zrazu ohromí strach. Čo keď sa to nepodarí? Čo keď to nezvládne?  A rozhodne sa, že na plávanie nepôjde. Tea si totiž hanbí, že nevie plávať a jej kamaráti to už dávno vedia.

A čo keď to nedokážem

Postupne však zisťuje, že každý z nich má strach, z niečoho iného, čo naopak Tea ovláda perfektne. Dokonca aj jej babička mala z niečoho strach, ktorý dokázala prekonať. Práve babička nakoniec Tei ukáže, že ak chceme niečo dosiahnuť musíme nabrať odvahu a pokúsiť sa o to.

a čo keď to nedokážem

Kniha je určená pre deti od 4 rokov, ale osloví aj starších čitateľov. Rodičom sa zas bude určite páčiť láskavé riešenie Teinho problému, bez kriku, trestov, zákazov, príkazov.  Mne osobne tento typ detskej literatúry na Slovensku chýbal, tak sa veľmi teším, že tieto knihy došli aj k nám. ( O Tei je ešte jedna kniha, Aké ťažké je klamstvo a recenziu na ňu si môžte prečítať tu )

U nás doma tiež bojujeme z rôznymi strachmi. Bojíme sa tmy, pavúkov, búrky, silného vetra. Ale aj šoférovania, či spania vo vlastnej izbe.  Ale nevzdávame sa. Podobne ako Tea, sa snažíme vlastnému strachu čeliť. Sme proste odvážne ženy. A takéto odvážne ženy si za každodenné prekonávanie strachu zaslúžia odmeny. Preto sme si vyrobili medaily s našimi iniciálkami. Aby nám pripomínali, že sme už veľakrát dokázali nabrať odvahu a niečo nové sme zvládli.

Aj v knihe A čo keď to nedokážem je na konci medaila za odvahu, ktorú si deti môžu vystrihnúť a zavesiť na krk. Ale taká vlastnoručne vyrobená medaila, to je niečo iné. Navyše pri jej výrobe si deti parádne precvičia jemnú motoriku.

Na medailu budete potrebovať:

  • viečka od jogurtov
  • tupú ceruzku (konečne sa zídu aj tupé ceruzky)
  • malá lyžička
  • fixu
  • dierkovač
  • farebný výkres
  • šnúrka, stužka, bavlnka

Postup je taký jednoduchý, že sa zasmejete. Viečko od jogurtu najprv poriadne vyhlaďte. Napríklad palcom alebo zaoblenou stranou lyžičky. Potom na potlačenú stranu fixou predkreslite svoj vzor. Pozor, myslite na to, že keď viečko otočíte, všetko sa vám zobrazí zrkadlovo.

medaila z viečka od jogurtu

Tupou ceruzkou vzor obkreslite. Ceruzka na viečku pravdepodobne nebude zanechávať žiadne stopy, ale to ani nepotrebujeme. Hlavné je, že sa týmto pohybom vytláča fólia. Menšie deti budú zrejme musieť na ceruzku trošku pritlačiť. Ak je tupá tak viečko by sa nemalo prederaviť.

medaila z jogurtoveho viečka

Keď viečko otočíte, ukáže sa vám pretlačený vzor na striebornej fólií. Ak sa pomýlite, žiadne strachy. Jednoducho znova viečko vyhlaďte a inou fixou nakreslite nový vzor, zadnú stranu aj tak nikto neuvidí.

medaila

Keď ste už so svojou medailou spokojní, nalepte ju na farebný výkres (vzadu vám vznikne čistý priestor, na ktorý môžte napríklad napísať za aký odvážny skutok je táto medaila). Predierkujte, navlečte stuhu a medaila je hotová.

medaila A čo keď to nedokážem

S prečítaným letom sa na tento rok lúčime. Do nadchádzajúceho rozlietaného obdobia nám všetkým želám odvahu príjimať nové výzvy a silu popasovať sa s nimi. 😉

mušle

Leto je ako stvorené na hľadanie rôznych pokladov a ak ste pri mori jednoznačne najväčšie poklady pre deti budú mušle. My sa od mora vždy vraciame  s neskutočnou kopou mušlí rôznych tvarov a veľkostí. Väčšinou končia niekde na detských poličkách ako dekoračné predmety, v domčeku pre bábiky ako misky, či iné úžitkové predmety, alebo niekde v úplnom zabudnutí.

Aj tento rok stála miska plná mušlí v garáži na stole už nejaký ten týždeň. Chodila som okolo nej a rozmýšľala čo s ňou. Bolo by škoda tie mušle len tak  vyhodiť, keď si dievčatá dali tú námahu a hľadali ich po morskom brehu. No nevedela som čo s nimi.

S nápadom došli samé baby. Teri je ešte stále vo svojich hrách v ríši gréckej mytológie a pri pohľade na jednu mušľu jej napadlo, že by sme z nej mohli spraviť nejaký tajomný amulet boha Poseidóna.

Nie zlý nápad, povedala som si. Vytiahli sme fixy a skúšali sme mušľu pomaľovať. S obyčajnými to nešlo zle, ale z mušlí schádzali, tak sme vytiahli fixy permanentné.

mušle

To už došli aj ďalšie tvorilky a spoločne sme pomaľovali skoro všetky mušle. Niektoré sme aj trošku posypali trblietkami a zastriekali lakom na vlasy. Celé toto tvorenie bola jedna ukľudňujúca aktivita, pri ktorej nastala u nás doma vzácna chvíľka tvorivého ticha. Pri štyroch deťoch je to priam zázrak.

mušle

Tajomný amulet ale nemôže ostať len tak pohodený vo vrecku alebo v nejakej krabičke. Baby sa rozhodli, že z mušlí spravíme náhrdelníky.

Vybrali si vhodné bavlnky, ja som naštartovala tavnú pištoľ a lepili sme. Robilo sa to celkom dobre, keďže každá mušľa má z druhej strany priehlbinku, do ktorej sme položili bavlnku a zastriekali sme ju lepidlom. V našej tavnej pištoli bola akurát modrá trblietkavá náplň, ako pozostatok iného tvorenia a tak naše mušle vyzerajú ako keby mali z vnútornej strany prilepené modré perly. Poseidon bol bohom mora, tak sa to celkom aj hodí. 😉

Ak nemáte doma tavnú pištoľ, možno máte tenučký vrták, ktorým môžte do mušlí spraviť malé dierky na prevlečenie bavlniek. My taký vrták nemáme, tak sme ostali len pri lepení. Zatiaľ to drží perfektne a s náhrdelníkmi z mušlí sa už parádia nielen naše dievčatá, ale aj ich kamarátky.

mušle

 

Viete čo majú spoločné kvety a kladivo? Ono sa zdá, že tieto dve veci nejdú dokopy, ale práve táto čudná kombinácia vytvorí krásne umelecké dielko. A navyše, táto aktivita môže pomôcť deťom odbúrať nadbytočnú energiu,  pretože je pri nej dovolené búchať a trieskať.

Čo budete potrebovať:

  • výkres
  • papierovú utierku
  • kladivo (nám poslúžil aj luskáčik na orechy a tĺčik na mäso)
  • kvety od výmyslu sveta
  • podložku pod výkres, aby ste nezničili stôl
  • stužky, bavlnky, korálky, farebné papiere, čokoľvek na dotvorenie

kvety a kladivo

Ako prvé, je treba zadovážiť si kvety. Vyžeňte deti na dvor, alebo si spravte spoločnú prechádzku niekde na blízku lúku. My sme trošku preriedili aj práve zakvitnuté muškáty v kvetináčoch.  Najlepšie pri tomto tvorení ukážu kvety tmavších farieb, ale aj púpavy vyšli celkom dobre, či rôzne zelené lístočky. V každom prípade, nič vám nebráni experimentovať s rôznymi farbami kvetov. Možno dokonca vyskúšate tie svetlé, odtláčať na tmavý papier.

Keď už máte kvetov plnú náruč, treba začať tvoriť.

Položte si výkres na nejakú podložku (napríklad starý kartón). Na výkres položte vybratý kvet, pekne ho rozprestrite, tak ako chcete aby sa vám odtlačil. Kvet prikryte papierovou utierkou, vezmite do rúk kladivo a poriadne kvet pod servítkou postláčajte. Keď servítku nadvihnete, na papieri ostane odtlačený kvet.

kvety a kladivo

Zrejme, podobne ako my, si na začiatku zaexperimentujete so silou potrebnou na odtlačenie kvetu.

Mne stačilo na kvet kladivo silnejšie pritláčať a už cez servítku bolo vidieť, že sa farba z farebných lupienkov uvoľňuje. Dievčatá to skúšali robiť ako ja, no nemali takú silu, ich odtlačky, len po pritlačení, boli veľmi slabé. Tak to skúsili s búchaním (ako keď pribíjate klince) a to už bolo niečo úplne iné. A samozrejme, keď mohli robiť rámus, aj ich to viac bavilo.

Občas sa stalo, že sa niektorá pozabudla, neodhadla svoju silu, a kvietok svojím búchaním pod servítkou úplne rozmliaždila, že sme ho ledva z papiera odlepili. Ale to vôbec nevadí. Aj tento ukázal svoju krásu.

Len pozor na prsty!

Takýmto spôsobom pokryli celý výkres.

No a potom prišlo na rad premýšľanie, čo s výkresmi ďalej. Blíži sa Deň matiek, tak sme sa rozhodli, že z nich vytvoríme niečo pre naše babky a krstné mamy.

Niektoré výkresy dievčatá len nalepili na farebný podklad a vznikli zaujímavé obrazy.

Iné rozstrihali na menšie časti a vyrobili z nich pohľadnice a záložky do kníh.

Myslím, že to budú krásne darčeky.

P.S Ak sa vám zvýšili nejaké nepobúchané kvety, nezahadzujte ich, môžte z nich vytvoriť takéto záložky do kníh.

Dnes sme sa doma hrali na gréckych architektov a stavali sme grécky chrám. Najprv sme si pozreli, ako vyzerajú typické staroveké grécke stavby. Dievčatám hneď ťuklo do oka, že ich hlavnými zložkami sú okrúhle stĺpy, na ktorých je položený nejaký preklad.

Padla jedna nevinná otázka, prečo sú tie stĺpy okrúhle? No, pokojne to môže byť aj kvôli estetickému hľadisku, ale má to aj iné vysvetlenie. Spravili sme si pokus, ktorý nám na to dá odpoveď. Zistíme, aké rozdiely sú v nosnosti rôznych stĺpov.

Pripravili sme si:

  • 3 papiere veľkosti A4
  • lepiacu pásku
  • knihy na zaťaženie

Z troch papierov vytvoríme 3 rôzne stĺpy. Prvý bude okrúhly, zrolujte papier a zlepte ho páskou. Druhý preložte na tretiny, vyformujte trojuholník a hrany zlepte. Posledný bude mať tvar kvádra. Papier preložte na štvrtiny, poskladajte a znova zlepte.

Deti môžu v tomto bode vysloviť svoje hypotézy. Ktorý zo stĺpov unesie najväčšiu váhu?

Aj keď sme vedeli, že grécke chrámy stoja na okrúhlych stĺpoch, a teda, nám to už bolo viac-menej jasné, aj tak bolo pre dievčatá neuveriteľné, žeby mali byť silnejšie ako napríklad kváder. Tak sme to šli vyskúšať.

Ako prvý bol na rade trojuholníkový stĺp. Opatrne sme naň položili prvú knihu, držal, ale bolo vidno, že je to už jeho maximum. Druhá kniha ho položila.

Druhý v poradí šiel kváder. Ten na sebe udržal 4 knihy.

Posledný okrúhly stĺp zvládol 7 kníh. Veľmi zaujímavé.

Určite to doma vyskúšajte, deti budú prekvapené. Vysvetlenie je pritom celkom jednoduché. V okrúhlom stĺpe je jeho sila rozložená rovnomerne, nemá žiadne slabé miesto. Zvyšné dva stĺpy majú svoje hrany oslabené na tých miestach kde sa lomia.

Keď sme teda viac menej dostali odpoveď na otázku, prečo sú chrámové stĺpy okrúhle, zadala som dievčatám výzvu.

Postavte z plastových pohárov a kartónov čo najpevnejší antický chrám.

K dispozícií mali 15 plastových pohárov, kartóny a plechy na pečenie. Najprv spravili dvoj poschodové budovy. Potom sme zisťovali, akú váhu unesú. Kládli sme na ne knihy, stavebnice, zošity, čo prišlo pod ruku.

Kládli sme a kládli a chrámy sa nie a nie zboriť. Keď už to vyzeralo, že do neho stačí fúknuť a zrúti sa, baby sa rozhodli, že náklad odvážime. A čo sme zistili? Náš antický chrám, ktorého hlavnou zložkou sú stĺpy z  plastových pohárov, hravo unesie 10 kg!

stĺpy

Pokusné doobedie týmto ale neskončilo. Juli sa rozhodla, že ide stavať svoj chrám do výšky. Ako najvyššie sa jej bude dať, koľko jej budú stačiť poháre a kartóny (ešteže máme blízko garáž a v nej kadejaké staré krabice). Potom samozrejme musela vyskúšať, či aj takýto vysoký zvládne udržať 10 kíl kníh.

stĺpy

Ani sa nezachvel. Viac už sme na neho ale nenakladali, Juli rozhodla, že ho nechce zbúrať a že bude v obývačke chvíľu slúžiť ako dekorácia.

chromatografia

Viete čo je to chromatografia? Zjednodušene povedané, je to metóda, ktorá sa používa na oddelenie jednotlivých látok zo zmesi.

Deti už ako malé skúšajú miešať farby dokopy, zisťujú aké nové farby vzniknú, ale skúsili už niekedy farby rozdeliť? Že sa to nedá? Chromatografia nám s tým pomôže. A navyše, neostane len pri vedeckom pokuse. Také peknosti vám vzniknú, že ich budete chcieť použiť pri ďalšom tvorení. Čítajte ďalej.

Čo budete potrebovať:

  • biele papierové utierky (alebo biele kávové filtre)
  • nožnice
  • vodu
  • fixy rôznej farby (pozor, nie permanentné)

chromatogrfia

To je všetko? Veď práve!

Tak ideme na to. Vystrihnite si z papierových utierok kruhy (ak pracujete s kávovými filtrami, tie už sú v požadovanom tvare). Do stredu takto vystrihnutej utierky nakreslite ľubovoľnou fixou hrubší kruh. Čím viac farby použijete, tým krajší a žiarivejší bude výsledok pokusu.

Potom váš kruh preložte na polovicu a ešte raz na polovicu. Vznikne vám niečo podobné kornútku.

Do pohárov nalejte vodu, nie do plna. Teraz váš kornútok opatrne vložte do pohára. Vo vode nech je ponorená len malá špička zloženej  nepokreslenej servítky. Ak sa vám namočí aj tá časť s fixou, farba sa rýchlo rozplynie a neuskutoční sa  želaný efekt, ktorý pri chromatografii chceme dosiahnuť.

My sme s dievčatami dávali do pohárov zo začiatku radšej menej vody a postupne sme doliali akurát toľko, aby sa servítka naozaj namočila len minimálne. Ona si vodu postupne nasiakne.

chromatografia

No a teraz sa dívajte. Ako bude stúpať voda po servítke cez farbný kruh, začnú sa z farby oddeľovať jednotlivé odtiene. To je vlastne princíp chromatografie. Farby, ktoré majú ľahšie molekuly, utekajú k okrajom servítky rýchlejšie,  tie ťažšie sú pomalšie a ostávajú pri strede. Je to akoby sa farby pretekali a cieľom je okraj servítky.

Je to naozaj zaujímavé sledovať. Z pôvodných farebných kruhov okolo stredu servítky neostalo takmer nič. Uhádli by ste, že na tejto servítke bol pôvodne čierny kruh?

chromatografia

Dievčatá skúšali takmer všetky fixy, ktoré máme doma, ale úplne najúžasnejšie bolo sledovať najtmavšie farby. Ak tento pokus budete doma robiť, určite vyskúšajte čiernu rôzne odtiene sivej a hnedú. Alebo môžte skúsiť na jednu servítku nakresliť aj rôznofarebné kruhy. Experimentujte. Určite budete oči očiť.

Keď sa farby dostali až ku kraju, servítky sme nechali poriadne vysušiť.

chromatografia

Potom, keďže ja rada využívam veci na maximum, sme z nich vyrobili motýle. Jednoducho sme každú jednu v strede zrolovali (Terezka pekne skladala harmoniku) a previazali chlpatým drôtikom, z ktorého sme spravili aj tykadlá. Niektoré motýle nám zdobia luster v jedálni a ostatné sa rozhodli dievčatá darovať.

chromatografia

Určite tento pokus doma vyskúšajte. Je nenáročný, aj menšie deti ho zvládnu úplne samé a výsledok je fakt prekvapujúci.

Ja viem, že už väčšina chcete jar, no aj napriek tomu dnešný článok bude o snehu. O takom, čo sa neroztopí a môžte si ho spraviť kedykoľvek, aj počas horúceho leta. Doma sme si ho pracovne nazvali falošný sneh.

Čo budete potrebovať:

  • nádobu na miešanie snehu
  • varešku na miešanie snehu (môžte aj rukami)
  • penu na holenie
  • sódu bikarbónu

falošný sneh

Postup na výrobu falošného snehu je fakt veľmi jednoduchý. Do misky nastriekajte penu na holenie (my sme dali asi polovicu z celej flaše), prisypte sódu bikarbónu (na naše množstvo peny, šlo asi 500 g sódy). A teraz to všetko spolu zmiešajte.

Zo začiatku sa nám to ľahšie miešalo vareškou, lebo pena sa nám veľmi lepila na ruky, ale neskôr, keď už sa to všetko začalo parádne premiešavať, bolo aj rukám príjemné sa v tom babrať.

Falošný sneh by nemal byť veľmi sypký, veď určite z neho budete chcieť stavať snehuliaka. Ak je sypký pridajte k zmesi trošku peny na holenie. Ak sa naopak veľmi lepí, prisypte sódu.

No a čo potom s takým snehom?

Deti určite nájdu spôsob jeho využitia. U nás najprv slúžil len ako senzorický materiál. Baby sa v ňom len babrali a presypovali si ho. Celá zmes je naozaj veľmi príjemná na dotyk. Ak budete používať parfemovanú penu na holenie, aj príjemne vonia a čo je veľmi zaujimavé, aj príjemne chladí. Normálne je to útok na zmysly (len ho prosím vás nejedzte!)

Neskôr už sneh využili pri hraní s legom. Vytvorili si pomocou neho malú, zasneženú krajinku.

falošný sneh

Postavili si aj snehuliaka …

falošný sneh

….a konečne si mohli aj lego panáčikovia zalyžovať.

falošný sneh

A viete čo je na tomto snehu najlepšie? Že aj keď sa rozsype mimo vyhradeného priestoru, ľahko sa upratuje. Stačí pozametať, či povysávať. A navyše, sóda bikarbóna je aj super čistiaci prostriedok, tak sa veľmi na tie deti nehnevajte, keď falošný sneh nájdete aj na koberci ;-).